Na stránke sredemptoristov z provincie sv. Klementa vyšiel portrét nášho spolubrata P. Rastislava Dluhého CSsR, ktorý už osem rokov pôsobí v litovskom Kaunase. Prinášame z neho výber toho najdôležitejšieho.

Slovenský redemptorista žije v Kaunase od roku 2018. Venuje sa študentom a väzňom a so spolubratmi sa pripravuje prevziať zodpovednosť za kostol na brehu rieky Nemunas. Sníva o misijnom spoločenstve, ktoré budú spolu s nimi tvoriť aj laici a v ktorého srdci bude Božie Slovo.

Moment milosti v rade na spoveď

Páter Rastislav vyrastal ako najstarší zo šiestich detí v obci neďaleko Kežmarku, pod Vysokými Tatrami. Viera bola v rodine prirodzenou súčasťou života, a to aj pravidelná spoveď. Jedna z nich mu utkvela v pamäti. Mama trvala na tom, aby šiel a zobral so sebou aj bratov. Veľmi sa mu nechcelo, no napokon sa postavil do dlhého radu. Kňaz mu vtedy nepovedal nič mimoriadne, a predsa práve tam zažil Božiu lásku celkom osobne. „Nebol som pripravený, ale Boh bol,“ hovorí dnes.

Od toho momentu začal o svojej viere a smerovaní života premýšľať vedomejšie. Myšlienka na kňazstvo ho prekvapila: pochádzal z veľkej rodiny, páčili sa mu dievčatá a predstavoval si život podobný životu svojich rovesníkov. K redemptoristom ho napokon pritiahli ľudia, ktorých spôsob života a kázania ho oslovil. Vzormi mu boli aj mladí redemptoristi, ktorí počas komunizmu tajne slúžili ako kňazi a popritom pracovali ako inžinieri či matematici. Formovalo ho tiež hnutie Svetlo-Život, kde na duchovných cvičeniach začal čítať a chápať Bibliu. V osemnástich sa rozhodol vstúpiť do kongregácie. Hoci spočiatku váhal, dnes s istotou hovorí: „Som šťastný, že som redemptorista.“

Z Tatier cez Dublin do Bratislavy

Formácia ho viedla do Krakova, do noviciátu na Slovensku, do Dublinu a napokon do Bratislavy. Tri roky v Írsku mu rozšírili obzory: študoval s rehoľníkmi z rôznych kontinentov a priateľstvá z toho obdobia trvajú dodnes. Za kňaza bol vysvätený v roku 2000 a mnoho rokov potom sprevádzal mladých mužov počas ich formácie.

Popri pastorácii sa veľmi skoro venoval aj apoštolátu písaného slova. Už ako diakon v roku 1999 pomáhal založiť vydavateľstvo a časopis Slovo medzi nami. Neskôr získal doktorát zo žurnalistiky, spolupracoval s katolíckymi aj svetskými médiami a mal na starosti mediálne aktivity provincie. V tom istom roku 1999 stál aj pri zrode misijného spoločenstva Calvary. Mnohí z vtedajších mladých majú dnes vlastné deti a stále pomáhajú organizovať misie a duchovné cvičenia. Laici sú pre neho partnermi v ohlasovaní evanjelia a synodalitu, teda vzájomné počúvanie a spoločné hľadanie, žije už od prvých rokov rehoľného života.

Litva: jazyk, ktorý učí pokore

Cesta do Litvy sa začala pozvaním dvoch biskupov, ktoré dostala provincia. Keď sa komunita rozhodla misiu začať, páter Rastislav bol medzi spolubratmi, ktorí sa ponúkli. Nešlo mu o Litvu ako takú, ale o ochotu slúžiť tam, kde to Cirkev potrebuje. V Kaunase žije od septembra 2018.

Začiatky boli ťažšie, než čakal. Hoci má jazyky rád, litovská gramatika a výslovnosť mu dali zabrať. Kedysi sa vraj smial výslovnosti zahraničných misionárov na Slovensku a teraz zažil na vlastnej koži, aké ťažké je dohovoriť sa v cudzom jazyku. Hovorí, že ho to naučilo pokore. Zároveň cíti, ako si ľudia jeho snahu vážia. Priateľom, ktorí sa pýtali, či sa oplatí učiť jazyk, ktorým hovorí tak málo ľudí, odpovedal, že pre misiu sa to oplatí, ak mu to umožní odovzdávať evanjelium.

Dnes je kaplánom na Univerzite Vytautasa Veľkého a pravidelne navštevuje väzňov. Číta s nimi Bibliu a spolu pozerajú seriál o Ježišovi The Chosen. Niektorí sú pri tom dojatí až k slzám. Za cestu, ako prebudiť záujem o vieru, považuje aj digitálne médiá, teda videá, texty a sociálne siete. Vždy by ich však podľa neho malo sprevádzať pozvanie na osobné stretnutie a do spoločenstva.

Nová kapitola pri rieke Nemunas

Od 1. novembra 2026 majú redemptoristi prevziať zodpovednosť za Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Kaunase, známy aj ako Vytautov kostol, ktorý stojí priamo na brehu rieky Nemunas. V pastorácii tam pomáhajú už dva roky. Páter Rastislav otvorene hovorí aj o administratíve, finančnej zodpovednosti a záväzkoch, ktoré to so sebou prinesie. Doteraz mohli so spolubratmi P. Petrom Hertelom CSsR a P. Lukášom Michalovičom CSsR z komunity redemptoristov v Kaunase ľahšie odchádzať na misie a duchovné cvičenia. Zároveň v tom vidí príležitosť viac formovať život kostola. Chcú zachovať misijný charakter svojej služby a spolu s laikmi vybudovať misijné spoločenstvo.

Jeho srdcom má byť Božie Slovo. Páter Rastislav túži, aby ľudia čítali Bibliu, rozprávali sa o nej a nechali ňou formovať svoj život. Samotné náboženské praktiky nestačia, dôležitý je osobný vzťah s Ježišom Kristom. Obnova života v Cirkvi sa podľa neho začína počúvaním Božieho Slova a s týmto presvedčením vstupuje aj do novej úlohy v Kaunase.

Celý článok v angličtine si môžete prečítať tu.