Predstavte si, že ste práve dojedli veľmi dobrý obed. Možno ste boli vo výbornej reštaurácii alebo ste si našli čas cez víkend a pripravili pre rodinu niečo zvláštne. Zvalíte sa do kresla, možno popíjate kávu a oddychujete – aké uspokojenie!
To nám môže pomôcť, aby sme si predstavili, aké to je, keď nás naplní Duch Svätý. Keď sa tak stane, sme spokojní. Cítime sa naplnení jeho láskou a pokojne „odpočívame“ v jeho prítomnosti. Je to úžasný pocit, ktorý nikdy nechceme stratiť. Spolu s Petrom na Vrchu premenenia hovoríme: „Pane, dobre je nám tu“ (Mt 17, 4).
Je to však len začiatok. Tak ako nás nasýti dobré jedlo, tak nás mení aj naplnenie Duchom Svätým. Vďaka jeho láske sme šťastní. Posiela nás do sveta, aby sme mu slúžili. Tak ako jedlo dodáva energiu telu, tak Duch dodáva energiu srdcu. Chceme sa tešiť z jeho lásky, ale naplní nás taká veľká radosť, že nemôžeme ostať tam, kde sme. Cítime, že musíme všetkým v okolí hovoriť o požehnaniach Ducha.
Duch v nás môže urobiť veľmi veľa. Pozrime sa na Písmo, aby sme pochopili, čo všetko pre nás má.

Láska, radosť, pokoj
Vieme, akí sme šťastní, keď od milovaného človeka dostaneme nečakaný dar. Keď vidíte, že vaši najbližší priatelia uzatvárajú manželstvo, musíte tlieskať od radosti. Alebo si predstavte pokojný, utešujúci pocit, ktorý zažijete, keď sa vaše dve deti, ktoré sa roky hádali, konečne zmieria a objímu. V každej takejto situácii prežívame emócie; pocit lásky nám zohrieva srdce.
A nie je to iné vtedy, keď nás naplní Duch Svätý. Cítime v sebe lásku a vieme, že nepochádza z nás. Cítime v srdci teplo, ktoré nás uisťuje, že sme v Božích rukách a že nás nikdy neopustí. Cítime znovunájdenú radosť, ktorá nás povznáša a vyháňa strach, úzkosť, smútok a hnev.
Tento opis môže znieť príliš sentimentálne a emocionálne, však? V istom zmysle je to tak, ale naplnenie Duchom Svätým je viac než emocionálny výlev. Deje sa niečo hlbšie a svätý Pavol to dobre vystihuje. V liste kresťanom v Efeze varoval: „A neopíjajte sa vínom… ale buďte naplnení Duchom. Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista“ (Ef 5, 18. 20).
Pavol vie, že existuje rozdiel medzi opitosťou a naplnením Duchom Svätým. Keď ste opití, často sa cítite veľmi šťastní, uvoľnení a bezstarostní. Napokon však vyvediete nejaké hlúposti, lebo máte menšiu kontrolu nad svojimi pocitmi, slovami a skutkami.
Podľa Pavla však Duch Svätý prináša iné reakcie: lásku a radosť, ale aj pokoj, trpezlivosť, láskavosť a sebaovládanie. Tento radostný, ale pokojný stav nazýva „ovocím Ducha“ (Gal 5, 22 – 23). Bol presvedčený, že rozdiel medzi tými, čo sa opili z vína, a tými, čo ich naplnil Duch Svätý, je taký zrejmý, že ľudí budú priťahovať veriaci plní Ducha a obyčajní opilci ich budú odpudzovať.

