Dnes, keď si Cirkev spomína na sv. Teréziu z Avily,  hľadíme na jej postavu a spiritualitu, ktorá stále nadchýna a inšpiruje svojou múdrosťou a mystickou nábožnosťou. Pri príležitosti  jej liturgickej spomienky predstavujeme článok anglického redemptoristu, poukazujúci na vplyv sv. Terézie na sv. Alfonza de Liguori a kongregáciu redemptoristov.

Vplyv sv. Terézie od Ježiša na Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa pochádza z vplyvu jej života a práce na nášho zakladateľa sv. Alfonza de Liguoriho.

Aby sme to pochopili, musíme venovať pozornosť niekoľkým faktorom. Prvým je to, že sv. Alfonz de Liguori (1696-1787) vyrastal v prostredí, v ktorom dominoval španielsky vplyv, rozšírený v neapolskej kultúre a zbožnosti. Neapolskému kráľovstvu vtedy vládol španielsky kráľ a Terézia Avilská, karmelitánka, bola veľkou španielskou sväticou.

Okrem toho na Alfonza mali vplyv časté rozhovory so sr. Máriou Celeste Crostarosou, ktorá pred založením rehole redemptoristiek bola karmelitánkou a svoju prvú formáciu prijala v tejto tradícii (bola dokonca novicmajsterkou karmelitánok). Tu má pôvod významné zakorenenie jej prvej reguly v karmelitánskej spiritualite.

A samozrejme, na začiatku vývoja nového rehoľného inštitútu, Alfonz siahal po spisoch mnohých autorov, medzi ktorými dominovala Terézia Avilská.

Od nej sme prevzali hlboké chápanie Vtelenia, čo je charakteristickou črtou našej redemptoristickej spirituality. Terézia vo svojom životopise a svojich hlavných dielach (napr. „Vnútorný hrad“) vždy kládla dôraz na Božie človečenstvo; vyhlasovala, že najjednoduchšie a najpraktickejšie sa prichádza k Bohu skrze Ježiša a v ňom. Kládla veľký dôraz na Ježišovo človečenstvo, a to prevzal Alfonz de Liguori a zakomponoval ho do spôsobu života a spirituality redemptoristov.

Existujú ešte iné dva veľké vplyvy sv. Terézie na kongregáciu, ktoré nám odovzdal Alfonz. Prvým z nich je rozjímavá modlitba. Terézia bola oficiálne vyhlásená za učiteľku Cirkvi a učiteľku modlitby. Avšak Alfonz už vo svojej dobe rozoznal jej pozvanie vstúpiť do hlbokého a osobného vzťahu s Ježišom, ktorý je srdcom nášho povolania. Vo svojom liste na začiatku píše redemptoristom: „Milovať Ježiša Krista je najdôležitejšia úloha, ktorú môžeme vykonávať na zemi (…). Ale k tomu je potrebná modlitba.“ Alfonz sa neuspokojil s dovtedy jedinou odovzdávanou tradíciou meditácie, zdedenou od devotio moderna a sformovanou sv. Ignácom. Svojich nasledovníkov pozval k modlitbe srdcom, podľa sv. Terézie. Upustil v modlitbe od vplyvu intelektu a pozval redemptoristov, aby vstúpili do kontemplácie ako nového, sviežeho a živého spôsobu stretávania Ježiša v modlitbe. Preto – podľa vzoru karmelitánov – naliehal, aby sa venovalo veľa času rozjímavej modlitbe. To našlo odozvu v našich najnovších konštitúciách, ktoré jasne odkazujú, že okrem iných liturgických modlitieb majú redemptoristi právo a povinnosť venovať aspoň jednu hodinu denne modlitbe (Konšt. 30).

Iný vplyv sv. Terézie na Alfonza a kongregáciu sa týka životného štýlu. Rehoľný život za čias sv. Terézie bol v neporiadku kvôli súkromným peniazom členov komunít. To prispelo k individualizmu a niekedy škandalóznemu spôsobu života, ako aj k nerovnosti v komunitách. Vo svojej reforme Terézia poukázala na jednoduchosť životného štýlu a zrušenie súkromných prostriedkov, čo bolo podstatným prvkom obnovy rehoľného života. Preto redemptoristi počas prvých 200 rokov jestvovania svoj sľub chudoby realizovali najprísnejšie spomedzi všetkých aktívnych reholí v Cirkvi. Náš životný štýl sa vyznačoval prísnosťou a jednoduchosťou, ktoré pomohli redemptoristom sústrediť sa na nevyhnutné veci. Vždy sme kládli veľký dôraz na komunitný život. Pozvanie k jednoduchému životnému štýlu zostáva v našich konštitúciách stále (porov. Konšt. 20, 62, 68), podobne ako nariadenie o chudobe vydané pápežom Piom X.

Sv. Alfonz de Liguori považoval Teréziu od Ježiša za majsterku „nasledovania Krista predloženého v evanjeliu“ (porov. Perfectae caritatis 2a, Konšt. 74) a tiež za inšpiráciu pre nový spôsob komunitného života zameraného na Ježiša, realizovaný ako bratstvo mužov, ktorí ohlasujú a modlia sa. Terézia sa teda stala jeho veľkou patrónkou. Každý list sa začínal slovami: „Nech žije Ježiš, Mária, Jozef a Terézia.“ Ich iniciálky JMJT sa umiestňovali na hornej časti každého listu. V nasledujúcich storočiach redemptoristi pri začínaní písania listov k iniciálkam JMJAT pridávali pred Teréziu aj meno Alfonza. Môžeme to vidieť v listoch generálnych predstavených až do roku 1960. Alfonz sv. Teréziu nazýval svojou „majsterkou v modlitbe“ a tiež svojou „seconda mamma“ – druhou matkou; prvou bola Mária.

Okrem toho sv. Alfonz zložil text novény v rámci príprav na spomienku sv. Terézie 15. októbra. Túto novénu mal vo svojom duchovnom denníku, ktorý nosil so sebou všade. V tejto novéne sa môžeme modliť každý deň o ďalšiu duchovnú čnosť. Je ľahko prístupná v angličtine na internetovej stránke: www.meditationsfromcarmel.com/content/novena-st-teresa-avila

Svoju pobožnosť k sv. Terézii si Alfonz de Liguori vytvoril ešte ako seminarista, neskôr bola potvrdená a posilnená pri stretnutí s Božou služobníčkou Matkou Máriou Celeste Crostarosou. Byť ľuďmi modlitby je v samotnom srdci nášho redemptoristického povolania. Kto nám v tom pomôže lepšie, než naši učitelia modlitby – svätý otec Alfonz a sv. Terézia Avilská?