„Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania.“ (Ef 4, 4)

Úvod

Kto sú svätí? Presnejšie povedané, iba Boh je svätý, ako prehlasujeme v Glórii: „Veď len ty si svätý, len ty si Pán…“ O svätých ľuďoch však rozprávame najmä kvôli ich životu s Bohom, nie až tak kvôli tomu, ako dosahujú svätosť vlastnými zásluhami. A tak oslava života svätých je oslavou hojnosti života, ktorý do nich vkladá Boh. Môžeme tiež tvrdiť, že svätci do istej miery odrážajú tajomstvo Vtelenia, keď v určitom čase a na určitom mieste prijímajú a odzrkadľujú Kristov život. Tajomstvo našej spásy nie je ukryté vo vzdialenej minulosti, ale je obnovované liturgiou a životom každého veriaceho, ktorý túži nasledovať Ježiša – cestu, pravdu a život.

Boh stále zjavuje seba samého v živote svätých. Život svätého Klementa nám novým a výnimočným spôsobom odhaľuje plnosť Kristovho vykupiteľského diela. Oslavy 200. výročia smrti sv. Klementa sú príležitosťou oslavovať účinné a neustále konanie Ducha Svätého nielen za jeho čias, ale tiež v dnešnej dobe v živote každého redemptoristu a každej komunity.

Oslava tohto výročia je vhodnou príležitosťou posúdiť a obnoviť význam a potenciál našej charizmy, keď uvažujeme nad spôsobom, akým to v svojej dobe žil sv. Klement. Nech tento zdroj slúži ako inšpirácia pre obnovu nášho misijného povolania a tvorivosti v uskutočňovaní nášho apoštolského života.

Svätosť a misia idú ruka v ruke

Povolanie každého z nás, či už ako Cirkvi alebo Kongregácie, je manifestované skrze životy svätých. V prefácii eucharistickej modlitby sa modlíme: „Lebo obdivuhodným svedectvom viery svätých ustavične obnovuješ životnú silu svojej Cirkvi a dávaš nám presvedčivé dôkazy svojej lásky“ (II) a keď „korunuješ ich zásluhy, korunuješ dielo svojej milosti“ (I). Kvôli tomuto – aby sme porozumeli nášmu jedinečnému povolaniu – potrebujeme okrem teológov najmä svätcov a mystikov; oni nám ukazujú dôverné spojenie so životom Krista, oni sú konkrétnou odpoveďou na povolanie k svätosti a misii.

Život sv. Klementa nám umožňuje vidieť nielen cestu svätosti, ale aj cestu nášho misijného povolania. Vnútorný život a misijná činnosť sú dve strany jednej mince. Z tohto dôvodu encyklika Redemptoris Missio (RM) tvrdí, že skutočný misionár je svätcom, a svätec je naozaj misionárom. Svätý Klement, ktorý vedel prepojiť vnútorný (mystický) život a misijnú činnosť, pochopil, že proces posväcovania, ktorý v nás a vo svete chce Duch Svätý uskutočniť, sa deje v rámci misie. „Všeobecné povolanie k svätosti je úzko prepojené s povolaním pre misie. Každý veriaci je povolaný k svätosti a misii.“ (RM 90)

Misijná spiritualita v období zmien

Jeden z aspektov ukazujúci na veľkosť sv. Klementa ako svätca a misionára môžeme nájsť v Konštitúcii 20: zapierajúc seba, vždy pripravený podstúpiť nevyhnutné, aby mohli všetci zakúsiť Kristovo hojné vykúpenie. Aby sme pochopili schopnosť sv. Klementa prispôsobiť sa nepriaznivým podmienkam, môžeme si pomôcť termínom spoločenských vied – „húževnatosť“. Až do svojej smrti preukazoval nesmiernu schopnosť čeliť krízovým situáciám, ba viac – urobiť z nich príležitosti otestovať jeho dôveru v Božiu prozreteľnosť. Množstvo ťažkostí, ktoré musel znášať, je nám dobre známe.

