George T. Montague: Čo by nám dnes povedal?

„Popremýšľam o tom,“ odpovedal som, keď ma požiadali napísať tento článok o svätom Lukášovi a Duchu Svätom. Pred rokmi som venoval veľkú časť svojej knihy Lukášovmu predstaveniu Ducha v jeho Evanjeliu a Skutkoch apoštolov. Ten text bol však dosť odborný. Teraz ma požiadali o niečo, čo zaujme čitateľov, ktorí nie sú nevyhnutne biblickými odborníkmi.

Začal som si klásť otázku: Čo by nám dnes Lukáš povedal o Duchu Svätom? Ako by náš svet a Cirkev vyzerali v Lukášových očiach? Aký list by nám napísal, keby prišiel na návštevu do našich farností? Toto mi prichádzalo na um, keď som sa modlil a uvažoval o týchto otázkach.

Milovaní bratia a sestry!

Bol to pre mňa dosť veľký šok – ale aj potešenie – prejsť od písania na pergamen či papyrus k počítaču. Nikdy som si nevedel predstaviť, že budem môcť lietať z jedného mesta do druhého, a žasol som, keď som objavil svet televízie, internetu, blogov, mobilov…

Viem si predstaviť, čo by Pavol urobil so všetkými týmito evanjelizačnými prostriedkami! Aj preto tu píšem posolstvo o Duchu Svätom, ktoré čoskoro budú státisíce ľudí čítať online alebo v tlačenej forme.

Viete, aký som bol nadšený z Ducha Svätého, keď som písal svoje Evanjelium a Skutky apoštolov. Hovoril som o tom, ako sa Ježiš počal z Ducha a ako mu Duch zveril poslanie. Opísal som, ako Duch zostúpil na učeníkov s vetrom a ohňom a ako tí učeníci zmenili svet, keď šírili oheň po celej zemi. Duch Svätý zmenil hriešnikov na svätcov, zranených ľudí na uzdravovateľov a vystrašených ľudí na odvážnych misionárov. Keď som k vám prichádzal, očakával som, že nájdem toto.

A čo som našiel? Na svoju veľkú radosť som našiel veľa činností, ktoré inšpiroval Duch. Vaši misionári šli do končín zeme a žasol som nad vaším počtom – viac než miliarda kresťanov katolíkov po celom svete! Bol som rád, že moje Evanjelium – spolu s Markovým, Matúšovým a Jánovým – živí každú nedeľu vieru toľkých ľudí. A vaša práca s chudobnými! Vo svojich spisoch som hovoril o chudobných (pamätáte sa na boháča a Lazára?), takže mnohé vaše diela milosrdenstva sú môjmu srdce drahé.

Chválim Boha za neuveriteľné plody, ktoré vo vás prinieslo jeho slovo. Spolu s Pavlom vás však chcem povzbudiť, aby ste urobili ešte väčšie pokroky (1 Sol 4, 1).

Viac než „verím“

Mnohí z vás majú ťažkosti. Niektorí nesú ťažký kríž, a nesťažujú sa. Niekedy si však kladiem otázku, či ste primerane prijali silu, ktorú máte v Duchu Svätom.

Pamätáte sa, keď Pavol našiel zopár učeníkov v Efeze a spýtal sa ich, či prijali Ducha Svätého? Odpovedali: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý“ (Sk 19, 2). Som si istý, že nikto z vás by to nepovedal, pretože každú nedeľu vo vyznaní viery hovoríte: „Verím v Ducha Svätého.“ Ale uvedomujete si, čo hovoríte?

Keď sa pozerám na príbehy ranej Cirkvi, ktoré som prerozprával v Skutkoch apoštolov, vidím nadšenie, radosť, výbuch zvelebovania a zanietenie ohlasovať radostnú zvesť – to všetko vyplynulo z prvých Turíc. Keď čítate tieto príbehy, máte chuť zvolať: „Ktosi vstal z mŕtvych! Volá sa Ježiš a poslal svojho Ducha Svätého ako počiatok nášho vzkriesenia! Príďte k nám! Nie sme dokonalí, ale našli sme prameň života – Ježišovho Ducha Svätého!“

Je dôležité povedať: „Verím v Ducha Svätého,“ ale Boh má pre nás oveľa viac! Nestačí prijať Ducha Svätého pri krste a birmovaní. Vtedy do nás Duch Svätý síce vstúpil, ale teraz mu musíme umožniť konať, prejavovať sa navonok.

Ľudia, ktorí zvelebujú

Ako to vyzerá, keď sa Boží Duch v nás prejavuje navonok? Vyzerá to ako Cirkev, ktorú som opísal v Skutkoch apoštolov.

Predovšetkým máme brať zvelebovanie vážne – alebo lepšie povedané, radostne! Som rád, že mnohí z vás objavili dar zvelebovania, ktorý pochádza od Ducha. Všimol som si však, že niektorí kresťania sú v ústraní a pri svätej omši ani neotvoria spevník.

Možno nevedia spievať, ale mohli by robiť aspoň radostný jasot (Ž 66, 1). Možno si myslia, že nie sú hodní. Nikto nie je hodný. Duch Svätý robí nehodných hodnými. Pavol povedal, že Duch Svätý nás pobáda volať: „Abba, Otče!“ (Gal 4, 6) „Volať“ neznamená mrmlať. Je to, ako keď dieťa zvolá: „Otecko!“, keď sa otec vráti domov z dlhej cesty.

