Misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa

ROK VENOVANÝ MISIJNEJ FORMÁCII

Pán, ktorý nás vyzýva, aby sme oživili Boží dar, ktorý v nás prebýva

Konšt. 77-90, St. 050-085, Mt 10, 5-15, Lk 9, 1-6, 2 Tm 1, 6

Drahí spolubratia, bratia vo formácii, laickí misionári a spolupracovníci, obláti a všetci, ktorí patríte do našej redemptoristickej rodiny:

1. V októbri tohto roku som sa zúčastnil stretnutia Komisie pre Rehoľu Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristiek, v Scala. Býval som v dome, kde sa zrodila naša Kongregácia. Prestávky som využil na návštevy známej jaskyne a na kontempláciu pohoria, ktoré obkolesuje toto mestečko. Viacero otázok sa vynorilo v mojej mysli: ako sa na tomto mieste žilo Alfonzovi a jeho druhom? O čom snívali ako jednotlivci i ako misionári? Aké obavy a túžby mal Alfonz ako zakladateľ? Aké boli jeho temné noci a jeho zážitky s milovaným Vykupiteľom? Čo prežíval, keď videl Cirkev vzdialenú chudobným? Aké pocity zaplavovali jeho srdce, keď bol jeho malý Inštitút schválený Rímom? Čo by dnes povedal Kongregácii?

2. Pri týchto otázkach som myslel na každého spolubrata, ktorého som mal možnosť spoznať osobne alebo prostredníctvom internetu. Myslel som na to, čo som mohol vidieť počas mojich návštev redemptoristických komunít v rôznych krajinách. Myslel som na skvele vykonávanú misionársku činnosť a na hodnotnú spoluprácu laikov. Po dvoch rokoch a pár mesiacoch moje služby animovania Kongregácie, chcem sa s Vami podeliť s niektorými dojmami, ktoré pramenia z cesty, ktorú som doteraz prešiel.

3. Kongregácia sa momentálne nachádza v 85 krajinách a má 4 551 členov. Misijná prítomnosť v rôznych kontextoch, je dôvodom pre radosť a pripomína nám našu viackultúrnu a medzinárodnú tvár. Táto rozmanitosť je veľkým bohatstvom a nemala by sa stať dôvodom pre roztrieštenosť. Svet nám nahovára, aby sme sa druhého báli, no Evanjelium nás pozýva, aby sme boli samaritánmi v našich komunitách a v každodennom apoštoláte (por. Lk 10, 25-37) a prijali rozmanitosť. Pripomína nám to 1 Kor 12, 4 – 13: “Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý.” Ak je to pravda, potom skutočnosť, že sme misionárskym telom (por. Konšt. 2) v rôznorodosti, nás robí hodnovernými v ohlasovaní Evanjelia obnoveným spôsobom, so živou nádejou, v túžbe byť znamením a svetlom pre svet (Communicanda 1/2024).

4. S primeranou dávkou sebakritiky by sme mali mať zdravú hrdosť a hlboký pocit spolupatričnosti ku Kongregácii, ktorá od svojho založenia neprestala ohlasovať Evanjelium. Kongregácia sa rozšírila do celého sveta a aj dnes ohlasuje hojné vykúpenie. Hoci čelíme mnohým slabostiacm, pevne verím, že náš potenciál je oveľa väčší. Ak budeme ťahať za jeden povraz budeme silnejší, hoci aj s odlišnými pohľadmi, ktoré sú mimoriadne zdravé pre život inštitúcie. Slabosti nie sú prekážkami, ktoré by nás mali naplniť pesimizmom alebo skľúčenosťou. Slabosti sú lekciami, ktoré nám, s nádejou, umožňujú zazrieť nové horizonty. Pesimizmus, skľúčenosť a sťažovanie sa nikam nevedú. Práve preto musí vízia našej Kongregácie presiahnuť hranice našich (v) provincií, regiónov a misií. Umožňuje nám to spoznať dynamizmus v Kongregácii, posilniť nádej, obnoviť zmysel pre spolupatričnosť, posilniť solidaritu a upevniť misionársku disponovateľnosť. K tomu nás pozýva reštrukturalizácia a rekonfigurácia!

5. Pri príležitosti 292. výročia založenia Kongregácie pozývam každého spolubrata, študenta i laika k tomu, aby si zaspomínal a v srdci pripomenul cestu, ktorou prešiel od prvého kontaktu s Kongregáciou až podnes. Spomeňme si na radosti, zármutky, výzvy, krízy, úspechy, zmeny… Pripomeňme si svoje povolanie a pýtajme sa: čo ma sem priviedlo? Ako ma Vykupiteľ dnes posiela na misiu? Čo mám zlepšiť pri plnení môjho misionárskeho záväzku?Úprimne dúfam, že v závere spomínania na vlastné osobné dejiny, každý pocíti vo svojom srdci hlbokú útechu, začuje hlas Vykupiteľa: “Zatiahni na hlbinu.” (Lk 5, 4) a vyjaví sa mu tvár sv. Alfonza jemne, no rozhodne hovoriaca: “Kráčaj ďalej, dieťa moje. Ostanem s tebou až do konca.”

6. Verím, že niektoré z nasledujúcich elementov môžu posilniť misionársky dynamizmus Kongregácie: nezanedbávať pastoráciu povolaní, počiatočná a permanentná formácia, každý deň si obnovovať zmysel spolupatričnosti ku Kongregácii, modliť sa za naše povolanie a prosiť Pána o dar vytrvalosti v povolaní, zintenzívniť komunitný život a prehlbovať našu spiritualitu tak na osobnej, ako aj komunitnej úrovni bez toho, aby sme zabudli na bohatstvo prameňov spirituality: Sv. Písmo, Konštitúcie, životopisy a diela našich svätých ako aj mnohých našich spolubratov. Nevyhnutná je neustála konverzia mysle a srdca. Sloboda od komfortných zón, uchovávanie misijného zápalu. Nech nám nikdy nechýba záujem o najchudobnejších a najviac opustených. Nech svet nie je pre nás hrozbou, ktorá nás obmedzuje, ale príležitosťou k evanjelizácii. Neustále odovzdávanie radosti Evanjelia a podporovanie kultúry záujmu tak v komunitách ako aj v apoštoláte je taktiež základným aspektom našej misie.

7. Ani tam, kde Kongregácia prechádza náročným obdobím by nemalo byť miesto pre skľúčenosť. Kongregácia je tu už 292 rokov. Zreje s pribúdajúcimi rokmi. Žije a je činná.  Obohacuje sa skúmaním znamení čias, z Evanjelia a radostnej tváre každého misionára. Je podporená modlitbami Božieho ľudu a vedená Duchom Svätým. Pokračujme v tomto diele s radosťou, pretože sme “Misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa!”

8. Spolu s Máriou, našou Matkou Ustavičnej Pomoci, sprevádzaní našimi svätými, blahoslavenými a mučeníkmi ako aj oddanosťou každého spolubrata, študenta a laika, pripravujme sa na slávenie 300. výročia založenia našej milovanej Kongregácie.

P. Rogério Gomes CSsR, generálny predstavený