Páter Joe Maier, redemptorista, spoluzakladateľ Mercy Centre Human Development Foundation (rozvojová nadácia Centrum milosrdenstva), sa stal jedným z troch tohtoročných držiteľov humanitárneho ocenenia Opus Prize. Ide o prestížnu cenu, ktorá sa každoročne udeľuje „neznámym“ hrdinom, ktorí vedení vierou a podnikavým duchom zdolávajú najpálčivejšie, zdanlivo neriešiteľné sociálne problémy sveta, akými sú  chudoba, negramotnosť, hlad, choroby, nespravodlivosť. Nositelia Opus Prize jasne ukazujú, že zmena je možná a tým sú príkladom a povzbudením pre každého z nás. Cena sa udeľuje veriacim akéhokoľvek náboženstva a je jedným z najväčších humanitárnych ocenení svojho druhu.

Otec Joe Maier, CSsR, misionár amerického pôvodu, pôsobí už 45 rokov v slumoch štvrte Klong Toey v Bangkoku, metropole Thajska. V roku 1965 bol vysvätený za redemptoristického kňaza. Svoj život zasvätil službe najchudobnejším z chudobných. V roku 1973 založil neziskovú rozvojovú organizáciu Mercy Centre (Centrum milosrdenstva) spolu so sr. Marie Chantavarodom, dnes 84-ročnou rehoľnou sestrou, ktorú otec Joe opisuje ako „srdce a dušu Centra“. V súčasnosti s pomocou presvedčeného a radostného personálu vedú 23 škôlok v slumoch Klong Toey, kde sa každoročne vyše 3000 detí učí čítať a písať, ďalej špeciálnu školu pre deti z ulice a poskytujú vyše tisíc štipendií pre najchudobnejšie deti – vrátane univerzitných štipendií. Nedávno pôsobenie nadácie presiahlo hranice metropoly. V spolupráci s miestnou samosprávou Centrum začalo poskytovať vzdelanie deťom z etnickej komunity Mokanov, morských nomádov, ktorí žijú vo veľkej biede na thajskom ostrove Koh Lao.

Otec Joe ustavične povzbudzuje deti v slumoch, aby chodili do školy, navzdory nepriaznivým podmienkam. „Ak si nemáte čo obuť a čo jesť… choďte do školy! Ak mamka hovorí, že môžete ostať doma a otec je opitý… choďte do školy. Ak váš dom zhorel a nemáte kam ísť, choďte do školy. Dhong bai rong rien hai dai! Choďte do školy!“ Otec Joe vtĺka túto mantru do sŕdc „svojich“ detí, pretože vie, že vzdelanie pre ne predstavuje najväčšiu šancu ako uniknúť zo zúfalstva slumov.

Tím otca Joea tiež sponzoruje širokú škálu súvisiacich programov, zameraných na niektoré z najkomplexnejších sociálnych problémov, ktorým chudobní čelia. Centrum spolupracuje s 20-timi policajnými stanicami v snahe ochrániť deti pred obchodovaním s ľuďmi. Vystavali viac než 10-tisíc domov v slumoch, založili úverovú spoločnosť pre ženy a poskytujú sústavnú krízovú pomoc. Keď začiatkom deväťdesiatych rokov do Bangkoku vtrhla pandémia AIDS, otec Joe otvoril prvý hospic pre chorých na AIDS. Centrum viedlo masívnu dvojročnú osvetovú kampaň v slumoch. V súčasnosti poskytujú domácu starostlivosť 360 pacientom chorým na AIDS.

Od svojich prvých dní v Klong Toey, keď slúžil rodinám, ktoré pracovali na jatkách, bol otec Joe pevne rozhodnutý „ísť ruka v ruke s chudobnými“. Je odvážny, podmanivý, vtipný, odhodlaný, súcitný a láskavý a je úžasným sociálnym aktivistom, ktorý systematicky vybudoval jednu z hlavných neziskových organizácií v celom Thajsku. Často hovorí o pocite vlastnej nehodnosti, vyčerpaní z boja a potrebe krotiť svoj hnev aj voči vlastnej Cirkvi, s ktorou sa niekedy dostáva do konfliktu, voči spoločnosti, ktorá sústreďuje bohatstvo v rukách niekoľkých a voči svetu, kde je teraz viac než kedykoľvek predtým nutné vytrhávať deti z pazúrov predátorov, ktorí by ich zneužívali a predali do otroctva. Je mužom veľkej viery, ktorého privádza k hlbokej pokore jeho okolie, hranice vlastných schopností a pravá láska, ktorú dostáva od chudobných. Každý deň sa modlí,  aby „neprekážal Božiemu dielu“. Svojou prácou si vyslúžil úctu chudobných, ktorým slúži, vládnych úradníkov, s ktorými si navzájom pomáhajú, budhistických mníchov aj miestneho imáma, ktorí sa spolu s ním modlia. Thajská princezná Srirasmi prijala jeho Centrum pod svoju záštitu. Arcibiskup Desmond Tutu ho opisuje ako „živé vyjadrenie Božej vôle, ako máme zaobchádzať s ľudskou rodinou“.

Zdroj: cssr.news

Foto: Mercy Centre