Keď patrón dnešného dňa – sv. Ján Bosco – v tridsiatych rokoch 19. storočia študoval teológiu, v Cirkvi sa stále viedol boj medzi prísnymi jansenistami, rigoristami, ktorí na ľudí kládli neúnosné požiadavky a prúdom teológov, ktorí viac zdôrazňovali nezaslúženú Božiu milosť a milosrdenstvo. Učiteľ dona Bosca, kňaz Jozef Cafasso a rektor kňazského konviktu v Turíne, bol ovplyvnený dielami sv. Alfonza de Liguori, veľkého bojovníka proti jansenizmu 18. storočia. Cafasso bol formovaný Alfonzovými dielami Cesta lásky, Vznešenosti Panny Márie (v slovenskom preklade Slávna si, Mária), Nevyhnutnosť modlitby, Návštevy Najsvätejšej Sviatosti, ale predovšetkým Alfonzovou veľkou Morálnou teológiou. To malo zásadný vplyv aj na jeho pohľad na človeka s jeho morálnymi problémami. Do tohto všetkého zasväcoval svojich žiakov, mladých kňazov v konvikte a toto všetko odovzdal Cafasso aj svojmu zverencovi Jánovi Boscovi. Určite aj táto formácia dona Bosca v duchu Alfonzovej viery v dobrotu Boha a človeka spôsobila presvedčenie zakladateľa saleziánov, že chlapci z ulice, o ktorých sa staral, sú vo svojej hĺbke dobrí. Ich chyby sú spôsobené zanedbanou výchovou a vplyvom zlej spoločnosti, ktorá ich formovala na ulici.

Ak aspoň zbežne poznáme životy týchto dvoch veľkých osobností kresťanského novoveku, nemôžeme si nevšimnúť aj ďalšie paralely v ich príbehoch. Obaja, tak sv. Alfonz ako aj sv. Ján Bosco, našli vo svojom okolí tých, ktorých sv. Alfonz aj v pravidlách Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa nazval „najviac opustení“. Tým, čím boli pre Alfonza pastieri v okolí Neapola, boli pre dona Bosca chlapci vyrastajúci na uliciach Turína. Ani k pastierom ani k chlapcom nedosahovala bežná pastorácia Cirkvi. Obaja našli medzi týmito ľuďmi svoje poslanie – ohlasovať radostnú zvesť Ježiša Krista tým, ktorým to nikto nehovorí.

Je tu ešte jedna vec, ktorá dvoch zakladateľov spája. V 18. storočí sa medzi kazateľmi rozšíril kvetnatý, umelecký spôsob kázania. V 19. storočí sa zasa do homílií „vkrádal“ odborný teologický jazyk. Obidva javy mali za následok, že obyčajní ľudia kázňam nerozumeli. Alfonz svojim spolubratom výslovne zakázal kázať kvetnato a odborne. Na prvom mieste musí byť človek, poslucháč. To isté sa dá povedať aj o Don Boscovi. Patrón vychovávateľov tiež hovoril k svojim chlapcom tak, aby mu rozumeli. Jazykom, ktorí poznali.

Myslím, že aj dnes sa od sv. Alfonza a sv. Jána Bosca môžeme veľa naučiť. Podľa ich príkladu môžeme i v súčasnosti hľadať ľudí, ktorí potrebujú pomoc, ktorí potrebujú počuť Evanjelium. A keď ich nájdeme, dajme ich potreby na prvé miesto. Ponúkajme im to, čo skutočne potrebujú, nie to, čo chceme my, ani to, čo si sami myslia, že potrebujú. Používajme jazyk, metódy a formy, ktorým budú rozumieť.

Juraj Džama