Mykola Čarneckyj sa narodil 14. decembra 1884 v dedine Semakivci na západnej Ukrajine. Jeho rodičia mali okrem neho ešte ďalších osem detí, ktoré vychovali v náboženskom duchu. Mykola vynikal už od detstva zbožnosťou a prirodzenou dobrotou si získaval srdcia rovesníkov aj starších ľudí. V roku 1903 Čarneckyj skončil gymnázium a rozhodol sa pre zasvätený život. V tom istom roku bol vysvätený na biskupa o. Gregor Chomyšyn. Keďže ešte nebol postavený seminár, Mikuláša poslali na štúdium do Ríma, kde bol šesť rokov. V októbri roku 1909 bol vysvätený za kňaza a o rok neskôr ako doktor teológie sa stal profesorom dogmatiky v stanislavovoskom seminári. V roku 1919 s povolením biskupa vstupil do noviciátu redemptoristov. Po zložení rehoľných sľubov sa vrátil do Stanislavova, a už ako redemptorista so svojimi spolubratmi tam založili nový kláštor. Aj naďalej bol profesorom v seminári, a zároveň aj duchovným vodcom a spovedníkom mnohých seminaristov. Bol známy svojou jednoduchosťou, ale zároveň aj učenosťou. Roku 1926 mu zverili predstavení úlohu pracovať na diele zjednotenia na Volyni, kde redemptoristi v Kovli založili nový kláštor. Tam prijal odev východného mnícha a celým srdcom sa oddal dielu zjednotenia kresťanov. Vtedajší pápež Pius XI. si všimol Mikulášovu múdrosť a pastoračnú prezieravosť. V roku 1931 ho menovali za apoštolského administrátora pre územia Volyni a Polisia a 18. februára 1931 ho biskup Hryhorij Chomyšyn v chráme svätého Alfonza vysvätil za biskupa.  Mikuláš tam pôsobil až do roku 1939 do príchodu komunistov. Dňa 11. apríla 1945 ho komunisti uväznili a odvliekli do Kyjeva, kde ho mnohokrát surovo vypočúvali a po roku ho odsúdili na päť rokov odňatia slobody, ktoré mal stráviť v Sibíri na ťažkých prácach. Špión tajnej bezpečnosti, ktorý sa stal jeho spoluväzňom pre získanie informácií, zistil, že spolupracoval s Vatikánom, za čo Mikulášovi pridali ešte desať rokov. V mestečku Marijinsk boli väzni trápení ťažkou prácou a nedostatkom jedla. Napriek rýchlemu zhoršeniu zdravotného stavu biskup ostával pokojný a ešte mal aj silu pre povzbudenie spoluväzňov. Svedkovia spomínajú, že svoje utrpenie znášal trpezlivo v modlitbe za tých, ktorí mu ublížili. Keď sa to dalo, potajomky slúžil svätú liturgiu a vysluhoval sviatosti. Roku 1948 bol prevezený do Mordovie, kde bol do roku 1954, odkiaľ ho opäť previezli do Vorkuty. Po roku zase putoval do Mordovie, tu sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil, že sa zdalo, akoby smrť už klopala na dvere. Tento stav bol tak vážny, že KGB sa rozhodla prepustiť biskupa na slobodu a dala mu povolenie vrátiť sa do Ľvovu. Informačné pramene dosvedčujú, že otec biskup Mikuláš za svojho väzenia vytrpel viac ako šesťsto hodín mučenia a bol približne v tridsiatich lágroch. Po návrate do Ľvova, bol v roku 1956 jeho zdravotný stav bol beznádejný, ale duch bol nezlomný. Stalo sa to, s čím KGB nepočítala, zdravotný stav nebol najlepší, no stabilizoval sa. Počas troch rokov, hoci bol pod dohľadom agentov tajnej polície prijímal návštevy, posilňoval a povzbudzoval mnohých vo viere. Podarilo sa mu tiež tajne vysvätiť viac ako desať kňazov. Zdravotný stav sa začal zhoršovať a 2. apríla 1959 podľahol rakovine.

Boží muž, ktorým je blahoslavený Mikuláš, nielen za života pomáhal ľuďom, ale aj po smrti svojím príhovorom dáva prosiacim poznávať Božie milosrdenstvo a Božiu lásku. Dokazuje to viacero zázrakov, ktoré sa stali na príhovor Mikuláša Čarneckeho.

Proces blahorečenia bol vo Ľvove 27. júna 2001 počas návštevy Ukrajiny Svätým Otcom.

