Poznáte ten pocit, keď napriek všetkej snahe, plánovaniu a príprave veci nejdú tak, ako by mali? Keď hovoríme o misiách, platí to dvojnásobne. Je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú ich efektívnosť a úspech.
A tak rozmýšľam, ako sa vlastne meria úspech misií: čo robí nejakú misiu úspešnou? Plné kostoly na každom programe? Hodiny spovedania tých, ktorých sa dotkla Božia moc? Manifestácia veriacich pred očami celého mesta? Áno aj, ale… Čo ak ste poslaní na miesta, kde sa kostoly postupne zatvárajú a tie, ktoré sú ešte otvorené, zívajú prázdnotou?

Niekoľkokrát do roka sa na také miesta podarí dostať a v Česku majú takých miest dosť. Aj posledné misie v Kroměříži spadali do tejto kategórie. Lenže keď ste infikovaní „misijným vírusom“, tieto úvahy sú pred misiami či počas nich bezpredmetné. Misionár-učeník vždy vyráža na cestu plne vyzbrojený a pripravený na všetko.

Stále ma prekvapuje paradox českej krajiny, ktorá o sebe vyhlasuje, že je najateistickejšia krajina v Európe, no na každom kroku na vás dýcha kresťanstvo – kríže, kaplnky, sochy svätých, nádherné kostoly v každom väčšom meste. Dobre, dobre, Kromeříž je Morava, no aj tak ma zahŕňal akýsi zvláštny smútok, keď sme prechádzali z kostola do kostola. Všetky opravené, osobný výklad k dispozícii, niektoré mnohokrát v dejinách zničené, potom znovu vybudované a stoja. No mesto si žije svojím životom…

Mali sme však radosť z toho, že sme mohli spojiť sily pri večernom programe s mladým spoločenstvom „Projekt ON“ z Nedašova/Brumova. Bolo fascinujúce vidieť ich nadšenie a horlivosť. Priviezli autobus aparatúry, 10 ľudí makalo od popoludnia, aby večer všetko fungovalo. Bola z nás silná skupina 25 misionárov pripravených urobiť duchovnú revolúciu.

Na program prišlo 30 až 40 ľudí… Mohlo by sa zdať, že škoda toľkej námahy, škoda roboty. No ten večer bol plný života Vzkrieseného, ktorý dýchal z každej piesne, z každého slova. Hral som bok po boku s Ondrom. Spolu so svojou ženou Verunkou a ďalšími zo spoločenstva boli pred 20 rokmi ešte ako deti na misiách v Nedašove. Spomínal na to, ako misie vtedy zatriasli celou farnosťou, ako si pamätá na radosť, ktorú misionári priniesli, na futbal s redemptoristami, na normálnosť a bezprostrednosť v rozhovoroch. Hovoril, citujem: „Možno sa pýtate, či majú ešte farské misie v dnešnej dobe zmysel. My sme ovocím misií, ktoré boli u nás pre 20 rokmi!“

Znova a znova sa presviedčame o tom, že Boh má iné kritériá úspešnosti a efektívnosti ako svet a od nás chce, aby sme boli ochotní riskovať to dobrodužstvo s Ním a dôverovali Jeho stratégii.

Bohuš Živčák