Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier
HomeNovinky100 rokov redemptoristov na Slovensku (8): Hudba a piesne

100 rokov redemptoristov na Slovensku (8): Hudba a piesne

Pred niekoľkými rokmi bol u nás na Slovensku jeden spolubrat redemptorista z Libanonu. Keď zazneli tóny piesne „Celá krásna si, Mária“, úplne ožil a nadšene riekol, že túto pieseň majú aj v Libanone. Hudba má moc presiahnuť aj jazyk. Mnohí z vás, našich čitateľov, iste zažili podobnú situáciu niekde v zahraničí. Boli ste na svätej omši, jazyku ste však dobre nerozumeli. Ani z čítaní ste takmer nič nezachytili, nieto ešte z príhovoru kňaza. Avšak zrazu sa začala spievať pieseň, ktorej melódiu ste poznali aj z domoviny. Slovám ste nerozumeli, no hudbu ste dobre poznali. Odrazu ste si začali pohmkávať slová po slovensky a v tom cudzom svete ste sa už  necítili takí stratení.

Hudba a nábožné piesne sprevádzali misie redemptoristov, odkedy začali pôsobiť na Slovensku v poslednej štvrtine 19. storočia. Peter Tomkuljak, farár v Detvianskej Hute, napísal v článku o misiách uverejnenom v Katolíckych novinách 5. novembra 1882:

V deň sv. prijímania na príklad, pre chlapov určený, sa slúži veľká sv. omša. Keď príde prijímanie kňaza, chór prestane spievať. Missionár vyjde na kazateľňu a povie manželom všeličo do duše a do srdca. Potom je prijímanie, chór medzitým spieva missionársku pieseň, veľmi prenikavú, ktorej prvá sloha takto znie:

Boh ti tento život dal

Bys ho vrúcne miloval

A tak touto svätou láskou, blaženým sa stal.

Jednu len ty dušu máš

Prečo o ňu tak nedbáš?

Spomni jestli dušu stratíš, vše stratené máš.

Ide o pieseň, ktorej slová by mali pochádzať od Andreja Radlinského. Avšak jej presný preklad nájdeme aj v českej verzii (napr. Poutní kniha – modlitby a písně, rok 1893). Je však zaujímavé, že keď redemptoristi v roku 1903 vytlačili prvé slovenské vydanie misionárskej knižky Katolícka Missionárska knižka čiže návod ku kresťanskému životu, zaradili tam aj túto pieseň, ale s už pozmenenými slovami. V českom vydaní misionárskej knižky pod názvom Bůh a duše v roku 1935 uverejnili českí redemptoristi dokonca dve verzie: jedna sa spievala v Brnenskej diecéze a druhá v ostatných českých diecézach. Každopádne vďaka vydaniu tlačou a misiám sa rozšírila po celom Česko-Slovensku. Dnes patrí medzi tie menej známe, no našli by sme ju v slovenskom Jednotnom katolíckom spevníku i českom Kancionáli, hoci s úplne inou melódiou.

Naopak, veľmi známa je pieseň k Matke ustavičnej pomoci K nebesiam dnes zaleť pieseň. Táto pôvodne česká pieseň sa po usadení redemptoristov na Slovensku dočkala veľmi skoro i slovenského prekladu a rozšírila sa nielen medzi Slovákmi doma, ale aj v Amerike. Zharmonizovaná pieseň v úprave pre klavír či organ bola zverejnená už v roku 1929 v časopise Kráľovná svätého ruženca. Zaujímavosťou je, že časopis ju prevzal z periodika Národ vychádzajúceho v Chicagu v USA. (Podrobnejšie sa histórii vzniku a rozšírenia piesne venoval P. Viktor Mišuth v čísle 5/2019 časopisu Slovo medzi nami.)

My sa môžeme pozrieť ešte na ďalšiu obľúbenú melodickú mariánsku pieseň Slávna si, kráľovná. Slová pochádzajú z latinskej básne pochádzajúcej od svätého Alfonza de Liguori. V taliančine z nej vznikla pieseň s názvom Salve del Ciel, Regina. V roku 1820 ju preložil do nemčiny rakúsky redemptorista a konvertita zo židovstva Johann Emanuel Veith a báseň Glorwürdige Königin bola uverejnená v časopise Ölzweige. Niekedy v druhej polovici 19. storočia (údaje sa líšia) bola báseň zhudobnená na ľudový nápev z okolia Štajerského Hradca (nem. Graz). Každopádne ju už nájdeme v spevníku Gesangbuch zum Gottesdienstliche Gebrauche in katholischen Erziehungsanstalten vydanom vo Viedni v roku 1884. Rakúska verzia piesne so slovenským textom sa dostala aj do Jednotného katolíckeho spevníka.

Viacerí redemptoristi, ktorí pôsobili na Slovensku po usadení sa rehole v roku 1921, boli aj dobrými hudobníkmi a spevákmi. Možno spomenúť organistov, ako boli pátri Josef Lávička, Jan Pluhař a Jozef Novák. Ba našli sa aj takí, ktorí skúšali komponovať. V pozostalosti slovenského redemptoristu P. Štefana Michaloviča by sme našli niekoľko zošitov znotovaných piesní. Počas jeho teologických štúdií uvažovali predstavení nad možnosťou poslať ho študovať na konzervatórium. Napokon z toho síce nič nebolo, avšak i tak sa hudbe venoval celý život. Tvoril dokonca aj v dobe internácie a väzenia.

Piesne pretrvali aj v dobe totality, keď bola činnosť Cirkvi v našej vlasti veľmi oklieštená a rehole oficiálne ani nemohli existovať. A to aj napriek tomu, že komunistický režim sa ich snažil nahradiť inými piesňami a skladbami. Je až úsmevné, ako bol v tom niekedy neúspešný. Napríklad dychová hudba z Bojnej sa od 60. rokov až do roku 1989 pravidelne zúčastňovala na prvomájovom sprievode v Topoľčanoch. Na 1. mája pred odchodom do Topoľčian však vždy zahrala pred kostolom K nebesiam dnes zaleť pieseň. (Porov. https://www.bojna.sk/dychova-hudba-bojnanka.html). Stojí za pripomenutie, že práve z obcí v blízkosti Bojnej pochádzalo niekoľko významných redemptoristov.

K podobnej situácii došlo aj v okolí Prievidze. Už spomenutý P. Štefan Michalovič sa po prepustení z väzenia v roku 1962 nasťahoval k svojej sestre do niekdajšej Malej Lehoty (krátko predtým bola zlúčená s Veľkou Lehotou a premenovaná na Lehotu pod Vtáčnikom). P. Michalovič, samozrejme, nemal vtedy štátny súhlas na vykonávanie kňazskej služby. Pracoval ako skladník v elektrárni v Novákoch, keďže aj komunisti boli radi, že tam majú niekoho, kto nekradne. Vo voľnom čase však úzko spolupracoval s miestnou dychovkou. Stretnutia sa dali využiť nielen na nácvik hudby, ale aj na vzájomné duchovné povzbudenie.

Je zaujímavé, že zatiaľ čo revolučné a budovateľské piesne socializmu veľmi rýchlo zapadli v dejinách, niektoré z tých „pobožných“, ktoré tamtie mali navždy vytlačiť, naopak, ostali a žijú svoj príbeh ďalej. Niektoré oveľa dlhšie než ľudský život.

P. Martin Macko CSsR

(vyšlo v Slove medzi nami 8/2021)

Facebook
Twitter
Youtube
Soundtier
close

Zdieľajte príspevok..