Podnetom k založeniu bratislavskej komunity redemptoristov boli misie, ktoré sa konali v Bratislave v roku 1933. Tieto misie viedli českí redemptoristi. V roku 1935 kúpili dom na rohu Puškinovej a Štefánikovej ulice.  

V záhrade domu bola postavená provizórna kaplnka, ktorá bola posvätená na sviatok sv. Cyrila a Metoda v roku 1936. V kostole sa slúžili sväté omše pre Čechov pracujúcich v Bratislave. Počítalo sa s tým, že neskôr bude vybudovaný väčší kostol. Keďže sa tento zámer nerealizoval, kaplnka bola neskôr premenovaná na kostol sv. Cyrila a Metoda.  

V roku 1940 bola zriadená Bratislavská viceprovincia a dom na Puškinovej sa stal sídlom viceprovincie. Redemptoristi tu potom pôsobili do „Barbarskej noci“, t. j. do 13. apríla 1950, kedy boli internovaní v centralizačných kláštoroch. Kláštor premenili komunisti na internát pre dievčatá zo stredných škôl. Kostol patril pod duchovnú správu Farnosti Najsvätejšej Trojice a sväté omše tu slávili kňazi tejto farnosti. 

Od roku 1969 až do odobrania cirkevného súhlasu, v kostole pôsobili P. Ján Janok st. a P. Josef Doležal, ktorí kostol upravili v duchu liturgických reforiem po II. vatikánskom koncile. V roku 1974 vznikol pri kostole zbor „Céčkari“.  

V rokoch 1979 – 1983 v kostole pôsobil jezuita P. Zdenko Homolka; v 80. rokoch 20. storočia ako kaplán vo farnosti P. Milan Bubák SVD. 

V júli 1990 bol kláštor zákonom vrátený, ale internát tu fungoval až do leta 1991. Pred Veľkou nocou 1992 sa do kláštora nasťahovali prví členovia: P. Josef Doležal a P. Ján Janok ml., viceprovinciál, a postupne prichádzali ďalší. Od roku 1993 je v kláštore aj formačná komunita – študentát. Študenti – redemptoristi, ktorí sa pripravujú na svoje budúce povolanie misionárov, študujú na Teologickej fakulte Trnavskej Univerzity. 

Od roku 1999 v priestoroch domu pôsobí misijné spoločenstvo Calvary.