Proces blahorečenia skupiny spolubratov umučených v roku 1936 v Madride rýchlo pokračuje. Zahŕňa redemptoristických kňazov Vicente Renuncio, Antonio Girón, Donato Jiménez, Crescendo Ortiz, Ángel Martínez Miquélez a José Ma Urruchi a bratia Nicesio Pérez, Gregorio Zugasti, Aniceto Lizasoáin, Gabriel (Bernardo) Saiz, Máximo (Rafael) Perea a Pasea ) Erviti, patriaci k domom Perpetuo Socorro a San Miguel. Ich proces sa začal v roku 2006 a diecézna fáza bola zavŕšená v roku 2007.

Je všeobecne známe, že okrem skupiny mučeníkov z Cuenca, ktorí už boli blahorečení v Tarragone v októbri 2013, mali redemptoristickí misionári aj ďalšie dve skupiny mučeníkov v Španielsku, jednu vo Valencii – dvoch bratov, integrovanú do procesu ešte v diecéznej fáze; a ďalšiu v Madride – pozostávala z dvanástich spolubratov, šiestich kňazov a šiestich bratov. Celkovo bolo v náboženskom prenasledovaní v rokoch 1936-39 umučených dvadsať redemptoristov. Ostatné obete spôsobené buď vedľajšími účinkami vojny a prenasledovania, alebo vojenskými akciami, sa v tom čase, samozrejme, k mučeníckemu procesu nepridávali.

Nedávno sme informovali o tom, že proces kanonizácie skupiny mučeníkov v Madride prebiehal dobre. 24. septembra 2020 sa študovalo Positio Super Martyrium a diskutovalo sa o kandidátoch na mučeníctvo, ktoré viedol P. Vicente Renuncio. Každý z deviatich členov teológov tohto Kongresu, ktorých stanovil promótor viery (lat. promotor fidei) Kongregácie pre kauzy svätých pre štúdium Positio, musel napísať správu o mučeníctve dvanástich spolubratov. Výsledkom bolo jednomyseľné kladné hlasovanie.

Spoločne s Positio budú tieto správy a hlasy odovzdané Kongresu kardinálov a biskupov, aby ich preštudoval. Ak bude výsledok pozitívny, pápež podpíše Dekrét o mučeníctve, ktorým sa otvoria dvere k ich blahorečeniu a verejnému uctievaniu.

Spolubratmi v tejto skupine sú:

P. Crescencio Ortiz Bianco (Pamplona 1881), P. Ángel Martínez Miquélez (Funes – Navarra 1907) a Gabriel (Bernardo) Saiz Gutierrez (Melgosa – Burgos 1896) patrili do komunity San Miguel. 20. júla 1936 o 12:30 ráno opustili kláštor, aby sa uchýlili do neďalekého bytu. Obklopení davom ľudí, ktorí boli v eufórii z pádu Cuartel de la Montana, boli zatknutí, prevezení do väzenskej cely a toho istého popoludnia umučení v Casa de Campo spolu s ďalšími väzňami z mesta. Ich telá boli pochované spolu s telami zosnulého Cuartel de la Montana.

Počas úkrytu v dome diecézneho kňaza boli Br. Nicesio Pérez del Palomar Quincoces (Tuesta – Alava 1859) a Br. Gregorio Zugasti Fernández de Esquide (Murillo de Yerri – Navarrà), obaja z komunity Perpetuo Socorro, prvý takmer slepý a druhý zodpovedný za jeho starostlivosť, sa rozhodli opustiť dom, aby neohrozovali diecézneho kňaza, keď sa domový vrátnik vyhrážal majiteľovi domu. Žena na ulici Covarrubias, ukrytá v pivničnom sklade vydavateľstva Perpetuo Socorro, si ich vzala do svojho domu. Majiteľ budovy zalarmoval policajnú stanicu na ulici Nicasio Gallego a milicionári ich zatkli 14. augusta 1936. Toho istého rána boli zastrelení na ceste 8 (km.8) vo Valencii. Ich pozostatky boli pochované na cintoríne Vallecas a neskôr prevezené do nášho pohrebiska Almudena.

Br. Aniceto Lizasoain Lizaso (Irañeta – Navarra 1877), bol takisto členom komunity Perpetuo Socorro. Útulok našiel v dome pani Emílie Alcázar, matky P. Hortelano. Pre väčšiu bezpečnosť našiel penzión v Calle Larra. Niekto zalarmoval milicionárov, ktorí ho 18. augusta 1936 uväznili a umučili, neďaleko Chamartínskeho cintorína. Jeho pozostatky sa v súčasnosti nachádzajú vo Valle de los Caídos.

