DomovNovinkyOsobné slová od osobného Boha – Tvoj nebeský Otec sa chce prihovárať práve tebe

Osobné slová od osobného Boha – Tvoj nebeský Otec sa chce prihovárať práve tebe

Vedel si, že vždy, keď ješ zmrzlinu, ješ niečo, čo sa volá emulzia? Podľa Americkej chemickej spoločnosti je emulzia „zmes dvoch kvapalín, ktoré sa zvyčajne nezmiešajú; jedna kvapalina je rozptýlená v druhej vo forme malých kvapôčok. V zmrzline sú v zmesi vody, cukru a ľadu spolu s bublinkami vzduchu rozptýlené čiastočky (mliečneho) tuku“.

To neznie veľmi chutne a lákavo však? Zvlášť tá časť o tuku. Kto by chcel jesť kvapôčky tuku? My však vieme, že zmrzlina je v skutočnosti lepšia, než by sa to mohlo zdať na základe tohto jej nelákavého vedeckého popisu. Pozri sa napríklad, akú reakciu vyvoláva už len spomenutie zmrzliny v skupine detí z muzikálového spracovania Anny zo Zeleného domu:

Zmrzlina!
Pokrmom najlahodnejším
je zmrzlina!
Prečo aj tým najváženejším
chutí zmrzlina?
Úžasná je v lete popoludní,
v júni;
Recept na ňu to je vážna vec,
veď zo zmrzliny
bez seba je dievča i chlapec!

Vidíme teda, že je rozdiel v tom, či o zmrzline len vieme, alebo sme ju sami okúsili. Prvý opis nás oboznámil s tým, čo zmrzlina je. Ten druhý však hovorí o niečom inom. Hovorí o tom, aké je to zmrzlinu jesť. Hovorí, ako zmrzlina pôsobí na ľudí – ako spôsobuje, že sú od radosti z nej „bez seba“.
A práve tento rozdiel – rozdiel medzi informáciou a skúsenosťou – chceme v tomto čísle preskúmať a pozrieť sa pritom na tému zjavenia od Boha. Chceme sa pozrieť na jeden úžasný fakt: Boh sa nám veľmi rád zjavuje. Taktiež sa chceme venovať aj tomu, akým spôsobom sa zjavenie podobá a zároveň líši od obyčajnej informácie o Bohu a jeho Cirkvi. A napokon sa budeme zaoberať tým, ako sa môžeme tejto skúsenosti zjavenia väčšmi otvoriť.

„ABY STE BOLI NAPLNENÍ…“

Slovo zjavenie pochádza z gréckeho slova apokalypsis, ktoré znamená odkryť alebo odhaliť niečo, čo bolo predtým skryté. Sväté písmo toto slovo používa na opis toho, ako sa Boh zjavuje svojmu ľudu. Používa ho tiež na opis toho, ako nás Boh utešuje a povzbudzuje. Toto odkrytie Boha má teda aj veľmi osobný aspekt. Keď sa nám totiž Boh zjavuje, dotýka sa nášho srdca aj našej mysle.

Svätý Pavol bol presvedčený, že Boh chce naplniť svoj ľud svojimi myšlienkami a pohľadmi. Pavol vedel, že aj jeho vlastné povolanie ohlasovateľa evanjelia nie je len o oznamovaní informácií o Ježišovi. Súčasťou jeho povolania bolo totiž aj pomáhať druhým zakúsiť Ducha Svätého takpovediac „na vlastnej koži“.

Kolosanom napríklad napísal, čo im vyprosuje: „… aby ste boli naplnení poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej chápavosti, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v poznaní Boha“ (Kol 1, 9 – 10).

Pavol pritom vedel, že náš potenciál viesť svätý život a prinášať Pánovi ovocie je úzko prepojený s tým, do akej miery prosíme Boha, aby nám zjavil „tajomstvo“, ktoré bolo „od vekov a pokolení skryté“, ale teraz „sa zjavilo“ všetkým, čo hľadajú Pána (Kol 1, 26).

DIELO SRDCA

Tieto slová svätého Pavla hovoria, že sú dva spôsoby, ako možno žiť tak, „ako sa patrí vzhľadom na
Pána“. Prvý spôsob je síce dobrý, ale má svoje obmedzenia: usilovať sa o svätosť výhradne vlastným úsilím a na základe vlastnej múdrosti. Druhý spôsob je poprosiť Boha, aby sa nám zjavil, usmerňoval nás a dával nám silu žiť tak, ako máme.

Pri prvom spôsobe berieme to, čo o Bohu vieme, a snažíme sa to použiť pri svojom rozhodovaní. Snažíme sa dodržiavať prikázania. Upriamujeme svoju myseľ na to, aby sme žili spravodlivý a dobrý život. A keď narazíme na nejaký problém, snažíme sa nájsť čo najlepšie riešenie.

Pri druhom spôsobe využívame to, čo o Bohu vieme, no zároveň ho prosíme, aby nás „naplnil“ svojím zjavením. Prosíme o „múdrosť a duchovnú chápavosť“, ktoré nám pomôžu „páčiť sa mu vo všetkom“, čo robíme. Táto duchovná chápavosť, ktorú môžeme nazvať aj zjavenie, je spôsobom, akým Boh berie to, čo o ňom vieme, a dodáva tomu život. Takto otvára naše srdce a my vďaka tomu dokážeme vnímať jeho lásku, milosrdenstvo, moc a milosť, skrývajúcu sa za jeho prikázaniami a učením. Pavol nazýva tento spôsob „slovami, ktoré nás naučil Duch“ (1 Kor 2, 13) – a to sú slová a myšlienky, na ktoré by sme sami nikdy neprišli.

