DomovNovinkyZmysel pre humor blahoslaveného Františka Xavera Seelosa

Zmysel pre humor blahoslaveného Františka Xavera Seelosa

5. októbra pripadá spomienka na blahoslaveného Františka Seelosa, ktorý za brehmi Atlantiku pôsobil po boku sv. Jána Neumanna a sám si vyslúžil chýr svätosti. Ponúkame preklad jedného článku, ktorý bol pred niekoľkými rokmi publikovaný v Seelos Center News. Pripomíname ho pri príležitosti výročia blahorečenia (9. apríl 2000).

Zmysel pre humor blahoslaveného Františka Xavera Seelosa

„Nemecký vtip je vážna vec,“ vyhlásil Mark Twain. Ale Twain nikdy nemal to potešenie stretnúť sa s Františkom Xaverom Seelosom! Otec Neithart napísal, že „celá Seelosova osobnosť bola stelesnením tirolskej veselosti a bavorskej charakternosti a spájala sa v ňom zbožná povaha oboch národov“. Neithart na inom mieste poznamenáva, že otec Seelos bol „dušou každej konverzácie“. „Počas hodín ticha nielenže nikdy zbytočne neprehovoril, ale dokonca chodil po špičkách alebo v pančuchách, aby nerobil hluk. Keď sa ale komunita schádzala v čase oddychu, naplno prispieval k všeobecnému záujmu a zábave. Jeho konverzačné schopnosti boli úžasné. Každý bol uchvátený magnetickým tokom jeho myšlienok a slov. Nikdy mu nechýbali slová a každý sa veľmi dobre cítil v jeho prítomnosti. Zriedka hovoril o sebe a nikdy druhých neprerušoval, ani neovládal celú konverzáciu, ako to pohotoví rečníci často robia. Veľmi rád diskutoval o duchovných témach, ale takým spôsobom, aby nikoho neunavil. Málokto ho dokázal prekonať v rozprávaní príbehov a bez ohľadu na ich dĺžku všetci počúvali so zatajeným dychom až do konca a potom ľutovali, že neboli dlhšie.“

„Okrem nábožnosti, prenikavého intelektu a vzdelanosti vlastnil aj neobyčajnú zásobu vtipu a humoru. Vždy mal potešenie z nevinných vtipov a často ich rozprával. Pri takýchto príležitostiach sa smial veselo a od srdca ako školáčik a rozosmial všetkých svojich poslucháčov. Ale len málokedy si niekoho doberal a nikdy nezačínal ani sa nezapájal do kanadských žartíkov na spolubratoch; zdalo sa, akoby sa obával nedodržania milosrdnej lásky.“

Podľa Karla Rahnera, nemeckého jezuitského teológa, nie každý má skutočný zmysel pre humor. „K tomu je potrebná altruistická nezaujatosť sebou samým a tajomný súcit s druhými, ktorý človek pociťuje ešte skôr, ako prehovoria. Len ten, ktorý má zároveň dar lásky, môže mať skutočný zmysel pre humor. Srdečný smiech je znakom lásky. Dalo by sa povedať, že je to ako záblesk alebo prvá lekcia tej lásky, ktorú má Boh ku každému jednému z nás.“ Ďalší teológ, Karl Barth, jednoducho povedal: „Smiech má najbližšie k Božej milosti.“

Otec Zimmer opísal príhodu, ktorá sa stala raz v noci v Baltimore. Mladá žena prišla zavolať kňaza, aby zaopatril veľmi chorú osobu a Seelos išiel. Priviedla ho do domu zlej povesti v pochybnej štvrti. Až keď Seelos vyšiel na druhé poschodie, pochopil, kde sa nachádza. Zomierajúca bola mladá katolíčka, ktorá si žiadala kňaza a Seelos ju pripravil na smrť. Zimmer ďalej zaznamenáva Seelosovu reakciu, keď správy o tejto udalosti prenikli na verejnosť: „Na druhý deň ráno bulvárne noviny priniesli správu, že ľudia videli známeho kňaza vojsť do vykričaného domu. Keď to ukázali otcovi Seelosovi, zasmial sa a povedal: ,Nech si ľudia hovoria čo chcú, no ja som zachránil jednu dušu.‘“ Seelos sa smial! Čo u druhých vyvolalo klebety, sa u Seelosa stretlo s humorom. Prečo? Pretože Seelosovo altruistické nezaujatie sebou samým a súcit k tej žene boli zábleskom Božej lásky k nám všetkým.

Byron Miller, CSsR.

Preklad: redemptoristi Bratislava

Krátky životopis bl. Františka si môžete prečítať TU.