Sme dostatočne súčasní?

„Budeš žiť v zaujímavých časoch!“ hovorí čínske príslovie. Nie je jasné, či je toto príslovie dobrým prianím alebo kliatbou. Nech je to akokoľvek, Klement Mária Hofbauer žil v zaujímavých časoch. Širšie svetové politické dianie sa z času na čas dotýkalo jeho osobného života. Pre neho však bolo intelektuálne a spoločenské dianie jeho doby dôležitejšie ako vonkajšie udalosti. Uprostred tohto diania sa snažil žiť svoju vieru a hlásať evanjelium slovom a skutkom. Jedným z dôvodov úspechu jeho pastoračnej a misijnej práce bola jeho osobnosť, ktorá mu umožňovala odpovedať na potreby prítomnosti. Aby sme to o čosi lepšie pochopili, pozrime sa na posledné roky svätcovho života vo Viedni.

Skôr ako začneme, zamyslime sa nad myšlienkou francúzskej mystičky Madeleine Delbrêl (+1964): „Viera je časným záväzkom voči večnému životu: sme dostatočne súčasní?“ Angažovanie sa Klementa Máriu Hofbauera v jeho dobe vyvoláva otázku, ako sa my sami staviame k potrebám dneška. Sme dostatočne súčasní? Odpovedáme, ako jednotlivci a komunity, redemptoristi a laickí misionári, na potreby súčasných ľudí? Konštitúcia 13 nás jednoznačne poveruje: „Pri vykonávaní svojho poslania kongregácia sa snaží pôsobiť odvážnym podnikaním a intenzívnym úsilím. Povolaná na verné vykonávanie misionárskeho diela, ktoré jej zveril Boh, v priebehu vekov sama sa vo forme poslania rozvíja“.

Misijná dynamika v čase

Rok 1808 znamenal významný bod obratu v živote sv. Klementa. Jeho dovtedajšia služba náhle skončila, keď bola komunita pri sv. Benonovi vo Varšave zrušená. Od septembra toho roku bol Klement vo Viedni a svoj život redemptoristu rovnako ako misijný dynamizmus svojej pastoračnej práce musel zamerať celkom iným smerom.

Pastoračná starostlivosť v podmienkach štrukturálnych nedostatkov

Prvou skutočnosťou, ktorá nás ohromí, je, že Klement nemal veľkú inštitucionálnu základňu. Na rozdiel od varšavského obdobia kongregácia nebola vo Viedni oficiálne schválená. Nemal žiadny kláštor, ani veľkú komunitu. Úlohy, ktoré mu zverila cirkevná autorita, sotva ponúkali nejaký priestor pre dynamiku: Klement bol najprv ustanovený za kaplána pre taliansku komunitu. Od roku 1813 mu odovzdali do pastierskej starostlivosti komunitu sestier Uršulínok. Od čias vlády cisára Jozefa II. boli cirkevné štruktúry v rakúskej monarchii ešte viac ako predtým zredukované len na farnosti. Farári sa preto stali dôležitými. Klement sa však musel uspokojiť s „dierami“ v systéme a on vedel, ako ich zaplátať. Tí, ktorí mali málo moci, mali veľa slobody. Slabá inštitucionálna základňa mu umožňovala byť „slobodným a pripraveným“ (porov. Konšt. 15) a s voľnými rukami pracovať do väčšej hĺbky a šírky.

Pastiersky inštinkt zoči-voči novým potrebám

Viedeň nebola Klementovi pred rokom 1808 neznáma. Vo svojich mladých rokoch tu študoval teológiu, neskôr vo Viedni absolvoval katechetický kurz s Tadeášom Hüblom a hlavné mesto Habsburskej monarchie zostalo preň tiež záchytným bodom, keď bol vo Varšave. Avšak intelektuálna klíma vo Viedni sa medzitým zmenila. Prím už viac nehralo triezve osvietenstvo, ale skôr emocionálny romantizmus so svojím sklonom k mystike, nadprirodzenu a večnosti. Spočiatku toto nové hnutie nezískalo mnoho pozornosti zo strany inštitucionálnej Cirkvi. Sv. Klement mal výnimočný inštinkt pre jedinečné potreby, pre ducha novej doby. Snažil sa „ísť v ústrety Pánovi tam, kde už sám prebýva a tajomne pôsobí“ (Konšt. 7).