Práve tak ako na Turíce zvelebovanie je veľkolepá vstupná brána k iným duchovným darom. Hoci sa možno nemodlíte v jazykoch tak, ako som to opísal v Skutkoch apoštolov (2, 11; 10, 46) alebo ako to opisuje Pavol vo svojich listoch, ľudia, ktorí dovolia, aby Duch chválil Boha skrze nich, zisťujú, že začínajú dostávať to, čo by ste mohli nazvať darom uší: začínajú počuť Božie slovo spôsobom „tu a teraz pre mňa“. Keď zdieľame toto Božie slovo s inými, nazýva sa to dar proroctva. Ale proroctvo sa začína tak, že počujeme Božie slovo, ktoré je k dispozícii pre každého, kto prijme dar zvelebovania.

Vybavení svedčiť

My prví kresťania sme nechali pôsobiť Ducha Svätého navonok aj tak, že sme kládli ruky na chorých a prosili sme Boha, aby ich uzdravil. Skrze modlitbu za uzdravenie sme priviedli veľa ľudí k Ježišovi. Väčšina kresťanov, s ktorými sa dnes stretávame, však neverí, že Boh uzdraví ľudí skrze ich modlitbu a vkladanie rúk. Myslia si, že je to pre svätcov.

Omyl! Ježiš povedal, že keby sme mali vieru ako horčičné semeno, prenášali by sme hory. To platí teraz rovnako, ako to platilo v prvom storočí.

Samozrejme, uzdravenie je viac než telesné zázraky. Najväčšie uzdravenie zo všetkých je stretnutie sa s Ježišom. Dovoľte mi spýtať sa: Stretli ste sa osobne s Ježišom? Alebo je to niekto, o kom len viete? Duch Svätý vás s ním môže osobne zoznámiť.

Duch Svätý ukazoval Ježiša svetu aj tak, že prvým kresťanom dal moc svedčiť a evanjelizovať. Keď som sa s nimi stretol, žasol som, ako odvážne hovorili o Ježišovi. Niektorí z nich dokonca radostne podstúpili mučenícku smrť.

Vidím, že sa to stáva aj dnes, zvlášť v istých častiach sveta. A tiež viem, že medzi vami je veľa trpiacich, ktorí každý deň trpezlivo, ba s radosťou nesú svoj kríž. Buďte odvážni a často vzývajte Ducha Svätého! Sila, ktorá podporovala mučeníkov, môže podporiť aj vás.

Budovať telo

Váš svet je veľmi individualistický. Som prekvapený, koľko ľudí žije v spiritualite typu „Ježiš a ja“. Nemajú potrebu nadviazať vzťah s inými kresťanmi alebo sa s nimi pravidelne stretávať. Toto Ježiš nemal na mysli. Ani sa to nestalo v tých prvých rokoch, keď som písal svoje Evanjelium a Skutky apoštolov.

To, čo sme zažili, bolo budovanie spoločenstva v Duchu Svätom (pozri Sk 2, 42 – 47). Duch inšpiroval a pripravil každého z nás, aby sme slúžili ako duchovní murári a tesári a vytvárali úžasný chrám, ktorým má byť Cirkev. Milovali sme sa navzájom, pretože Duch nám pomáhal vnímať Cirkev ako naše prvoradé spoločenstvo. Mali sme svoju verziu sociálnych sietí a používali sme ju predovšetkým na budovanie Cirkvi.

A naša prvá úloha bola v našich rodinách. Možno si pamätáte, ako som opísal, že turíčny život vyzeral ako široká rodina – rodina Ježiša, Márie, Jozefa, Zachariáša a Alžbety (Lk 1 — 2). Opäť si prečítajte tie kapitoly a všimnite si, ako často sa v nich objavuje Duch Svätý. Ducha Svätého nemá len Ježiš, ale celá jeho rodina – a oni sú predobrazom toho, čo sa stane Cirkvi na Turíce! Chcel som, aby moji čitatelia, osobitne rodiny, pochopili, že nemusia ohlasovať evanjelium v ďalekých krajinách, kde by vás poslal Duch Svätý. Môžete mať domáce Turíce priamo vo vašej rodine.

Je pravda, že je len jedna Svätá rodina. Ale skrze silu Ducha Svätého môže existovať veľmi veľa svätých rodín. Nech Duch naplní vás i vašu rodinu.

Proste o dar!

Ale pýtate sa: „Ako?“ Proste! Pripomeňte si Ježišove slová: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Lk 11, 9). A nezabúdajte, že keď prosíte, neprosíte len Otca, aby vám dal Ducha Svätého. Prosíte aj o milosť, aby ste Ducha v sebe nechali pôsobiť aj navonok. A to, ako povedal Pavol, znamená „dychtiť po duchovných daroch“ (1 Kor 14, 1).

Otvorte ústa a začnite chváliť Pána. Keď vám dôjdu slová, vydávajte z úst len slabiky (to je dar jazykov). Keď sa nasýtite chválou, mlčte a počúvajte Boží hlas. Môže k vám prísť ako obraz alebo slovo, alebo keď si otvoríte Bibliu a prečítate si z nej úryvok. A keď vás ľudia požiadajú, aby ste sa za nich modlili, urobte to hneď, bez odkladania. Držte ich za ruku alebo im položte ruku na plece a modlite sa svojimi slovami. Alebo Otče náš.

Očakávajte, že Boh bude konať. On bude. Ježiš to zaručil: „Keď teda vy… viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11, 13).

George T. Montague je kňaz, profesor biblickej teológie na Univerzite Panny Márie v San Antoniu a bývalý prezident Americkej katolíckej biblickej asociácie.

Zdroj: Slovo medzi nami č. 5/2011, 12. ročník