„Triezva opitosť“
Takto sa cítime, keď nás naplní Duch Svätý. Takéto ovocie zakúsime, keď nám Duch do srdca zašepká pravdu, že patríme Kristovi. Otcovia Cirkvi si vzali Pavlove slová k srdcu a tento stav nazvali „triezvou opitosťou“.
Je to pocit, ktorý prichádza, keď nás Duch presvedčí, že nás nič neodlúči od Božej lásky (Rim 8, 39). A boli si istí, že takáto láska a radosť, takáto opitosť nie je vyhradená len pre veľkých svätcov. Mnohí z nich očakávali, že obyčajní veriaci zažijú silné naplnenie Duchom – tak ako to zažil svätý Pavol.
Keby Pavol žil dnes, bez váhania by nám povedal, že na to, aby nás naplnil Duch Svätý, máme potenciál. Bez váhania by nám povedal, aby sme sa neopíjali vínom, ale napĺňali sa Duchom Svätým – a to pravidelne. Vedel, že Duch nás chce vždy znova a znova naplniť milosťou a láskou, aby sme nikdy nezabúdali, ako veľmi nás Boh miluje. Bude nás pobádať, aby sme spievali piesne a vzdávali vďaky Bohu, hoci neprežívame zvláštnu radosť. Vedel, že čím viac pozdvihneme srdcia a hlasy na Božiu chválu, tým viac sa otvoríme moci Ducha, ktorý nás naplní.

Otvor nám oči, Pane
Duch nám nedvíha len srdcia, hoci je to úžasné. Otvára nám aj oči. Zažili ste záblesk riešenia problému, ktorý máte? Možno ste ho celé hodiny riešili, ale potom sa odnikiaľ vynorí odpoveď. Máte „aha“ moment, keď niečo vidíte alebo pochopíte po novom. Ste z toho nadšení. Tieto „aha“ momenty vám pomohli vyriešiť problém v práci alebo ste lepšie pochopili, čo sa deje v mysli vášho dospievajúceho dieťaťa, alebo ste konečne získali rovnováhu medzi svojimi príjmami a výdavkami.
Písmo nám však hovorí, že Duch nás zavedie ešte ďalej. V Biblii je veľa príbehov ľudí, ktorí mali „aha“ momenty. Slepý Bartimej, Lýdia z Filíp, Alžbeta a Zachariáš a mnohí iní zažili duchovnú skúsenosť, ktorá ich navždy zmenila. A potom sú tu ľudia, ktorí mali viacero takýchto skúseností: Panna Mária, Peter, Jakub, Ján, Pavol, Priska, Akvila a Barnabáš, aby sme menovali aspoň niektorých.
Všetky tieto biblické príbehy nás môžu presvedčiť, že Duch nám dáva aj „aha“ momenty. Chce nám dať momenty, keď si zrazu uvedomíme, že sme Bohu vzácni. Chce nám dať momenty, keď po novom pochopíme nejaké tajomstvo viery alebo budeme vedieť, ako pomôcť milovanému človeku, alebo ako zvíťaziť nad svojou hriešnosťou.
Ježiš pri Poslednej večeri svojim učeníkom povedal: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy… a zvestuje vám, čo má prísť… z môjho vezme a zvestuje vám“ (Jn 16, 13 – 14). Keď budeme postupne dozrievať vo viere, Duch nás bude takto viesť a dá nám nové pohľady. Môžeme to zažiť aj po novom a dramaticky, ako to zažili ľudia, ktorých sme spomínali.

A čo my?
Duch Svätý nás chce viesť a otvárať nám oči pre Božie kráľovstvo. Chce nám pomôcť, aby sme Ježiša videli v novom svetle, keď rastieme vo viere. Celý deň nám posiela posolstvá a ponúka nám túto milosť. Keď si uvedomíte, že by ste mali byť voči niekomu láskavejší alebo by ste sa mali zbaviť hlbokého zranenia, kto je za tým? Duch Svätý. Keď ste päť rokov dennodenne chodili okolo chudobných susedov, ale jedného dňa k nim pocítite súcit, to vo vás pôsobí Duch. Keď pocítite túžbu každý deň chodiť na svätú omšu, môžete si byť istí, že je za tým Duch Svätý.
Samozrejme, tieto posolstvá Ducha Svätého nie sú vždy tie najdramatickejšie slová, ktoré ste počuli. Niekedy nám zmení cestu života tak, že nám dá úplne nové poslanie, ale jeho cieľom je zväčša to, aby nám otváral oči a ukazoval nám, že Ježiš nás veľmi miluje. Povzbudí nás, aby sme boli pre svoju rodinu Ježišom. Požiada nás, aby sme sa starali o ľudí vo farnosti alebo v okolí.

Zdroj: www.smn.sk