Stretnutia, rozhovory, priateľstvá

Je ohromojúce, aký veľký vplyv mal Klement Mária Hofbauer vo svojom neskoršom období na tohočasné a budúce elity. Stretával sa s politikmi a šľachticmi, mysliteľmi a básnikmi, umelcami a študentami. Medzi nimi boli aj ľudia, „ktorých ešte Cirkev nemohla dosiaľ obohatiť dostatočnými prostriedkami spásy“, a tiež „tí, ktorí ešte vôbec nepočuli posolstvo Cirkvi… ako „evanjelium““ (Konšt. 3). Títo všetci si ho cenili ako partnera v dialógu, ba ako priateľa a obdivovali ho ako autentického rehoľníka a kňaza. Vzťah a vplyv bol bezpochyby obojstranný. Klement dokázal stretávať ľudí z týchto kruhov, ktorí boli rôznym spôsobom na pulze času. Pre neho boli vykladačmi doby a umožňovali mu „spoznať znamenia času a miesta a vhodnejšie sa prispôsobiť požiadavkám evanjelizácie“ (Konšt. 43).

Nové a staré pastoračné polia a metódy

Sv. Klementa často nazývajú „priekopníkom individuálnej pastoračnej starostlivosti“. Mnoho príhod nám ukazuje, ako sa približoval k ľuďom, aby ich utešil alebo prebudil. Klement bol takisto priekopníkom v duchovnom prepájaní ľudí prostredníctvom rôznych skupín. Bol prítomný v elegantných salónoch svojej doby, inicioval večerné čítania, dvere jeho bytu boli otvorené pre študentské stretnutia a založil časopis „Oelzweige“. Hľadal takpovediac „nové ambóny“ pre hlásanie evanjelia, pričom nezanedbával klasické ambóny, teda homílie v tradičnom zmysle a ostatné kňazské úlohy. V tomto ohľade je Klement živou ilustráciou známych Ježišových slov: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré“ (Mt 13, 52).

„Dal dobe lepšie smerovanie“

Stále znova počujeme od pápeža Františka, že „čas je dôležitejší ako priestor, procesy sú dôležitejšie ako pozície, skutočnosť je dôležitejšia ako myšlienka“ (porov. Evangelii Gaudium 222-225, 231-233). Život Klementa Máriu Hofbauera sa riadil týmito princípmi. V jeho priebehu bol nútený vzdať sa mnohých miest, mnohých pozícií, mnohých nápadov. Nie vždy to chcel spraviť dobrovoľne. Ale vďaka svojej celoživotnej základnej dôvere, že Boh všetko riadi, vždy objavoval zisk v stratových situáciách. Bol schopný započať nové procesy a vytvárať nové skutočnosti.

Niekdajší Klementov žiak, kardinál Joseph Othmar von Rauscher, viedenský arcibiskup, predniesol počas beatifikačného procesu v roku 1864 pozoruhodné vyhlásenie: „Hofbauera môžeme opísať ako obnovu cirkevného života vo Viedni. Dal dobe lepšie smerovanie a len vďaka jeho práci môžeme znova hovoriť o katolíckej Viedni“.

Otázky na reflexiu

· Nakoľko sa naša pastoračná služba a misia pohybuje v tradičných štruktúrach? Je priestor pre niečo medzi alebo blízko týchto štruktúr?

· K čomu sú zamerané najhlbšie túžby dnešných ľudí? Ako môžeme na tieto túžby odpovedať vychádzajúc z evanjelia?

· Sme otvorení ľuďom, ktorý nám umožňujú lepšie pochopiť „znamenia čias“? Kde môžeme takých ľudí stretnúť?

· Aké nové príležitosti pre pastoračnú starostlivosť a misiu sa nám otvárajú v súčasnosti? Ktoré z nich môžeme využiť ako jednotlivci alebo ako komunity?

Modlitba

Všemohúci Bože! Zasievaš semeno svojho slova v každom čase a nechávaš svetlo svojej milosti žiariť na nás. Chválime ťa a ďakujeme ti!

Stále povolávaš ľudí do svojej služby, aby boli svedkami hojnej spásy. Chválime ťa a ďakujeme ti!

Vždy po našom boku kladieš priateľov, s ktorými zdieľame evanjelium. Chválime ťa a ďakujeme ti!

Vždy s údivom objavujeme, že tvoje kráľovstvo rastie aj v skrytosti. Chválime ťa a ďakujeme ti!

Vždy k nám prichádzaš vo chvíľach, v ktorých nečakáme tvoju prítomnosť. Chválime ťa a ďakujeme ti!

Vždy nás vyzývaš, aby sme na prítomnosť odpovedali tvorivou vernosťou a solidaritou. Chválime ťa a ďakujeme ti!

Ty si a vždy zostávaš našim Pánom a Bohom a my môžeme dôverovať, že všetko riadiš. Chválime ťa a ďakujeme ti!

Autor: P. Martin Leitgöb CSsR

Preklad: br. Lukáš Michalovič CSsR