31. januára 2015 v aule Gréckokatolíckej teologickej fakulty v Prešove na Slovensku, arcibiskup Ján Babjak otvoril proces blahorečenia redemptoristu, O. Jána Mastiliaka (1911 – 1989) z Viceprovincie Michalovce.

O. Ján (Ivan) Mastiliak sa narodil 5. novembra 1911 v Nižnom Hrabovci pri Vranove nad Topľou. Bol druhý z troch detí. Detstvo prežíval v chudobných podmienkach po smrti svojho otca v roku 1916, ktorý predtým emigroval do USA, aby uživil rodinu.

Ako malý chlapec sa v júni 1922 zúčastnil na misiách v neďalekej dedine a rozhodol sa vstúpiť k redemptoristom. Pri formácii preukázal dokonalú pamäť, čo mu pomohlo zvlášť pri štúdiu cudzích jazykov. Vstúpil do noviciátu v Stropkove a prvé rehoľné sľuby zložil 2. augusta 1929. Ako klerik sa v Obořišti popri filozoficko-teologických štúdiách  zaujímal tiež o úniu s Ruskou pravoslávnou cirkvou.

Po kňazskej vysviacke, ktorú prijal 12. augusta 1934 v Užhorode, sa venoval apoštolskej práci na poli unionizmu. V júni 1935 bol povolaný do armády, čo mu spôsobilo, ako to bývalo aj v minulosti, zápal pľúc. Oslabený chorobou, ale plný zápalu pre štúdium, poprosil predstavených, aby ho poslali študovať na Pápežský orientálny inštitút v Ríme, kde 19. júna 1941 obhájil doktorskú prácu s názvom „Fuitne Vladimirus Soloviev catholicus? Inquisitio in eius vitam et personam“, teda „Bol Vladimír Soloviev katolík? Výskum o jeho živote a osobe.“ Pre druhú svetovú vojnu musel ostať v Taliansku, kde navštevoval Pápežskú gregoriánsku univerzitu, kde štúdium teológie ukončil prácou: „Viera a veda u Vladimíra Solovieva. Kresťanský zmysel a hodnota jeho učenia.“ Bohužiaľ, pre opätovný zápal pľúc, ju nemohol publikovať a vrátil sa späť na Slovensko, aby sa liečil.

Po návrate žil v Podolínci, potom v Michalovciach ako predstavený komunity. V lete 1945 bol určený do seminára redemptoristov v Obořišti a vyučoval dogmatiku, asketiku, filozofiu, cudzie jazyky, históriu a spiritualitu východných cirkví. Mal na starosti duchovné vedenie, zvlášť gréckokatolíckych študentov z Viceprovincie Michalovce. Jeho oddanosť, viditeľná v slávení liturgie, svätení spomienok svätých z východných cirkví, publikácie a nádherné prednášky o východnom kresťanstve umožnili klerikom hlbšie pochopiť spiritualitu a liturgiu gréckokatolíckej cirkvi.

Jeho aktivita na poli unionizmu  začala už skôr v hnutí: „Jednota modlitieb za zjednotenie Slovanov v Katolíckej cirkvi“, ktoré našlo svoj plnší rozmer na prednáškach v Obořišti, kde O. Mastiliak, pohnutý pravým duchom ekumenizmu, početnými a významnými publikáciami prispel k presadzovaniu pokojného, teologického dialógu, aby vysvetlil postoj a odstránil prekážky brániace plnej komúnii. Ako uznávaný odborník na orientálne predmety, bol pražským arcibiskupom vymenovaný za jedného z členov komisie pre biritualizmus. Komisia bola ustanovená pre všetkých, ktorí by sa chceli pripojiť k východnému obradu. V roku 1949 bol pozvaný prednášať na Alfonziánsku Akadémiu v Ríme, ale pre slabý zdravotný stav, problémy pri nájdení nástupcu v seminári a tiež ťažkosti, ktoré spôsoboval komunistický režim, nemohol tam ísť.

Od roku 1948, keď komunistická strana silnela a riadila diktátorské vlády, O. Jána prirátali k nepriateľom štátu. Zatkli ho 14. marca 1950 a po vyčerpávajúcich výsluchoch ho prinútili podpísať nepravdivé priznanie, kde bol považovaný za špióna Vatikánu a zradcu. V procese ho 5. apríla odsúdili na smrť, ale po amnestii v roku 1955 mu trest zmenili na 25 rokov odňatia slobody. Na slobodu ho prepustili v roku 1965, po 15 rokoch väzenia.

13. marca 1968, v čase spoločenských premien v Československu, kedy bolo oficiálne obnovené uznanie gréckokatolíckej cirkvi, bol menovaný za predstaveného Viceprovincie Michalovce. Po krátkom období „pražskej jari“ bola Cirkev opäť prinútená žiť v podzemí. Úrad predstaveného viceprovincie spravoval do 18. mája 1981, keď rezignoval kvôli zlému zdravotnému stavu. V tej dobe dal nový impulz náboženskému životu v komunitách. Obnovil ducha bratstva a misionársku horlivosť. Podarilo sa mu pozvať do Československa generálneho predstaveného Kongregácie redemptoristov. V podzemí sa venoval tajnej formácii klerikov diecéznych i rehoľných. Prijímal ich vo svojom byte, staral sa o ich vzdelanostný aj duchovný rozvoj. Tým, že vedel 14 cudzích jazykov, prekladal im texty hlavných filozofov a teológov. Po období takéhoto skrytého seminára, po preskúšaní vhodnosti pre kňazské svätenie, ich posielal na vysvätenie biskupovi.

Zomrel na infarkt 18. septembra 1989. Pochovaný je na miestnom cintoríne v Michalovciach.