Včera, 18. decembra 2024, pápež František schválil promulgáciu dekrétu o hrdinstve čností redemptoristu pátra Jozefa Mária Leone, kňaza Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa.

Na základe tohto dekrétu otec Jozef Mária Leone

sa vyhlasuje za CTIHODNÉHO

Jozef Mária Leone sa narodil 23. mája 1829 v Trinitapolí (provincia Barletta) ako piate zo šiestich detí Nicolu a Rosy De Bíase. V roku 1842 vstúpil do diecézneho seminára v Trani, kde do roku 1849 absolvoval literárne a filozofické štúdiá a duchovne sa formoval čítaním diel sv. Alfonza de Liguori. V októbri toho istého roku bol napriek húževnatému odporu svojho otca prijatý do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, 11. marca 1850 začal noviciát v Ciorani a 29. marca nasledujúceho roku zložil sľuby. Po ukončení teologických štúdií vo Vallo della Lucania bol 31. decembra 1854 v Amalfi vysvätený za kňaza.

Bol pridelený ku komunite Vallo della Lucania a venoval sa misijnej kazateľskej činnosti v Cilente a Basilicate až do roku 1865, keď po uplatnení rozvratných zákonov, ktorými boli potlačené rehoľné inštitúty v južnom Taliansku, musel podobne ako všetci redemptoristi neapolskej provincie opustiť rehoľnú komunitu a vrátiť sa do Trinitapoli.

Vo svojom rodnom meste sa okrem práce rektora Kostola sv. Jozefa a duchovného správcu bratstva sv. Jozefa naďalej veľkodušne venoval kázaniu v iných mestách Apúlie a službe spovedníka a duchovného vodcu, pričom vždy udržiaval intenzívne vzťahy s predstavenými Kongregácie a ostatnými spolubratmi.

Počas epidémie cholery, ktorá postihla Trinitapoli v roku 1867 a ktorá si vyžiadala množstvo obetí, medzi nimi aj jeho otca a sestru Concettu, Boží služobník napriek svojmu zlému zdravotnému stavu robil všetko, čo bolo v jeho silách, s hrdinskou láskou voči spoluobčanom.

Do Kongregácie sa vrátil v roku 1880 a bol pridelený do domu Angri, kde zostal až do svojej smrti 9. augusta 1902.

Neustále sužovaný vážnymi chorobami, ako napríklad hemoptýzou (vykašliavaním krvi) a ochrnutím chrbtice, dokázal vložiť mnohé charizmy, ktorými bol obdarený, do služby blížnym, najmä duchovným a rehoľníkom. Obracali sa naňho s prosbou o usmernenie a radu sr. Mária Pia Notari, zakladateľka sestier Ukrižovaných, adorátoriek Najsvätejšej sviatosti; svätá Katarína Volpicelli, zakladateľka služobníc sv. Srdca; blahoslavená Mária Maddalena Starace, zakladateľka súcitných sestier; blahoslavený Alfonso Fusco, zakladateľ sestier battistiek; a napokon blahoslavený Bartolo Longo, ktorý ho mal spolu so svojou manželkou Mariannou Farnarano De Fusco za moderátora a sprievodcu pri výstavbe svätyne v Pompejach a pripojených sociálnych dielach. Spolu s blahoslavenými viedol Dcéry ruženca, ktorým nadiktoval regulu. Napokon sa stal hlásateľom a zástancom ohlasovania dogmy o Nanebovzatí Panny Márie, pričom povzbudzoval a podnecoval Bartolo Longa, aby túto iniciatívu rozvíjal. Vydal šestnásť asketických diel; ďalšie zostali nepublikované, vrátane nedávno vydaného obsiahleho epistolára.

Jeho telo, prenesené z cintorína v Angri do prvého redemptoristického kostola v Pagani (Congrega), bolo neskôr pochované v krypte svätyne v Pompejach vedľa telesných pozostatkov pátra Bartola Longa. Dnes odpočíva v Trinitapoli, kde bol 5. januára 1984 pochovaný v kostole sv. Štefana protomartyra.

Zdroj: cssr.news

Preklad: mediálny tím redemptoristov