Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier
HomeNovinkyCtihodný P. Joseph Passerat CSsR sa narodil pred 250 rokmi

Ctihodný P. Joseph Passerat CSsR sa narodil pred 250 rokmi

Páter Joseph Amand Passerat zohral dôležitú úlohu v dejinách redemptoristov. V rokoch 1820 až 1848 bol generálnym vikárom redemptoristov mimo Talianska, takzvaných „za Alpami“. Sám Klement Hofbauer ho pred smrťou (1820) navrhol za svojho nástupcu. V decembri 1820 P. Passerat s niekoľkými redemptoristami prišiel do Maria am Gestade vo Viedni a na Štedrý večer začali svoju prácu. V roku 1901 sa začal proces jeho blahorečenia, v roku 1980 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za ctihodného.

Páter Passerat bol predstaveným väčšej a dynamickejšej časti kongregácie redemptoristov takmer tri desaťročia. Zastával titul generálneho vikára a tak mal rozsiahle právomoci. V praxi mal generálny predstavený, ktorý sídlil v Neapole alebo Ríme, len malý vplyv na život a prácu členov rádu severne od Álp – nielen pre neznalosť pomerov v strednej a východnej Európe, ale aj pre politické konštelácie v tejto časti kontinentu. Generálny vikár bol teda určujúcou autoritou pre redemptoristov v Európe a Spojených štátoch.

Páter Passerat bol človek kontemplatívny, bol i mužom činu. To, čo sv. Klement Hofbauer nedokázal kvôli intelektuálnym a politickým okolnostiam, podarilo sa Passeratovi: predstaviť kongregáciu redemptoristov v mnohých krajinách a poskytnúť jej bezpečné domy.

Pod vedením pátra Passerata bolo založených spolu 40 kláštorov: Falmouth v Anglicku; v Rakúsku Eggenburg, Innsbruck, Leoben; v Belgicku Bruggy, St. Truiden, Liège; v Alsasku Teterchen a Trois Epis; v Holandsku Wittem, študentský dom, z ktorého mnohí redemptoristi odchádzali na misie; v Taliansku Finále, Modena, Montecchio; v Spojených štátoch Baltimore, Buffalo, New Orleans, Philadelphia. Pôsobivý zoznam!

Belgicka. Odtiaľ požiadal generálneho predstaveného v Ríme, či by sa mohol vzdať funkcie generálneho vikára. Posledné roky života prežil najskôr v Bruggách, potom v Tournai, kde zomrel 30. októbra 1858. Je pochovaný v kostole redemptoristov v Bischenbergu v Alsasku.

P. Passerat v Prešporku a Slováci v Kongregácii

V septembri 1822 sa v Prešporku konala historicky veľmi významná synoda biskupov Uhorska. Zúčastnil sa na nej aj vtedajší najvyšší predstavený redemptoristov v Rakúsku Joseph Amand Passerat. Plány Passerata boli vskutku ambiciózne. Chcel nadviazať osobné vzťahy s uhorskými biskupmi a v Uhorsku založiť vlastný rehoľný seminár. Hoci P. Passerat v Prešporku bol, k realizácii jeho plánov nedošlo. Mohol však aspoň vo Viedni osobne prijať prvých dvoch rodených Slovákov. Prvým z nich bol Ján Kubáň (1797 – 1866) z Chtelnice. Študoval na arcibiskupskom lýceu v Ostrihome, na biskupskom lýceu v Stoličnom Belehrade a právo na Kráľovskej akadémii v Rábe. Koncom roka 1822 odišiel do Viedne, aby tam začal svoju rehoľnú kandidatúru. Rehoľné sľuby zložil 26. decembra 1823. Pokračoval v štúdiu na Viedenskej univerzite a 31. decembra 1826 prijal kňazskú vysviacku v Katedrále svätého Štefana vo Viedni. Ján Kubáň sa dostal aj za hranice monarchie. V rokoch 1828 – 1833 pôsobil v Lisabone v Portugalsku. Odtiaľ sa v roku 1829 dostal dokonca aj do Madridu na osobnú audienciu ku španielskemu kráľovi Ferdinandovi VII. a jeho štvrtej manželke Márii Kristíne. Revolučné nepokoje v roku 1848 ho však zastihli vo Viedni. Po tom, čo rakúsky cisár Ferdinand I. pod nátlakom zrušil štátne schválenie pre jezuitov, redemptoristov a redemptoristky, Kubáň sa vrátil do svojho rodiska na západnom Slovensku. Využil možnosť získania dišpenzu od rehoľných sľubov a dožil u svojej rodiny. Jeho hrob možno aj dnes nájsť v krypte pod farským kostolom v Chtelnici. Druhý Slovák Štefan Herda (1796 – 1882) sa narodil v obci Žitavany pri Zlatých Moravciach. Študoval na arcibiskupskom lýceu v Trnave a na biskupskom lýceu v Rábe. Po ukončení teologických štúdií sa v roku 1822 rozhodol vstúpiť ku karmelitánom. Avšak ani nie po roku odišiel z Rábu a rozhodol sa vo Viedni vstúpiť k redemptoristom. Po skončení noviciátu zložil 2. februára 1825 rehoľné sľuby a keďže teologické štúdiá absolvoval už predtým, o tri mesiace 1. mája 1825 prijal v Katedrále svätého Štefana vo Viedni kňazskú vysviacku. Na rozdiel od svojho krajana Jána Kubáňa ostal celé štvrťstoročie nepretržite v hlavnom meste monarchie. Ako kňaz pôsobil najmä v nemocniciach a väzniciach. Aj jeho revolučné udalosti v roku 1848 prinútili vrátiť sa na Slovensko. Niekoľko rokov pôsobil ako výpomocný kňaz v Prešporku, najskôr u františkánov a neskôr v nemocnici Milosrdných bratov. Keď v roku 1852 nový rakúsky cisár a český a uhorský kráľ František Jozef I. obnovil štátne schválenie pre kongregáciu redemptoristov, Štefan Herda sa rozhodol vrátiť do rehoľnej komunity. Najskôr pôsobil v Eggenburgu v Dolnom Rakúsku a potom v Červenke u Litovle na Morave, kde aj v požehnanom veku 86 rokov zomrel. (z textu P. Martina Macka CSsR v Slove medzi nami 1/2021)

V roku 1848 boli redemptoristi počas revolúcie dočasne vyhnaní z Rakúska. P. Passerat utiekol do Belgicka. Odtiaľ požiadal generálneho predstaveného v Ríme, či by sa mohol vzdať funkcie generálneho vikára. Posledné roky života prežil najskôr v Bruggách, potom v Tournai, kde zomrel 30. októbra 1858. Je pochovaný v kostole redemptoristov v Bischenbergu v Alsasku.

P. Hans Hütter CSsR

Zdroj: cssr.news, preklad: mediálny tím redemptoristov

Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier
close

Zdieľajte príspevok..