V Záporožskej oblasti, ktorá je v rukách Moskvy, panuje strach z návštevy kostola a z vyhostenia kňazov. Tak hovorí príbeh otca Bohomaza, zatknutého a vyhnaného z Melitopoľu. Dvaja redemptoristickí kňazi sú stále zadržiavaní.

Jeho Vianoce budú „vo vyhnanstve“, ako ich sám nazýva. Ďaleko od Melitopoľu, ktorý nikdy nechcel opustiť. „Je hrozné, že dnes nemôžem byť so svojou komunitou a oslavovať narodenie Spasiteľa,“ povzdychne si otec Oleksandr Bohomaz. Zatknutý a potom vyhnaný ruskými okupačnými vojskami po smiešnom rozsudku. Jeho previnenia? To, že je mladý gréckokatolícky kňaz a nechce sa stať ruským občanom vo východoukrajinskom meste, z ktorého kremeľská armáda kontroluje dve tretiny Záporožskej oblasti. Otec Bohomaz bol jedným z posledných troch katolíckych kňazov, ktorí zostali v Ruskom ovládanej časti a spoločne sa venovali službe verejnosti. Všetci boli vyhnaní len niekoľko týždňov pred 7. januárom, dňom, keď hlavné kresťanské cirkvi slávia Narodenie Pána podľa juliánskeho kalendára.

Vianoce bez svojich ľudí pre pastierov duší, ktorých moskovské tajné služby označili za „podnecovateľov medzináboženskej nenávisti“ a deportovali ich na posledný kontrolný bod. Politický proces; politický rozsudok: väzenie. A tajné Vianoce pre farnosti v oblasti rozlohou podobnej Slovinsku, ktoré sa bez kňazov akoby vrátili najmenej o pol storočia späť, do čias Sovietskeho zväzu a podzemnej Cirkvi, ktorá bola jedinou možnou cestou v kolíske teroru. Žiadne oslavy. Možno ani kostolné zhromažďovania kvôli riziku náletov alebo udania. Možno len omša, ktorú bude možné sledovať cez internet, v interiéri a mimo dosahu špehujúcich očí.

„Po pseudoreferende o anexii regiónu koncom septembra sa atmosféra stávala čoraz ťažšou,“ rozpráva otec Bohomaz. „Už siedmykrát vtrhli do svätyne maskovaní muži s útočnými puškami. Posledný nájazd bol 1. decembra, keď ma opäť prinútili vziať si ruský pas. Zároveň mi však oznámili, že miestne úrady zakázali Katolícku cirkev a že budem vyhostený.“ Niektorí tvrdia, že išlo o odvetu po raziách ukrajinských agentov 007 v kláštoroch a eparchiách Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi napojených na moskovský patriarchát a podozrievaných z kolaborantstva. Faktom je, že kňaz odmietol odísť. „Vtrhli do budovy, ukradli farskú dodávku a všetko, čo chceli.“ A on sa ocitol zamknutý v miestnosti. „Výsluch bol veľmi ťažký. Vyhrážali sa mi aj smrťou. Niekoľkokrát som si ľahol na zem a plakal som. Prosil som Boha, aby mi dal silu vzdorovať.“ A z neba prišla pomoc. „Neviem, prečo ma Pán zachránil,“ šepká. Prepustený, áno, ale okamžite odvedený z mesta, ktoré je pre dve bojujúce krajiny „bránou na Krym“.

Kút, v ktorom sa nachádzajú Oleksandrove korene. Má tridsaťtri rokov, šesť rokov je kňazom a pochádza z dediny Nižné Sirohozy, na polceste medzi Melitopoľom a Chersonom. Krajiny, nad ktorou sa Putin ponáhľa získať kontrolu za každú cenu. Tak ako v prístavnom meste Berďansk, o ktorom sa zmienila hlava gréckokatolíckej cirkvi, hlavný arcibiskup Svjatoslav Ševčuk, keď v katedrále Vzkriesenia v Kyjeve chcel mať po svojom boku práve oslobodeného otca Bohomaza. Pobozkal mu ruky a vrátil sa, aby odsúdil nezákonné zatknutie dvoch redemptoristických kňazov z Berďanska, o. Ivana Levyckého a o. Bohdana Heletu, zadržiavaných takmer dva mesiace a „nemilosrdne mučených, aby z nich vynútili priznania k zločinom, ktoré nespáchali“, poznamenal Ševčuk. Čelia obvineniam z terorizmu, pretože okupačné orgány tvrdia, že v kostole našli „výbušniny a extrémistickú literatúru“.

Zdroj: cssr.news

Preklad: mediálny tím redemptoristov