Velyčkovskyj sa narodil 1. júna 1903 v Stanislavove v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Rod Velyčkovskych zo strany otca bol kňazským viac ako tristo rokov a pochádzal z Južnej Ukrajiny, z dedinky Velyčkiv. Keď mal Vasiľ osem rokov, začal navštevovať školu v dedinke Probižna, ktorú navštevoval tri roky. Potom ho rodičia dali na štúdium do Inštitútu sv. Jozafáta, ktorý spravovali otcovia baziliáni. Tu sa stalo, že počas misií ho matka zasvätila Panne Márii. Šiestu triedu začal navštevovať v dedinke Horodynka. Tu ho zasiahla prvá svetová vojna a Vasiľ vstúpil k Sičovym Strelcom. Po návrate domov roku 1920 vstúpil do Ľvovskeho  seminára. Diakonské svätenie prijal z rúk otca biskupa Andreja Šeptyckeho. Potom vstúpil k redemptoristom, kde po roku noviciátu zložil rehoľné sľuby a roku 1925 prijal kňazskú vysviacku. Tri roky pôsobil v Stanislavove a od roku 1928 na Volyni. Hlásal Božie slovo a zakladal bratstvá Matky ustavičnej pomoci. Od roku 1935 pôsobil v Stanislavove, odkiaľ vychádzal na misijné cesty. Ako každý rok, tak aj v roku 1940 na sviatok Matky ustavičnej pomoci sa uskutočnila procesia mestom. Tento hrdinský čin sa nepáčil vtedajšej novej vláde, a preto predvolali pátra Vasiľa na výsluch, no skončilo to iba napomenutím. Roku 1941 ho predstavení poslali do Kamenca Podolského, kde sa zdržal iba tri dni, pretože nemecký dôstojník mu prikázal behom jedného dňa opustiť mesto.

V rokoch 1942 – 1944 prebýval striedavo v Ternopole a vo Ľvove, podľa toho, kde ho viac potrebovali. V noci z 10. na 11. apríla 1945 bol uväznený a prevezený do Kyjeva. Tri mesiace otec Vasiľ čakal na rozhodnutie. Bol vo väzení, y ktorého každý večer vyvádzali a popravovali väzňov zastrelením a na ich miesto privádzali ďalších. Konečne prišiel rad na neho a vojak ho zavolal, aby si zobral veci a vyšiel z cely. Mysliac si, že ide na popravu, rozlúčil sa so spoluväzňami. Ale výrok bol iný, namiesto popravy dostal desať rokov väzenia. na ceste do vyhnaneckého tábora omrzol a rany, ktoré v dôsledku toho vznikli, mu spôsobili veľké bolesti. Dva roky strávil v Kyrove a potom ho previezli do Vorkuty, kde pracoval v uhoľných baniach. Spoluväzni, ktorí mu dali prezývku „náš pop“, mali ho v obľube. Po desiatich rokoch ťažkého väzenia bol v chatrnom zdravotnom stave, no napriek tomu si po návrate v roku 1955 nedoprial odpočinok. Hoci ho KGB mala pod kontrolou, tajne a niekedy aj otvorene vysluhoval sviatosti. Dňa 4. februára 1963 prijal biskupskú vysviacku. O šesť rokov neskôr začala ďalšia vlna prenasledovania a po ôsmich mesiacoch vyšetrovania bol biskup Velyčkovsky odsúdený na ďalšie tri roky väzenia. Hoci jeho zdravotný stav bol veľmi vážny a bola potrebná operácia srdca, vtedajšia vláda ho nechala vo väzení až do roku 1972. Po prepustení dostal ešte aj zákaz návratu do Ľvova. Odchod k sestre do Juhoslávie mu umožnil navštíviť Rím a stretnúť sa s pápežom Pavlom VI. Podarilo sa mu navštíviť aj Kanadu, kde 30. júna 1973 aj zomrel.

Biskup Vasiľ Velyčkovsky bol blahoslavený 27. júna 2001. Liturgická  spomienka pripadá na 27. jún.

