Páter Joseph Amand Passerat zohral dôležitú úlohu v dejinách redemptoristov. V rokoch 1820 až 1848 bol generálnym vikárom redemptoristov mimo Talianska, takzvaných „za Alpami“. Sám Klement Hofbauer ho pred smrťou (1820) navrhol za svojho nástupcu. V decembri 1820 P. Passerat s niekoľkými redemptoristami prišiel do Maria am Gestade vo Viedni a na Štedrý večer začali svoju prácu. V roku 1901 sa začal proces jeho blahorečenia, v roku 1980 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za ctihodného.

Páter Passerat bol predstaveným väčšej a dynamickejšej časti kongregácie redemptoristov takmer tri desaťročia. Zastával titul generálneho vikára a tak mal rozsiahle právomoci. V praxi mal generálny predstavený, ktorý sídlil v Neapole alebo Ríme, len malý vplyv na život a prácu členov rádu severne od Álp – nielen pre neznalosť pomerov v strednej a východnej Európe, ale aj pre politické konštelácie v tejto časti kontinentu. Generálny vikár bol teda určujúcou autoritou pre redemptoristov v Európe a Spojených štátoch.

Páter Passerat bol človek kontemplatívny, bol i mužom činu. To, čo sv. Klement Hofbauer nedokázal kvôli intelektuálnym a politickým okolnostiam, podarilo sa Passeratovi: predstaviť kongregáciu redemptoristov v mnohých krajinách a poskytnúť jej bezpečné domy.

Pod vedením pátra Passerata bolo založených spolu 40 kláštorov: Falmouth v Anglicku; v Rakúsku Eggenburg, Innsbruck, Leoben; v Belgicku Bruggy, St. Truiden, Liège; v Alsasku Teterchen a Trois Epis; v Holandsku Wittem, študentský dom, z ktorého mnohí redemptoristi odchádzali na misie; v Taliansku Finále, Modena, Montecchio; v Spojených štátoch Baltimore, Buffalo, New Orleans, Philadelphia. Pôsobivý zoznam!

Belgicka. Odtiaľ požiadal generálneho predstaveného v Ríme, či by sa mohol vzdať funkcie generálneho vikára. Posledné roky života prežil najskôr v Bruggách, potom v Tournai, kde zomrel 30. októbra 1858. Je pochovaný v kostole redemptoristov v Bischenbergu v Alsasku.

P. Passerat v Prešporku a Slováci v Kongregácii

V septembri 1822 sa v Prešporku konala historicky veľmi významná synoda biskupov Uhorska. Zúčastnil sa na nej aj vtedajší najvyšší predstavený redemptoristov v Rakúsku Joseph Amand Passerat. Plány Passerata boli vskutku ambiciózne. Chcel nadviazať osobné vzťahy s uhorskými biskupmi a v Uhorsku založiť vlastný rehoľný seminár. Hoci P. Passerat v Prešporku bol, k realizácii jeho plánov nedošlo. Mohol však aspoň vo Viedni osobne prijať prvých dvoch rodených Slovákov. Prvým z nich bol Ján Kubáň (1797 – 1866) z Chtelnice. Študoval na arcibiskupskom lýceu v Ostrihome, na biskupskom lýceu v Stoličnom Belehrade a právo na Kráľovskej akadémii v Rábe. Koncom roka 1822 odišiel do Viedne, aby tam začal svoju rehoľnú kandidatúru. Rehoľné sľuby zložil 26. decembra 1823. Pokračoval v štúdiu na Viedenskej univerzite a 31. decembra 1826 prijal kňazskú vysviacku v Katedrále svätého Štefana vo Viedni. Ján Kubáň sa dostal aj za hranice monarchie. V rokoch 1828 – 1833 pôsobil v Lisabone v Portugalsku. Odtiaľ sa v roku 1829 dostal dokonca aj do Madridu na osobnú audienciu ku španielskemu kráľovi Ferdinandovi VII. a jeho štvrtej manželke Márii Kristíne. Revolučné nepokoje v roku 1848 ho však zastihli vo Viedni. Po tom, čo rakúsky cisár Ferdinand I. pod nátlakom zrušil štátne schválenie pre jezuitov, redemptoristov a redemptoristky, Kubáň sa vrátil do svojho rodiska na západnom Slovensku. Využil možnosť získania dišpenzu od rehoľných sľubov a dožil u svojej rodiny. Jeho hrob možno aj dnes nájsť v krypte pod farským kostolom v Chtelnici. Druhý Slovák Štefan Herda (1796 – 1882) sa narodil v obci Žitavany pri Zlatých Moravciach. Študoval na arcibiskupskom lýceu v Trnave a na biskupskom lýceu v Rábe. Po ukončení teologických štúdií sa v roku 1822 rozhodol vstúpiť ku karmelitánom. Avšak ani nie po roku odišiel z Rábu a rozhodol sa vo Viedni vstúpiť k redemptoristom. Po skončení noviciátu zložil 2. februára 1825 rehoľné sľuby a keďže teologické štúdiá absolvoval už predtým, o tri mesiace 1. mája 1825 prijal v Katedrále svätého Štefana vo Viedni kňazskú vysviacku. Na rozdiel od svojho krajana Jána Kubáňa ostal celé štvrťstoročie nepretržite v hlavnom meste monarchie. Ako kňaz pôsobil najmä v nemocniciach a väzniciach. Aj jeho revolučné udalosti v roku 1848 prinútili vrátiť sa na Slovensko. Niekoľko rokov pôsobil ako výpomocný kňaz v Prešporku, najskôr u františkánov a neskôr v nemocnici Milosrdných bratov. Keď v roku 1852 nový rakúsky cisár a český a uhorský kráľ František Jozef I. obnovil štátne schválenie pre kongregáciu redemptoristov, Štefan Herda sa rozhodol vrátiť do rehoľnej komunity. Najskôr pôsobil v Eggenburgu v Dolnom Rakúsku a potom v Červenke u Litovle na Morave, kde aj v požehnanom veku 86 rokov zomrel. (z textu P. Martina Macka CSsR v Slove medzi nami 1/2021)

V roku 1848 boli redemptoristi počas revolúcie dočasne vyhnaní z Rakúska. P. Passerat utiekol do Belgicka. Odtiaľ požiadal generálneho predstaveného v Ríme, či by sa mohol vzdať funkcie generálneho vikára. Posledné roky života prežil najskôr v Bruggách, potom v Tournai, kde zomrel 30. októbra 1858. Je pochovaný v kostole redemptoristov v Bischenbergu v Alsasku.

P. Hans Hütter CSsR

Zdroj: cssr.news, preklad: mediálny tím redemptoristov