Charakteristiky opísané v Konštitúcii 20 boli stálou črtou nasledovania Krista už od počiatku kresťanstva: Akokoľvek často bolo kresťanom zakázané kázať (por. Sk 5, 40), stáli pevne vo viere; napriek hrozbám sa radovali v nádeji; nepriateľskú atmosféru obstáli, pretože horeli milosrdnou láskou (por. Sk 2, 42, 1 Kor 13, 2b); prenasledovanie v nich roznecovalo misionárske zanietenie a aby vyplnili svoju misiu, celkom sa odovzdali Ježišovi Kristovi.

Tieto črty sa vyskytovali aj u sv. Alfonza. Napríklad v Scale sa napriek osamelosti a kritike rozhodol kráčať vpred a založiť Kongregáciu. Obaja, Klement aj Alfonz, boli schopní nasmerovať svoje vnútorné sily a odpovedať na neustále a meniace sa okolnosti a krízové situácie, ktoré sa v ich životoch vyskytli. Keď Kongregácia existuje ešte aj dnes, je to sčasti vďaka nim dvom a ich reakcii na nepriaznivé situácie, z ktorých aj oni sami vyšli premenení a posilnení. Konflikty s občianskymi a cirkevnými autoritami, napätia s transalpskými a talianskymi spolubratmi, obvinenia, nedorozumenia, potláčanie a rozkladanie základov Kongregácie, politické napätia a pod. (F. Ferrero) – to je niekoľko výziev, ktorým sv. Klement čelil. V jednom zo svojich listov zo 6. augusta 1806, k v tom čase prekvitajúcej komunite v St. Benno, ktorá bola o dva roky neskôr zakázaná, napísal:

„Odvahu! Boh je Pánom! Všetko riadi tak, aby to bolo na Jeho slávu a pre naše dobro, a nič mu nedokáže odporovať. Všetky ľudské plány, aj keď dôkladne premyslené, slúžia len pre naplnenie Jeho vôle. … Všímam si, že všetko, čo by nám mohlo ublížiť, nás vedie tam, kde chce Boh. … Nechajme sa viesť Bohom a všetko bude v poriadku. … Moji drahí bratia! Majme sa na pozore pred hriechom a usilujme sa o dokonalosť; jedine na toto potrebujeme myslieť, buďme pevní vo svojich srdciach a povzbudzujme sa navzájom ku konaniu dobra. Správajme sa k sebe navzájom s láskou. Všetkých vás pozdravujem skrze srdce Ježiša.“

Náš svet sa neustále mení a misia redemptoristov tiež čelí vlastným vonkajším aj vnútorným tlakom; nakoniec, ako aj samotná Cirkev. Tieto zmeny sa môžu javiť príliš hrozivé, a mohlo by sa nám zdať, že najvhodnejšou odpoveďou by bol obranný postoj. V tomto zmysle misijná spiritualita sv. Klementa podstatne ovplyvňuje dôležitosť našich konkrétnych okolností.

Záver

Svätosť a misia sú slová takmer rovnaké a umožňujú nám pochopiť život a prácu Klementa Mária Hofbauera. Charakteristické črty misijnej spirituality, ktoré mu umožnili zrealizovať jeho prácu s neobyčajnou a radikálnou vernosťou Kristovi, prekonávajúc nesmierne strasti, sú stále súčasťou redemptoristickej „DNA“, čeliac výzvam dneška.

MODLITBA

Otec milosrdenstva, v živote sv. Klementa si nám odhalil prvotnú sviežosť Evanjelia. Vylej svojho Ducha, aby sme misiu Cirkvi a Kongregácie mohli vykonávať s neobyčajnou vernosťou. Keď pochybujeme, upevni našu vieru; keď sa cítime ohrozovaní, daj, nech sa radujeme v nádeji; keď čelíme neistotám nepoznaného, rozpáľ nás ohňom svojej lásky, a znovu v nás oživ misionársku dynamiku, aby sa tvoja Cirkev mohla tešiť z radostného ohlasovania plnosti vykupiteľského diela tvojho Syna, Ježiša Krista. Daj, aby sme žili zakorenení v modlitbe, podstupujúc podobne ako sv. Klement náročné situácie, kým nedosiahneme prisľúbený veniec slávy. Prosíme Ťa o to skrze tvojho Syna, Ježiša Krista. Amen.

P. Cristian Bueno F. CSsR (preklad Barbora Polomská)