Tuchów, kde sa koná 3. fáza generálnej kapituly, je pútnickým miestom, kde sú redemptoristi už 130 rokov. Veľa sa v týchto časoch hovorí o inklúzii a myslím, že napríklad učitelia sú na to už alergickí, ale chcel by som vyzdvihnúť jeden aspekt, ktorý mi napadal, keď som do Tuchówa prichádzal. 

Kedysi veľmi dávno, ešte v minulom storočí, bol Michal Zamkovský tajne v noci vysvätený za kňaza a bez možnosti akejkoľvek verejnej kňazskej služby hľadal spôsob, ako žiť svoje povolanie redemptoristu. Skupina mladých ľudí okolo neho sa stala miestom hľadania a delenia sa charizmou, o ktorej nemohol ani otvorene hovoriť. Dokonca ani v takomto úzkom kruhu.

Dnes, keď sa tak veľa rozpráva o vízii, stratégii jej napĺňania a o plánovaných krokoch, zdá sa tamten čas, ako totálne „na hlavu“. Michal zostal verný tomu vnútornému hlasu aj napriek všetkých prekážkam.  Keď sa po rokoch mohol priznať k tomu, že je kňaz-redemptorista a začať žiť v kláštore, začalo sa hovoriť otvorne o identite redemptoristu a my sme boli roky trpení ako pozostatok jeho služby počas totality. 

Michal videl zmysel v tom, aby nás do charizmy redemptoristov, ktorú začali nanovo objavovať aj oni sami, naďalej zapájal. Nevedeli sme, ako to má vyzerať, ale vzťahy, ktoré sa rozvinuli počas tých malých stretnutí, nás držali pokope v novej situácii. A nielen to: bolo to pozvaním aj pre ďalších ľudí dovnútra, aby tak mohla za pár rokov vzniknúť Rieka Života a neskôr aj Calvary a Shekinah. Tieto komunity sa rozrástli a spevneli natoľko, že sa už nedali ignorovať. A partnerstvo, ktoré sa vytvorilo v misii, prinieslo ovocie v tom, že ma v januári 2011 prvýkrát pozvali na kapitulu – v tom čase ešte viceprovincie Bratislava. Odvtedy sa zástupcovia týchto spoločenstiev stali pevnou súčasťou kapituly.

To, že som prítomný na generálnej kapitule, je historický moment pre existenciu našich spoločenstiev. Možno sa už nebude opakovať, ale ostane v dokumentoch rehole. Pre mňa je to znakom toho, že tú malú mravenčiu prácu a obety životov členov spoločenstiev (ľudí „Pánu Bohu za chrbtom“) Kongregácia rozoznala ako integrálnu časť svojej misie a pozvala nás do stredu svojho diania. To, čo pred rokmi vyzeralo ako nepochopenie charizmy z Michalovej strany, sa ukázalo ako prorocký krok, ktorý priniesol život nielen Rieke Života a ostatným spoločenstvám pri redemptoristoch, ale aj celej Kongregácii. V tomto roku to na týchto stretnutiach vidím celkom jednoznačne.

A v mojom vnútri sa objavujú otázky, ktoré nie sú nové, ale stále aktuálne:

# Prečo nás Boh vtiahol do stredu „hojného vykúpenia”?

# Aký dôvod má to, že Michal delí svoj rehoľný život s nami a my delíme svoje životy s ním a už roky aj s ďalšími redemptoristami?

# Je naozaj misijná charizma redemptoristov taká dôležitá, že pri nedostatku povolaní sa Boh rozhodol deliť túto charizmu s laikmi?

# A čo ak je to Boží zámer? Veď On je ten, ktorý povoláva. 

# Prečo je v tomto čase dôležité, aby sa charizma rozlievala aj na „nezasvätených“? A koho vlastne vidí Boh ako zasvätených, ktorí sú vyňatí zo sveta na Jeho dielo?

Bohuš Živčák