Prot. N.: 0000 143/2024
Rím, 1. augusta 2024
Na sviatok sv. Alfonza Mária de Liguori
Misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa
ROK VENOVANÝ MISIJNEJ FORMÁCII
Pán nám ukladá, aby sme oživili Boží dar, ktorý v nás prebýva.
Konšt. 77-90, GS. 050-085; Mt 10,5-15; Lk 9,1-6; 2 Tm 1,6
Drahí spolubratia, bratia vo formácii a redemptoristická rodina!
- Pripomíname si smrť nášho zakladateľa, jednoduchého a intelektuálneho človeka s hlbokou pastoračnou horlivosťou, ktorý zomrel 1. augusta 1787 a prispel a naďalej prispieva k rozvoju Cirkvi našej doby. Alfonzov duch je v Cirkvi a v Kongregácii stále živý, aj keď si to často neuvedomujeme.
- Z mnohých odkazov, ktoré nám Alfonz zanechal, by som sa chcel zamyslieť nad jedným, ktorý si v dnešnom kontexte od nás redemptoristov vyžaduje výraznejšiu a intenzívnejšiu cirkevnú a sociálnu prítomnosť: formácia svedomia. Pápež Pius XII. 26. apríla 1950 vyhlásil Alfonza za patróna moralistov a spovedníkov. Čo to znamená pre nás ako Kongregáciu a laikov spojených s našou misiou?
- Na pochopenie tejto témy a Alfonzovho prínosu je potrebné porozumieť náboženskému kontextu, v ktorom žil a v ktorom prevládala doktrína o prísnosti zákona a predstava Boha mimoriadne vzdialeného od človeka, sudcu, ktorý súdi a odsudzuje hriešnikov. Vznikla morálka strachu zo straty a odsúdenia v pekelných plameňoch. Ľudské bytosti sa hodnotili podľa svojich činov a uplatňoval sa na ne zákon. Tento kontext nezohľadňoval chápanie milujúceho a milosrdného Boha, ktorý je schopný opustiť deväťdesiatdeväť oviec a hľadať jednu stratenú (porov. Lk 15,4-7).
- Zoči-voči tejto skutočnosti Alfonz navrhuje iný prístup. Namiesto prísnosti zákona hľadá rovnováhu a milosrdenstvo. Podľa neho je človek krehký, a aj keď zhreší, je mu odpustené Božou láskou, ktorá je väčšia ako akýkoľvek ľudský hriech (porov. Rim 5,20). Ježiš Vykupiteľ svojou smrťou vyrovnal všetky dlhy, ktoré sme my ľudia zdedili po Adamovom hriechu. Po stretnutí s Pánom milosrdenstva, prostredníctvom obrátenia a viery, dochádza k odpusteniu a človek pokračuje na svojej novej ceste. V tejto vízii je človek viac ako jeho skutky a vďaka milosti môže prekonať obmedzenia spôsobené hriechom.
- Z Božej milosti sú ľudia schopní obrátenia. Toto obrátenie sa uskutočňuje preto, lebo Boh sa dotýka najintímnejšieho rozmeru človeka: jeho svedomia, miesta rozlišovania, príbytku Ducha, ktorý ho osvecuje a inšpiruje k hľadaniu cesty dobra. Prostredníctvom svedomia môže každý človek urobiť svoju zásadnú a slobodnú voľbu života alebo smrti (porov. Dt 30,19).
- Svedomie je základným jadrom osoby, ako to potvrdzuje Gaudium et spes 16: „V hĺbke svojho svedomia človek objavuje existenciu zákona, ktorý si nediktuje sám, ale ktorý musí poslúchať a ktorého hlas znie, keď je to potrebné, v ušiach jeho srdca a upozorňuje ho, aby miloval a konal dobro a vyhýbal sa zlu: rob to, vyhýbaj sa tomu. Človek má totiž vo svojom srdci Bohom napísaný zákon, v poslušnosti ktorému spočíva ľudská dôstojnosť a podľa ktorého bude osobne súdený. Svedomie je najtajnejším jadrom a príbytkom človeka, kde sedí sám s Bohom, ktorého hlas znie v najvnútornejších zákutiach jeho svedomia“. Práve tam je človek tým, čím je.
- Písmo používa pojem „srdce“ na označenie svedomia. „Počuj, Izrael… budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou“ (Dt 6,4-5). Inými slovami, budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím svedomím a celou svojou vitalitou. Práve v hĺbke svojho svedomia prežíva ľudská bytosť tohto Boha šialeného láskou, ktorý sa vyprázdňuje, berie na seba ľudský stav a stáva sa telom, aby žil medzi nami a spasil nás (porov. Jn 3,16; Flp 2,6-11).
