Úvod
Chudoba je podstatným rozmerom nášho zasvätenia sa ako misionárov-redemptoristov. Hlavným dôvodom je naše zameranie na Ježiša, ktorý sa svojím seba-vyprázdnením (kenózou) stal chudobným s chudobnými, aby nás svojím hojným vykúpením obohatil (Konštitúcia 61). Druhým dôvodom je charakter nášho misionárskeho spoločenstva, ktoré bratsky zdieľa všetky svoje dobrá podľa ideálu evanjeliového života a apoštolskej disponibility (Konšt. 62-63). Tretím dôvodom je naša solidarita s chudobnými, našimi celoživotnými priateľmi v evanjelizácii, ktorých životný štýl, práca a obetavosť nás inšpirujú (Konšt. 65). Nakoniec je chudoba podmienkou pre našu misionársku disponibilitu, ktorá je bez akýchkoľvek materiálnych alebo kultúrnych ohraničení, aby a ktorá nás vedie k stretnutiu tých najopustenejších (Konšt. 66-67).
Svätý Klement Mária Hofbauer prijal zasvätenú chudobu ako priateľa, od ktorého by sa nikdy neodlúčil. Narodil sa chudobný, žil chudobne a staral sa o chudobných. Náboženský a duchovný život mu nikdy nedal žiadne hmotné privilégiá. Môžeme povedať, že sa vlastne nemusel rozhodnúť pre chudobných, pretože v skutočnosti nikdy neopustil chudobu a prostredie chudobných, s ktorými vždy zdieľal svoje hmotné a zvlášť duchovné dobrá.
Chudobná rodina
Od svojho detstva mal sv. Klement skutočne účasť „na nedostatku a neistote chudobných“ (Štatút 045). Ako deviaty z dvanástich bratov Klement videl svojho otca zomierať ešte predtým ako dovŕšil sedem rokov. Po tejto udalosti sa začal boj o prežitie tejto veľkej rodiny, v ktorej sa deti museli podieľať na každodennej práci, aby nikomu nechýbalo jedlo. Mohla byť táto neistota príčinou vyhasnutia životov jeho siedmich bratov, keď boli ešte deťmi? Hoci sníval o tom, že sa stane kňazom, Klement nebol nikdy schopný zaplatiť za štúdium. Ako tínedžer sa stal pekárom z povolania, aby mohol finančne pomôcť svojej rodine. Takže kombináciou chudoby a práce sa formoval životný štýl sv. Klementa. Už ako redemptorista sa vždy cítil „viazaný zákonom práce“ (Konšt. 64) a bol neúnavným pracovníkom, ktorý zabezpečoval prežitie svojim spolubratom a chudobným.
Chudoba na ceste povolania
Počas 69 rokov života sv. Klementa sa len veľmi málo vecí podarilo uskutočniť bez toho, žeby pri tom nezakúsil ťažkosti. Musel tvrdo bojovať a iba jeho viera a húževnatosť mu umožnili prekonať neustále prekážky a neistotu. Aby mohol študovať, bol zamestnaný ako pekár v kláštore. Po ukončení štúdia sa opäť ocitol bez prostriedkov, aby sa mohol pohnúť vpred. Keďže sa túžil úplne odovzdať Bohu, vo veku 24 rokov nastúpil na cestu pustovníka a pútnika, ktorá trvala deväť rokov. Táto skúsenosť chudoby a neistoty ho priviedla k hlbokej intimite a úplnej dôvere v Boha, pripravujúc ho na to, aby neskôr s odhodlaním čelil príjemným i ťažkým situáciám, s ktorými sa na svojej ceste mal stretnúť. Až vo veku 32 rokov, už ako dospelý, mohol dokončiť štúdium. A nakoniec vo veku 33 rokov, keď bol opäť na púti v Ríme, stretol sa s redemptoristami a táto skúsenosť znamenala pre neho zakotvenie v povolaní a zároveň vykročenie na misie. Noviciát a príprava na vysviacku sa uskutočnili do jedného roka. Potom nasledovalo niečo, čo nemalo dosiaľ v Kongregácii obdoby: sv. Klement (vo veku 34 rokov) a P. Tadeáš Hübl odišli na sever ako redemptoristickí kňazi, bez peňazí a pevného cieľa.
Chudoba v ich misionárskej službe
Sv. Klement otvoril prvú redemptoristickú komunitu za Alpami u sv. Benona na predmestí Varšavy s malým kostolom a veľmi jednoduchým domom. Tam prví traja netalianski redemptoristi zasadili semeno Kongregácie redemptoristov, ktoré malo prekvitať a žiariť charizmou sv. Alfonza na všetkých kontinentoch. Nechýbali im ani chudobní, ani misionárska horlivosť pre Ježiša, ale nemohli viesť ľudové misie, ako sa to dialo v Taliansku. Ale keďže tieto obmedzenia ich neprinútili vzdať sa, napadla im múdra myšlienka ustavičnej misie v kostole sv. Benona, odkiaľ potom vyžarovala služba nepretržitej otvorenosti a dobre pripravených liturgických slávení a všetkých priťahovala. Teda v chudobe, ako výraze misionárskej charizmy sv. Alfonza, našiel sv. Klement spôsob, ako ohlasovať evanjelium so stále novou horlivosťou.
