Mám ísť? Či nemám ísť na pohreb? Takto často uvažujeme, keď zomrie nie blízky príbuzný, ale známy a vzácny človek. Je to ďaleko. Bude tam dosť ľudí. Však ja tam nebudem chýbať a nakoniec, veď mám veľa úloh pred sebou. Predsa však pochovávať mŕtvych je skutok milosrdenstva a veľký prejav vďačnosti. Nejde o to, čo je viditeľné, ale o to, čo je naozaj v našom srdci. A tu ma Duch poháňa: Choď! Hoci som nebol celkom blízky priateľ, ale s otcom arcibiskupom Alojzom sme prešli kus spoločnej cesty životom. A často je potrebné ten kruh akoby uzavrieť. Dať pečať vďačnosti, čo zostane naveky. Potrebujem Bohu za neho poďakovať nielen za seba, ale aj za nás redemptoristov.

Milo ma prekvapilo, keď na prezentáciu knihy Spovedal som Slovensko prišiel nečakane aj otec arcibiskup Alojz Tkáč. Spýtal sa ma: „Páter, odkedy sa to my už poznáme?“ A poznáme sa dlho. Za totality, keď mu bol odňatý súhlas, stretávali sme sa na spoločných akciách podzemnej Cirkvi. Doteraz si pamätám, ako Alojz sústredene celebroval omšu kdesi na chate uprostred cca 20 ľudí, kde boli Vlado Jukl, Silvo Krčméry, František Mikloško… Pamätám si jeho trefné povzbudenia už z tejto doby. Prešli roky a Alojz sa stal arcibiskupom. Nezabudol však na nás. Stretli sme sa párkrát na dni spoločenstva hnutia Oáz. Mimoriadne nám pomohol, keď umožnil uskutočniť v Prešove veľké evanjelizačné stretnutie „FIRE“ v roku 1995 a sám tam prišiel celebrovať svätú omšu. Toto odvážne podujatie otvorilo akoby novú cestu obnovy pre Slovensko. Koľko podobných podujatí sa potom ešte uskutočnilo a aricibiskup Alojz ich podporoval! Bolo to pre nás v situácii na Slovensku veľmi dôležité.

Viackrát sme sa stretli pri organizovaní veľkých misií v Košiciach, v Prešove, kde bol celebrantom záverečnej omše. Misie sme mali aj v jeho rodnej obci Ohradzany a keď mu jeho sestry referovali o misiách, povedal: „Týchto misionárov potrebujeme v našej arcidiecéze.“ Pátrovi Jánovi Janokovi, ktorý bol jeho veľkým priateľom, vravel: „Vyberte si – Gaboltov alebo Obišovce.“ Zvolili sme Gaboltov a tam pôsobíme od 1. júla 2001. Rád prichádzal do Gaboltova a vyjadroval spokojnosť so službou redemptoristov. Tam sme ho my redemptoristi často stretávali a bližšie spoznali.

Preto chcem v mene nás všetkých povedať: Otec arcibiskup Alojz, ďakujeme za všetko! Ďakujem Bohu za Váš život a kňazskú vernosť! Tešíme sa na stretnutie v nebi, kde si mnoho ešte dopovieme.

P. Michal Zamkovský CSsR