- Vedomie sa tu nechápe v psychofyziologickom kontexte. Nevylučuje tieto aspekty, ale je situované ako vzťahové centrum, kde ľudská bytosť chápe samu seba so všetkými svojimi limitmi a stretáva sa s vykupiteľskou Božou láskou, ktorá ju oslobodzuje. Práve vo svedomí sa nachádza sídlo ľudskej slobody, kde žiari božská iskra a kde ľudská bytosť odpovedá na volanie, ktoré Pán adresuje každému z nás.
- Svedomie ľudskej bytosti nemôže byť porušené a tvárou v tvár tomu, čo ho očierňuje, môže ľudská bytosť vzniesť výhradu vo svedomí. Kresťan, čeliaci zákonu, ktorý ho zaväzuje niekoho zabiť, by ho mohol vo svedomí neposlúchnuť, pretože vziať život druhému predstavuje útok na život, Boží dar. Alfonz, keď prehrá prípad kvôli kupovaniu spravodlivosti, zriekne sa svojho povolania a vyvráti ten typ spravodlivosti, ktorý nezohľadňuje a nedodržiava etické kritériá, ale je predaný a stáva sa zákonom, ktorý utláča. Tento Alfonzov príklad by sa mal dnes pripomínať pre výčitky svedomia mnohých, ktorí obchodujú so spravodlivosťou a klamú alebo si ju kupujú.
- Alfonz bol právnik, navštevoval nemocnice pre nevyliečiteľne chorých, bol to kňaz, pracovník medzi chudobnými pastiermi a zakladateľ kongregácie. Bol to citlivý človek, ktorý videl potrebu vychovávať týchto jednoduchých ľudí, aby si uvedomovali svoju vlastnú hodnotu a dôstojnosť a aby si uvedomili, že sú obrazom a podobou Boha (porov. Gn 1,27) a že práve preto ich Boh miluje. Na tento účel využíva celú svoju kultúrnu a teologicko-duchovnú formáciu, aby pomohol mužom a ženám pochopiť posolstvo evanjelia. Píše, maľuje a komponuje hudbu, aby si ľudia uvedomili hlbokú Božiu lásku.
- Duchovné a morálne učenie svätého Alfonza nám umožňuje uvedomiť si nesmiernu Božiu lásku k ľuďom. Zároveň nás učí rozoznávať realitu zla v našej spoločnosti, ktoré znecitlivuje naše svedomie a veľmi rafinovaným spôsobom ho postupne porušuje, pričom vstupuje do nášho konania, našich rodín a sociálnych inštitúcií. Svedomie kresťana je nedotknuteľné, pretože ho chráni sila evanjelia, ktoré sa zjavuje ako múdre posolstvo pre rozlišovanie a rozhodovanie.
- Čo by povedal Alfonz, keby videl situáciu našej justície, našej politiky a sociálnej nerovnosti, v ktorej žijeme? Provokuje nás, aby sme nesúhlasili s realitou, ktorá sa pre nás často začína stávať normálnou. Alfonzovo učenie nás odvádza od ľahostajnosti voči politickej korupcii, násiliu, nespravodlivosti, cirkevnému rozdeleniu a všetkému, čo ohrozuje ľudskú dôstojnosť. Alfonz nás povzbudzuje, aby sme išli k základom nášho bytia, hľadali v sebe a formovali kritické svedomie, nedovolili silám zla očierniť naše svedomie, pretože je to nedotknuteľný stánok, príbytok Ducha, ktorý osvecuje ľudské konanie a dáva mu múdrosť.
- V tomto roku venovanom formácii k misii je dôležité, aby sme všetci, členovia kongregácie i laickí spolupracovníci našej misie, prehlbovali chápanie tohto dôležitého aspektu nášho života. Alfonz využil celú svoju formáciu a nikdy sa neprestal formovať k misii medzi najchudobnejšími a opustenými. Dnes je na každom z nás formovať sa tak, aby sme dokázali ponúknuť Božiemu ľudu kľúč k pochopeniu reality a uvedomili si svoju dôstojnosť, ako to chce Boh.
- Alfonz a naša Matka ustavičnej pomoci nech sa za nás prihovárajú v tejto náročnej úlohe formovania vlastného svedomia, aby sme ako misionári nádeje pokorne kráčali v šľapajach Vykupiteľa a boli svetlom sveta (porov. Communicanda 1/2024).
Bratsky v Kristovi Vykupiteľovi,
P. Rogério Gomes CSsR
generálny predstavený