Chudoba ako záujem o chudobných
Sv. Klement „bol nazývaný ´otcom chudobných´; a skutočne, chudobní, opustení a tí, čo boli na okraji spoločnosti, v ňom našli spoločníka a úprimného priateľa. Žil s chudobnými, sám bol chudobný a veľkoryso sa s nimi podelil o to, čo mal. Často trávil čas s chorými a umierajúcimi, pripravujúc ich sviatosťou zmierenia na stretnutie s Kristom Vykupiteľom“. (List P. generála, 2. 2. 2020). Vo Varšave sv. Klement našiel týchto chudobných, najmä tých, ktorí boli trpkým ovocím mnohých vojen: opustené deti a siroty. Privítal ich ako mohol a čelil ťažkostiam, aby ich mohol nakŕmiť, vzdelávať a katechizovať. Obraz Klementa klopajúceho na dvierka svätostánku a žiadajúceho pri tom o jedlo pre svoje deti je ikonou jeho vrúcnej a účinnej lásky k chudobným. Rovnakú citlivosť odovzdal ďalej svojej komunite, ktorá nikdy neprestala ponúkať jedlo chudobným, ktorí zaklopali na jej dvere.
Chudoba v spoločenstve redemptoristov
Varšavská komunita závisela výlučne na práci každého zo spolubratov a na dobrodincoch, ktorí jej v čase krízy pomohli. O kuchyňu sa častokrát staral sv. Klement, ktorý pripravoval jedlo pre svojich spolubratov. Mali veľmi malý dom vzhľadom na vzrastajúci počet členov, ale aj tak ho stále zdieľali so sirotami. Sv. Klement, hoci jeho medzinárodná komunita bola zložená s členov z krajín, ktoré boli navzájom vo vojne, preukazoval vždy veľkú úctu svojim spolubratom a považoval ich všetkých za svätých. Počas prenasledovaní a nespravodlivosti, ktoré vytrpeli, sv. Klement volal k Bohu a ku všetkým možným autoritám, aby ochránili jeho spoločenstvo. Vieme však, že to bolo márne a že boli nútení rozpustiť svoju komunitu.
Napriek ťažkostiam viedla solidarita sv. Klementa k spolupráci so spolubratmi v Taliansku, najmä na urýchlení kanonizácie sv. Alfonza. Bezpochyby sv. Klement kázal, čo žil, a žil, čo kázal. Mal odvahu človeka, ktorý verí, že „to je Boh, kto všetko riadi.“ Preto mohol trvať na svojom motte: „Hlásať evanjelium stále novým spôsobom.“ Jeho chudoba predstavovala jeho misionárske bohatstvo, ktoré zase umožňovalo Bohu robiť divy prostredníctvom jeho misionárskeho dynamizmu v priebehu jeho života. Jeho smrť bol posledným aktom jeho chudoby, pretože z nej vyrástol kvitnúci strom redemptoristickej kongregácie v každom kúte sveta. Preto je vhodné vzdať mu hold ako spoluzakladateľovi našej misionárskej rodiny, ktorého charizma obohacuje a dopĺňa zakladajúcu charizmu sv. Alfonza.
Otázky na diskusiu
1) V čom je Klementova skúsenosť s chudobou svedectvom, ktoré nás buduje, ale aj usvedčuje v spôsobe praktizovania chudoby v našom osobnom živote, v našej komunite a v našej provincii?
2) Vnímam, že záväzok pracovať je dôležitým rozmerom praktizovania chudoby v mojom osobnom živote a v mojej komunite?
3) Stala sa solidarita s chudobnými výzvou pre môj osobný životný štýl, komunitný život, a život v provincii a povzbudila ma k tomu, aby som vyšiel v ústrety chudobným a pomohol im v ich potrebách, ako to robil sv. Klement?
4) Do akej miery sme boli verní prerozdeľovaniu dobier v rámci komunity, medzi komunitami a medzi jednotkami?
MODLITBA
Pane Ježišu, náš Najsvätejší Vykupiteľ, dal si nám misionársku charizmu, ktorá má svoje korene v ohlásení tvojej misie v Nazarete (Lk 4, 18-21). Pomazal si nás svojím Duchom, aby sme boli nositeľmi radostnej zvesti pre chudobných a opustených. A dal si nám v našich svätých, medzi nimi aj vo sv. Klementovi, konkrétne príklady tejto charizmy, ktoré nás majú povzbudzovať k tomu, aby sme žili misionárskym životom a svätosťou.
Nech kontemplácia svedectva o chudobe v živote a poslaní sv. Klementa obnoví v každom jednom z nás a v našich komunitách túžbu žiť chudobu vo všetkých jej rozmeroch. Osloboď nás od samoľúbosti a individualizmu, daj nám hlbokú citlivosť pre každého chudobného a pre sociálnu nespravodlivosť nášho sveta.
Pohni nás k praktizovaniu chudoby a zdieľaniu našich dobier. Nech je to zdrojom radosti pre bratský život v komunite a záväzkom denne pracovať a otvárať sa misionárskej disponibilite pre službu kdekoľvek sme povolaní.
O to ťa prosíme, náš Najsvätejší Vykupiteľ, na príhovor sv. Klementa Máriu Hofbauera, ako o dar v tomto jubilejnom roku, keď oslavujeme 200. výročie jeho narodenia. Amen!
Autor: P. Ulysses da Silva CSsR
Preklad: Mediálny tím redemptoristov
Redemptoristi - provincialát
Puškinova 1
811 04 Bratislava
Naša organizácia (resp. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa - redemptoristi) spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou.
Ochrana osobných údajov
© Copyright 2022 | CREA : THINK studios | All Rights Reserved