Vidíme teda, že zjavenie od Boha nie je nejakým okrajovým prvkom našej viery. Je vecou, ktorú nám chce Boh dať, pretože vie, že je to ten najlepší spôsob, ako mať zmysluplný vzťah s ním, naším
Stvoriteľom.

 

NÁM A OSOBNE

Tisícky rokov pred príchodom Ježiša sa Boh zjavoval prorokom – ako napríklad Eliášovi alebo Izaiášovi. Aj iní starozákonní hrdinovia viery – ako Abrahám, Mojžiš, Jozue a Dávid – sú dôkazom toho, že kľúčoví ľudia v dejinách Izraela sa vždy tešili z rôznych zjavení. Abrahám sa stal praotcom nového národa. Mojžiš vyslobodil Izraelitov z Egypta. Jozue dobyl zasľúbenú zem. Dávid zjednotil Izrael. Títo všetci – a mnohí ďalší – dostali od Boha zvláštne zjavenie a potom sa oň podelili so svojím ľudom. Takto ho všetci viedli k Ježišovi, ktorý zjavil Boha úplne novým spôsobom.

Keď sa pozrieme do Písma, vidíme, že to, čo Boh sčasti zjavil našim duchovným predkom, zjavil naplno v Ježišovi. Veríme, že v Ježišovom živote a v jeho smrti a zmŕtvychvstaní sa Božie zjavenie dovŕšilo. Všetko, čo nám Boh chcel povedať, je obsiahnuté a zhrnuté v Ježišovi.

No ak je to tak, prečo by sme potom mali túžiť po nejakom ďalšom zjavení od Boha? Nie je už všetko potrebné zjavené v Písme a v učení Cirkvi? To áno. Všetko, čo potrebujeme pre svoj kresťanský život, bolo zjavené v „poklade viery“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi 84). Zjavenie má  aj iný dôležitý aspekt. Zjavenie, ktoré nám chce Boh dať dnes, nie je nejaká nová informácia alebo nejaká nová dogma. Pri tomto zjavení nám chce Boh ukázať niečo, čo už v dejinách zjavil – no
chce to ukázať nám a osobne.

Preto Ježiš zoslal Ducha Svätého: „Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám“ (Jn 16, 15).

 

DUCH ZJAVENIA

V Liste Efezanom Pavol stručne vyjadruje nádherný Boží plán spásy. Píše v ňom, že Boh nás „požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním“ (Ef 1, 3). Píše tiež o tom, ako nás Ježiš oživil, keď nás vytrhol zo zovretia hriechu a smrti, vzkriesil nás a daroval nám miesto pri sebe v nebi (porov. Ef 1, 3). Píše o Cirkvi ako o „plnosti“ Ježišovej prítomnosti na zemi (porov. Ef 1, 22 – 23).

To je naozaj dosť veľa informácií! Človek by si mohol myslieť, že si Pavol povie, že to stačí, pretože už Efezanom všetko jasne vysvetlil. Ale Pavol to neurobil. Po tom, čo im oznámil všetky tieto úžasné pravdy, pokračuje modlitbou za to, aby sa otvorili oči ich srdca. Modlí sa, aby prijali „ducha múdrosti a zjavenia“, aby tak mohli pochopiť nádherný plán, ktorý má Boh s nimi (porov. Ef 1, 17 – 18). Pavol vedel, že sami Boží plán nemôžeme pochopiť, a ak, tak len vo veľmi obmedzenej miere. Ak však chceme, aby nám tento plán zmenil život, potrebujeme Ducha Svätého, „ducha múdrosti a zjavenia“.

 

OŽIVOVANIE PRAVDY

Čo majú spoločné Peter, Ondrej, zločinec na kríži, žena pri studni a muž slepý od narodenia? To, že sa im otvorili oči a uvideli Ježiša v novom svetle. A práve toto chce Boh urobiť aj pre nás. Chce nám mocou Ducha Svätého zjavovať svoje tajomstvá. Chce nám ukázať, ako veľmi nás Ježiš miluje, ba chce, aby sme túto lásku cítili a zakusovali.

Práve preto Duch Svätý od nás žiada, aby sme mu otvorili svoje srdce a vo viere ho vzývali. Sľúbil
nám totiž, že ak to urobíme, ožijú v nás jeho pravdy aj jeho láska; a zmenia naše srdce, uzdravia naše spomienky a naučia nás žiť novým spôsobom.

Môžeme naozaj počuť Boží hlas? Áno! Veď Boh nám zjavil seba samého i svoju múdrosť – „múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú pred vekmi určil nám na slávu“ (1 Kor 2, 7). Teraz nás pozýva, aby sme dovolili tomuto zjaveniu preniknúť naše srdce a myseľ, žeby sme tak dokázali žiť život hodný takého vznešeného a slávneho povolania. Pozýva nás nielen učiť sa o „zmrzline“ jeho zjavenia, ale aj prijímať ju do svojho vnútra a dovoliť jej naplniť nás pokojom a radosťou.

Článok je z aktuálneho čísla Slovo medzi nami 06/2018.

gabriela.kalafusova@hotmail.com