Klement Mária Hofbauer sa narodil 26. decembra 1751 v Tasoviciach, v dedinke neďaleko Znojma v rakúskom pohraničí. Jeho otec bol Čech, pôvodne sa volal Pavol Dvořák, no keď sa priženil do Tasovíc, dal si zmeniť meno na Hofbauer. Klement bol pokrstený ako Ján. Meno Klement získal neskôr. Bol v poradí deviate z dvanástich detí. Keď prišlo 12. dieťa na svet, už nežil jeho otec. Vyrastal ako polosirota.

Klement sa vyučil za pekára v Znojme. V tom čase bol pod veľkým vplyvom premonštrátov z kláštora v Louke. Mal veľkú túžbu stať sa kňazom, no nemal na to prostriedky. Táto túžba ho dlhé roky hnala po rôznych pútnických a pustovníckych chodníčkoch. V tom čase ako pustovník prijal od biskupa meno Klement, ku ktorému si z veľkej úcty k Panne Márii pridával meno Mária. Klement putoval do Viedne, kde pracoval ako pekár, aby si zarobil na štúdium. Raz bol Klement na omši v Dóme svätého Štefana. Keď vychádzal, pršalo. Z kostola vyšli aj tri ženy, ktoré čakali, kým prestane pršať. Klement si ich všimol a ponúkol sa, že im privolá drožku. Zistil, že majú spoločnú cestu, a tak sa zviezol s nimi. Pri rozhovore prezradil svoju túžbu i to, že nemá peniaze na štúdium. Ženy ponúkli Klementovi finančnú pomoc, ktorá mu otvorila cestu k cieľu. Počas štúdií sa zoznámil aj s dielom a misijnou kongregáciou svätého Alfonza, s redemptoristami. Bolo to obdobie silného jozefinizmu. Klement sa snažil tolerovať vyučovanie profesorov; tí pod nátlakom vlády učili aj veci, ktoré neboli celkom katolícke. Je známy incident, keď to u Klementa presiahlo hranicu únosnosti. Klement sa postavil uprostred hodiny a povedal: „Pán profesor, to, čo prednášate, už nie je katolícke.“ A odišiel do Ríma, aby tam doštudoval. Spolu s priateľom Tadeášom Hüblom vstúpili k redemptoristom. Za kňazov boli vysvätení 29. marca 1785. Potom dokončili štúdiá i formáciu. Predstavení dlho nerozmýšľali a poslali ich oboch založiť kláštory redemptoristov za Alpy. Lenže keď prišli do Viedne, zistili, že to nie je možné. Vybrali sa teda do Varšavy. Tam začali pôsobiť medzi chudobnými deťmi a mládežou. Klement založil školu a detský domov. Usilovnosť a krása liturgie, ktorou bol známy kostol sv. Benona, priťahovali ľudí. Vyše dvadsaťročnú činnosť redemptoristov vo Varšave prerušili napoleonské vojská, ktoré 20. júna 1808 o štvrtej hodine ráno vtrhli do kláštora, naložili 37 redemptoristov do vojenských vozov a vyviezli do dočasného väzenia v pevnosti Kostrzyna. Odtiaľ ich po niekoľkých dňoch poslali domov.

Klement odišiel do Viedne, kde sa stal spovedníkom sestier uršulínok a rektorom ich kostola. Neskôr sa presťahoval do nájomného domu sestier. Tento sa stal svedkom duchovnej obnovy Viedne, ktorá páchla jozefinizmom a ľahostajnosťou. Spovedanie bolo jeho hlavnou činnosťou. Stal sa duchovným vodcom ľudí všetkých spoločenských vrstiev. Chodili za ním študenti, šľachta i hladní ľudia z ulice. Klement zomrel 15. marca 1820. Pochovali ho na cintoríne Maria-Enzersdorf. V roku 1862 boli je ho telesné pozostatky prevezené a uložené v kostole redemptoristov Maria am Gestade. Klement Mária Hofbauer bol blahorečený pápežom Levom XIII. v roku 1888, Pius X. ho v roku 1909 svätorečil a v roku 1914 ho vyhlásil za patróna Viedne.