Veľa slov sa dnes používa nadmerne. V niektorých prípadoch rôzne slová stratili svoj pôvodný význam. Jedným z nich je určite slovo „dobrý“, ktoré, bez vzťahu ku kerygme a ľudským dejinám, mnohí považujú za druh spontánnej autogenézy.

Čo je dobré? Vytvárajú naše rozhodnutia cesty dobra? Niet pochýb o tom, že mnohé naše rozhodnutia sú často vedené túžbou uprednostniť osobné záujmy alebo bohatstvo pred spoločným dobrom. Tu vzniká morálny problém, alebo ešte inak: čo je v danej situácii morálnym dobrom – s následnou úvahou o morálnych normách, ktorými by sa malo riadiť naše konanie.

Niet divu, že mnohí, ktorí čelia nepriazni života, si kladú otázku, prečo pokračovať v konaní dobra. Stojí to za to?

K tejto otázke možno pristupovať z rôznych hľadísk. Ak by sme k tomu pristupovali kantovskou filozofiou, povedali by sme, že musíme konať dobro, pretože je to rozumné. Keby sme boli hegeliáni, uchýlili by sme sa k normativizmu. Keby sme boli utilitaristi, povedali by sme, že musíme konať dobro, aby sme sa mali dobre. Mohli by sme pokračovať v uvádzaní ďalších príkladov z rôznych filozofických a náboženských prístupov.

Keď ako veriaci hovoríme o dobre, máme na mysli osobné a spoločné stretnutie s Bohom prostredníctvom Ježiša Krista, ktorý nám ponúka cestu k dobru. Naša skúsenosť dobra v Ježišovi Kristovi má vždy historický charakter, pretože sa nachádza v osobných dejinách každého človeka a je spojená s historickými udalosťami, ktoré prierezovo ovplyvňujú ľudstvo.

Naša morálna skúsenosť je spojená s udalosťou Ježiša Krista a je filtrovaná kultúrou, v ktorej žijeme. Tá istá kultúra v určitých historických okamihoch prikladá určitým rozhodnutiam väčšiu alebo menšiu váhu. Práve v kultúrnom taviacom kotli, v ktorom žijeme, musíme rozoznávať znamenia čias, ktoré Boh premieňa na udalosti spásy.

Kresťanská skúsenosť je plná prítomnosti Boha, ktorý sa prostredníctvom udalostí stáva prozreteľnosťou a ukazuje cesty, po ktorých treba rozhodne kráčať, aby sme dosiahli dobro. Dalo by sa povedať, že vybrať si dobro znamená povedať áno svojmu povolaniu človeka, ktorý žije v druhých a pre druhých na ceste spásy.

Morálna skúsenosť minulosti, ako pravdivá história, ktorá sa stáva učiteľkou života, je schopná vyzvať svedomie veriaceho človeka a naznačiť mu rozhodujúce voľby pre morálnu angažovanosť v súčasnosti. Nejde o to, aby sme opakovali minulé rozhodnutia, ale aby sme sa pýtali na kritériá rozlišovania, ktoré viedli k rozpoznaniu uskutočniteľných krokov smerom k dobru.

Vzťah medzi dejinami a kerygmou, ktorá oživuje ľudské rozhodnutia a konanie, nie je nikdy a-historický. Každý človek, každá generácia, musí vždy znovu vychádzať zo stretnutia s Ježišom Kristom a dávať zmysel svojmu konaniu pre nebeské kráľovstvo.

P. Alfonso V. Amarante CSsR, Akadémia Alfonziána

Zdroj: www.cssr.news

Preklad: mediálny tím redemptoristov