Otec Zynovij Kovalyk sa narodil 18. augusta 1903 v Ivačovi Horišňomu, blízko Ternopoľa. Už od mala bol zbožným a nekompromisným chlapcom. V auguste 1926 zložil rehoľné sľuby a predstavení ho poslali na štúdium do Belgicka. Po návrate 9. augusta 1932 bol vysvätený na kňaza. Po vysviacke pracoval ako misionár na Volyni a v Stanislavove. Šíril mariánsky kult a zvestoval radostnú zvesť medzi veriacimi. Po príchode boľševickej vlády sa musel stiahnuť do Ľvova. Napriek hroziacim nebezpečenstvám naďalej nazýval zlé veci zlými a dobré dobrými. Vysvetľoval, že sa nedá budovať Božie kráľovstvo s tými, ktorí neveria v Boha a robia zle druhým. Deväť rokov po kňazskej vysviacke v noci z 20. na 21. decembra 1941 ho KGB odviedla z kláštora redemptoristov s tým, že páter ma nejaké nezrovnalosti v cestovnom pase. Až po štyroch mesiacoch dostali spolubratia o ňom prvú správu. Bol v najkrutejšom väzení Bryhitky vo Ľvove. No ani tieto podmienky neznechutili a neuhasili misionárskeho ducha, ktorého mal v sebe. V cele 4,20 x 3,50 m, kde nebolo žiadnej postele, stoličky či lavičky a bolo tam tridsaťdva väzňov, páter Zynovij naďalej vysluhoval sviatosť zmierenia a modlil sa spolu s väzňami. Snažil sa tiež povzbudzoval spoluväzňov a rozprával im vtipné zážitky z misií, čím im zlepšoval náladu. Bol na 28 výsluchoch, ktoré boli sprevádzané hrubým násilím. Od 22. do 29. júna 1941 Nemci bombardovali Ľvov a boľševici boli nútení utiecť. Väznov, ktorých nestačili odsúdiť a vyviesť do komunistických lágrov, zabíjali. Vtedy zahynulo okolo sedemdesiattisíc väzňov, medzi ktorými bol aj páter Zynovij. Podľa svedectiev ho komunisti pred smrťou mučili a potom, aby mu vrátili jeho horlivé homílie o Ukrižovanom, to isté urobili aj s nim. Keď Nemci otvorili väzenie, našli veľa mŕtvol, ktoré sa už rozkladali, ale najkrutejšia scéna, ktorú mohli prítomní spozorovať, bolo telo kňaza ukrižované na stene s plodom nedonoseného dieťaťa v rozpáranom bruchu .

Páter Zynovij Kovalyk bol blahorečený 27. júna 2001. Liturgická  spomienka pripadá na 27. jún.

Blahoslavený  Ivan Zjatyk  sa narodil 26.12. 1899 v Odrekgove (v dnešnom Poľsku).
V rokoch 1911 – 1918 študoval na gymnáziu v rodnom meste. Po jeho ukončení vstúpil do kňazského seminára v Przemyślu, kde v roku 1923 úspešne ukončil štúdiá. Po kňazskej vysviacke pracoval ako farár, potom ako prefekt a profesor dogmatiky v kňazskom seminári (1925 – 1935). V roku 1935 zložil rehoľné sľuby v Kongregácii najsvätejšieho Vykupiteľa. Ako redemptorista pôsobil v rokoch 1936 – 1946 v Stanislavove, vo Ľvove, v Ternopoli a v Zbojiskach. Vynikal ako horlivý kazateľ a obľúbený spovedník. Príchodom komunistov a uväznením cirkevnej hierarchie bola zrušená aj provincia redemptoristov. Páter Ivan sa stal jej tajným protoihumenom a v tom čase aj generálnym vikárom ukrajinskej Gréckokatolíckej Cirkvi (1947). KGB považovala pátra Ivana za človeka, ktorý by ich mohol doviesť na stopu tajnej Cirkvi. Najprv bol internovaný v Unevskom kláštore. V r. 1950 bol uväznený a podrobený mnohým výsluchom, na ktorých ho surovo bili a týrali. Vo februári sa uskutočnil zinscenovaný proces, na ktorom ho obvinili zo zhromažďovania protisovietskej literatúry. Nasledovali ďalšie krvavé výsluchy. 20. júla sa uskutočnil ďalší proces, ktorý ho uznal vinným z protisovietskej činnosti a udržiavania kontaktov s cirkevnou hierarchiou. V novembri 1951 ho Špeciálny poradný zbor pri KGB v ZSSR odsúdil na desať rokov ťažkých prác v komunistických lágroch. Podľa očitých svedkov pátra Ivana dozorcovia takmer každodenne bili a rôznymi spôsobmi mučili. Na následky tohto surového zaobchádzania zomrel 17. 5. 1952 v miestnej nemocnici (Bratsk, Irkutská oblasť). Aby komunistická mašinéria zakryla jeden zo svojich zločinov, ako príčinu smrti (v archívoch KGB) uviedla kôrnatenie ciev, cirhózu pečene atď.

Páter Ivan Zjatyk bol blahorečený 27. júna 2001. Liturgická  spomienka pripadá na 27. jún.