P. José M. Urruchi (Ayudas Burgos 1909) a Br. Pascual (José Joaquín) Erviti Insausti (Echalecu – Navarra 1902), obaja tiež z komunity Perpetuo Socorro, hostila rodina na ulici Calle Manuel Silvela č.3, niekto ich však zradil. Ráno 21. augusta 1936 prišli milicionári a uväznili dvoch redemptoristov a majiteľa domu za ich úkryt. Nasledujúce ráno boli ich telá nájdené na ceste Getafe. Ich pozostatky sú pochované v našom pohrebisku v Almudene.

P. Antonio Girón González (Campo – León 1871) z komunity Perpetuo Socorro bol ubytovaný rehoľnými sestrami (Little Sisters of the Poor) v Calle Almagro. Keď bol varovaný pred možným hľadaním, bol prevezený do azylu, ktorý riadili tie isté sestry v Calle Doctor Ezquerdo. Tam zdieľali svoj život spolu s P. Requejo, pavlínskym kňazom, ktorý bol odvtedy blahorečeným. Oboch zradil starší muž a boli umučení 30. augusta 1936 vo Fuente Carrantona vo štvrti Vallecas. Ich pozostatky sa nachádzajú vo Valle de los Caídos.

P. Donato Jiménez Viviano (Alaejos – Valladolid 1873), z komunity San Miguel, potom, čo bol na iných miestach, uchýlil sa v dome Farmacia de la Reina Madre na Calle Mayor. 15. septembra 1936 bol zatknutý a prevezený do „checa de Fomento“, kde strávil niekoľko dní v žalároch. Bol umučený 18. septembra na ceste 12 (km.12) Burgos, v oblasti Fuencarral, kde na cintoríne bol pochovaný.

Br. Máximo (Rafael) Perea Pinedo (Múrita – Burgos 1903) z komunity Perpetuo Socorro bol ubytovaný v rôznych domoch, ale skončil na ubytovni v Barrio de las Letras v Madride, kde bol zatknutý a prevezený do „checa“ de Fomento “. Jeho telo sa našlo umučené v Ciudad Universitaria 3. novembra 1936. Jeho pozostatky ležia vo Valle de los Caídos.

Vicente Renuncio Toribio (Villayuda – Burgos 1876) sa uchýlil do niekoľkých domov a bol zatknutý bez dokladov 17. septembra 1936. V ten istý deň bol uväznený v Cárcel Modelo. Podarilo sa mu prostredníctvom svojho priateľa mať P. Machiñena pri sebe vo svojej cele. Pri vstupe do väzenia si pre seba vytvoril novú identitu so svojím druhým menom a tretím a štvrtým priezviskom, sám sa však vzdal výkonu kňazskej služby vo väzenských dvoroch. 7. novembra 1936 bol vyvezený z väzenia v prvom z vriec a bol umučený v hroboch Paracuellos de Jarama, kde ležia jeho pozostatky.

Súdne vyšetrovania sa začali bezprostredne po skončení vojny a poskytli veľké množstvo dokumentácie z prvej ruky. Akonáhle sa to dokončilo, diecézna fáza procesu začala v roku 2006 a vyvrcholila záverečným zasadnutím, ktoré sa konalo 27. novembra 2007 v madridskom dome Perpetuo Socorro. Positio bol predstavený v Ríme v marci 2019.

Chcem doplniť tieto informácie o dve informácie, ktoré si zaslúžia naše uznanie a vďačnosť.

P. Lino Vea Murgía a Bru bol kňazom, ktorý hostil Br. Nicesia a Br. Gregoria. Hrozili mu za to, že poskytol pomoc redemptoristom. Aj on bol umučený 17. augusta 1936 na cintoríne Almudena. Don Roberto González Nandín y Sobrino a jeho manželka prijali P. José M. Urruchi a Br. Pascual (José Joaquín) Erviti do svojho domu u Manuel Silvela 3. Keď redemptoristov našli, Roberto bol v práci. Donútili ho vrátiť sa a všetci traja boli umučení.

Obaja O. Lino a p. Roberto boli umučení za to, že prijali redemptoristov. Ich proces je stále v diecéznej fáze a spracováva sa v madridskej diecéze. Ich pamäť musí zostať spojená s pamäťou našich spolubratov. Dúfajme, že čoskoro budeme môcť liturgicky sláviť ich pamiatku.

Autor: Antonio. M. Quesada

Zdroj: cssr.news

Preklad: mediálny tím redemptoristov