Dejiny kláštora v Podolínci

Kláštor v Podolínci je jednou z významných pamiatok Podolínca a Spiša. O jeho založenie sa zaslúžil knieža Stanislav Lubomirski, ktorý bol správcom zálohovaných spišských miest. Založenie kláštora a usadenie piaristov na Spiši malo pomôcť v rekatolizácii tohto územia.

Zakladajúca listina kláštora bola podpísaná v novembri 1642 v Krakove. Okrem iného sa v nej píše: „aby (piaristi) v súlade so svojím poslaním vychovávali mládež v kresťanskej nábožnosti i náukách, šírili vieru a katolícke náboženstvo kázňami a katechizáciou a na zakladateľa vo sv. omšiach i svojich modlitbách na večné časy pamätali“.

Prví piaristi prišli do Podolínca v decembri 1642. Ďalší rok sa začalo s výstavbou školy a kláštora. Do novej budovy konviktu a kláštora prišli v roku 1648.

Z architektonického hľadiska má kláštor prvky pevnostného charakteru – štyri nárožné veže. V centre jednoposchodového objektu je kostol s dvojvežovým priečelím. Pri stavebných úpravách v roku 1762 kostol získal dnešnú podobu – rokokové zakončenie veží, balkónová mreža a priečelie, vstupný portál.

Kostol je zasvätený svätému Stanislavovi (+1079), krakovskému biskupovi a mučeníkovi. Bol posvätený v roku 1671. K významným pamiatkam patrí hlavný oltár. Je najväčším oltárnym odrazom na území Slovenska (4×7 metrov). Obraz predstavuje výjav zo života svätého Stanislava – vzkriesenie šľachtica Petra, ktorý mal potvrdiť biskupovu nevinu. Interiér kostola ešte tvoria štyri oltáre a rokoková kazateľnica(okolo1760).

Piaristické gymnázium bolo významným strediskom vzdelávania a kresťanskej výchovy. V 17. a 18. storočí patrilo k jedným k najvýznamnejším v celom Poľsku. Väčšina žiakov sem prichádzala z Poľska, ale boli medzi nimi tiež Maďari, Česi, Slováci, či žiaci z Rakúska. Zastúpené boli všetky spoločenské vrstvy a náboženstvá vyskytujúce sa na tomto území. V rokoch 1648 – 1886 tu študovalo výše päťdesiat tisíc žiakov. V novembri 1919 piaristi z Podolínca odišli.

Na pozvanie spišského biskup Ján Vojtaššák prišli v júli 1922 do Podolínca redemptoristi. Hneď od svojho príchodu začali konať ľudové misie. Činnosť redemptoristov, ktorá sa sľubne rozvíjala, nemala dlhé trvanie, v apríli 1927 z Podolínca odišli. Druhýkrát sa redemptoristi vrátili v auguste 1940. Kláštor sa stal misijným a exercičným centrom. Redemptoristi konali ľudové misie, väčšinou v Spišskej, Košickej a Rožňavskej diecéze. Predpokladá sa, že pátri z podolínskeho kláštora vykonali okolo 150 misií. Počas ich pobytu sa uskutočnilo niekoľko opráv, najväčšia bola v rokoch 1947 – 1949, kedy budova dostala súčasnú podobu.

Po Veľkej Noci v noci z 13. na 14. apríla 1950, obsadili kláštor príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a Ľudových milícii. Nad ránom začali prichádzať autobusy s rehoľníkmi a kňazmi z iných kláštorov na Slovensku. Tak sa stal kláštor centralizačným a kárnym táborom rehoľníkov a kňazov. Počas existencie tábora ich bolo internovaných približne 650. Centralizačný tábor bol zrušený v decembri 1951. Tieto udalosti pripomína socha Panny Márie s dieťaťom Ježiš. Dielo vzniklo v čase internácie kňazov a rehoľníkov. Ešte raz poslúžil kláštor komunistickej moci – počas Akcie R 56, likvidovanie ženských reholí, bol v auguste 1956 v budove zriadený Charitný domov – boli tu internované rehoľné sestry. Celkový počet sestier bol asi 330. Posledné sestry odišli v decembri 1961.
Od roku 1962 budova kláštora slúžila pre štátne školy, najprv to bola základná, potom učilište a neskôr osobitná internátna škola.

Po udalostiach v novembri 1989 sa redemptoristi do kláštora vrátili.
V súčasnosti v priestoroch budovy pôsobia školské zariadenia – Stredná odborná škola, Špeciálna základná škola a Detský domov. Patrónom týchto škôl je svätý Klement Hofbauer, redemptorista.

V kláštore je od roku 1993 aj noviciát. Pôsobí tu aj laické misijné spoločenstvo Rieka Života, ktoré spolupracuje s redemptoristami.