Do Puńsku boli na farské misie pozvaní poľskí redemptoristi. Keďže väčšina obyvateľov sú Litovčania, spolubratia pozvali našu komunitu z Kaunasu slúžiť Litovcom a poľskí redemptoristi slúžili Poliakom. Pre nás je to historicky prvý spoločný projekt misií s poľskými spolubratmi, ktorý hodnotíme veľmi pozitívne. Keďže na budúci rok sme pozvaní do národnostne zmiešanej farnosti v Litve, plánujeme tam znovu ísť spolu. Posledné misie v Puńsku boli v roku 1999.

Puńsk je väčšia obec (hoci domáci hovoria o mestečku, no mestské práva nemá) na severovýchode Poľska vzdialená od litovskej hranice len 5 km; jej história sa datuje do roku 1597. Má približne 1 350 obyvateľov, z čoho je asi 75 % obyvateľov Litovčanov. S litovským kultúrnym domom, litovskou strednou školou (gymnáziom) a tlačiarňou je Puńsk hlavným centrom litovskej menšiny v Poľsku. Nachádza sa na strategickom území známom ako Suwalský koridor. Od mesta Suwalki je vzdialené len 27 km. Niektorí vojenskí stratégovia varujú, že oblasť by bola pre svoju strategickú polohu pravdepodobne jedným z prvých cieľov ruského prezidenta, keby sa rozhodol eskalovať vojnu na Ukrajine.

Na celý čas misií za poľskú provinciu prišli dvaja pátri – Łukasz Baran a Andrzej Mikuć. Z komunity Kaunas na misiách slúžili P. Peter Hertel a P. Rastislav Dluhý. P. Lukáš Michalovič zostal slúžiť v Kaunase, aby pokryl naše bežné povinnosti. Okrem tradičného misijného programu – svätých omší a náuk v kostole – sme v pondelok navštívili školu vo Widugiery na filiálke farnosti, základnú školu a gymnázium v Puńsku. Na tento čas nám prišiel pomôcť aj páter Lukáš a ďalší dvaja laici zo spoločenstva Strom života. Tento program v školách mala naša skupina pre litovsky hovoriacich, zatiaľ čo P. Łukasz Baran mal program v škole pre poľsky hovoriacich. Bolo zaujímavé vzájomne vidieť, ako tieto programy robíme. V utorok sme navštívili obecný úrad, kde nás čakalo 15 zamestnancov – všetci boli Litovci. Pekný a silný – pre nás nový prvok – bol Apel Máriin, vždy večer o 21:00, keď nebol iný program.

Na sv. omše či programy postupne začalo prichádzať viac a viac ľudí. Niekoľko sv. omší sme mali aj v susednej dedine Smolany – nie je to filiálka, ale prijali sme pozvanie miestneho farára. V piatok večer sme sa modlili krížovú cestu v oboch jazykoch ulicami Puńska. Hoci do sŕdc vidí len Pán, veríme, že robí svoje dielo a misie budú mnohým na posilnenie vo viere.

P. Peter Hertel CSsR