DomovNovinkySv. Joachim a Anna, milostiplní starí rodičia

Sv. Joachim a Anna, milostiplní starí rodičia

 

Dnes, 26. júla, na sviatok sv. Joachima a Anny, ponúkame článok Therese Boucherovej zo Slova medzi nami: Poučenie od svätého Joachima a Anny.

Keď putujeme Adventným obdobím, prichádzajú nám na myseľ mnohí ľudia a obrazy: Jozef a Mária na ceste do Betlehema; pastieri, ktorí sa ponáhľali do maštale; mudrci, ktorí skúmali nočnú oblohu a objavili úžasnú hviezdu. Pri Ježišovom narodení zohrávali kľúčovú úlohu ešte ďalší ľudia: jeho starí rodičia Joachim a Anna.

Možno existuje dobrý dôvod, prečo o nich nepremýšľame: Písmo nám o Máriiných rodičoch nič nehovorí! Dokonca ich mená pochádzajú z dokumentu z druhého storočia, ktorý spája legendy s historickými podrobnosťami. Jestvuje však dlhá tradícia, ktorá oslavuje týchto svätých ľudí. Dostali poslanie vytvoriť láskyplné domáce prostredie pre dievča, ktoré sa stane panenskou Božou Matkou. Ak budeme uvažovať o Ježišovom narodení s Joachimom a Annou, môžeme sa veľa naučiť.

 

Keď sa stane nečakané

Vezmite si napríklad tento dobre známy úryvok z Matúšovho evanjelia a prečítajte si ho z pohľadu Joachima a Anny:
„Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého“ (Mt 1, 18).
Zistili Máriini rodičia ako prví, že počala? Možno Mária tú správu povedala svojej matke, keď spolu piekli chlieb alebo prali bielizeň na dvore. Nie je to nemožné! V Máriinej kultúre mladá žena v mladosti určite bývala so svojimi rodičmi.

Evanjeliá sa sústreďujú na podstatné prvky príbehu bez uvedenia podrobností, takže nevieme, ako Anna a Joachim zareagovali na Máriino tehotenstvo – alebo či vôbec žili, aby sa o tom dopočuli! Môžeme si predstaviť rôzne scenáre. Možno oľutovali, že pre svoju dcéru zabezpečili dobré manželstvo. Možno boli zmätení, sklamaní alebo spočiatku nahnevaní. Chránili ju alebo ju odohnali? Keď si Joachima a Annu uctievame ako svätcov, môžeme sa domnievať, že podobne ako Jozefa aj ich viedol Duch k správnemu záveru a podporovali Máriu v jej odvážnom „áno“. Určite sa však museli zžiť s týmto nečakaným vývojom situácie!

Oznámenie akéhokoľvek narodenia – či už je to šokujúce alebo nie – si v rodine vyžaduje urobiť určité úpravy. Pamätám sa, že som stála v malej domácej pracovni svojej dcéry, keď mi zrazu povedala: „Bruce a ja odtiaľto všetko presťahujeme a do rohu dáme bielu kolísku a zmeníme stôl pod oknom.“ Bolo to úplné prekvapenie! Keď som sa to dozvedela, moja myseľ urobila niekoľko premetov. S potešením som objala dcéru a nový život, ktorý v nej rástol. Potom prišli všetky tie otázky o tom, čo bude potrebovať.

Ťažkosti spojené s Máriiným tehotenstvom sa týkajú aj nás. Pozývajú nás klásť si otázku: Som pripravený prispôsobiť svoj život, aby som v tomto adventnom čase privítal Ježiša? Môžem dovoliť, aby mi jeho narodenie prinieslo niečo nové, niečo viac, než som od Boha čakal minulý rok – alebo pred desiatimi rokmi? Keď uvažujeme o tom, ako Joachim a Anna očakávali svojho jedinečného vnuka, možno počas týchto Vianoc získame novú otvorenosť na Božie prekvapenia.

 

Čakať vo viere

Annu a Joachima často vzývame ako patrónov manželských párov, ktorí sa trápia s neplodnosťou. Starobylý rukopis hovorí, že celé desaťročia nemali deti. Podľa tohto prameňa manželia veľmi dlho prosili o Boží zásah. Spoločne ho prosili o dar dieťaťa.

Čakať na Boha, aby odpovedal na modlitbu, je skúsenosť, ktorú všetci poznáme. Aké príklady vám napadnú vo vašom živote? Ako dlho ste čakali? Mesiac? Rok? Päť rokov? Čakali a modlili ste sa sami, alebo ste mali podporu manžela, priateľa či niekoho iného?

Myslím na svoju matku a starú matku; celé desaťročia sa verne modlili za návrat strýka Ernesta, ktorý zmizol ako mladý muž. Až o 30 rokov neskôr sa muž, ktorý vyzeral ako moja stará mama, objavil na prahu nášho domu. Predstavte si ten šok a potom radosť, ktorá nás zaplavila, keď sme si uvedomili, že strýko Ernest konečne prišiel domov!

Práve teraz čakáte odpoveď od Boha? Možno je tu niekto, koho by ste mohli pozvať, aby sa modlil s vami. Určite sa Anna a Joachim modlili spolu a podobne aj Abrahám a Sára, Zachariáš i Alžbeta. A možno aj proroci Simeon a Anna, ktorí spoznali v malom Ježišovi Mesiáša.

Konečne dlhá, spoločná cesta vierou naplneného čakania tohto manželského páru priniesla radosť, keď sa narodila Mária. Podľa starej tradície ju obetovali v chráme. Boli plní vďaky za to, čo pre nich Boh vykonal. Pretože je Mária darom aj pre nás, môžeme sa spolu s nimi radovať:

„Blažený pár, Joachim a Anna, vám je zaviazané celé stvorenie. Veď vaším prostredníctvom prinieslo Stvoriteľovi najvzácnejší dar všetkých darov: čistú matku, ktorá jediná bola hodna Stvoriteľa.
Veseľ sa, ‚neplodná‘ Anna, ‚čo si nerodila; jasaj a volaj, čo nepoznáš pôrodné bolesti‘. Plesaj, Joachim, lebo z tvojej dcéry ‚chlapček sa nám narodil, daný nám je syn a volajú ho: Veľký radca‘, spása celého sveta, ‚Posol, mocný Boh‘. Veď tento chlapček je Boh“ (z Rečí svätého kňaza Jána Damascénskeho).

 

Sochy svätého Joachima a Anny pred hlavným vchodom do Kostola svätej Anny v Lawrenceville v USA. Therese Boucherová hovorí: „Vyzerajú, ako keby šli do kostola spolu s nami, čo vstupujeme do Božieho domu.“

 

Súčasť väčšieho obrazu

Anna a Joachim sú uctievaní spoločne 26. júla ako svätý manželský pár, a nie ako jednotlivci. Ale tí dvaja sú tiež členovia širšej rodiny, ktorá žije v národe, čo očakáva naplnenie Božích prisľúbení.

Mnohé západné krajiny dnes prežívajú pokles počtu členov rodiny. Napríklad v USA je priemerný počet členov rodiny 2,5. My, ktorí žijeme v týchto krajinách, si niekedy myslíme, že ľudia v biblických dobách tiež fungovali skôr nezávisle v rámci malých rodín. V skutočnosti sa ich situácia podobala skôr ľuďom, ktorí žijú na Filipínach a v Afrike či Latinskej Amerike. Rodiny sú tam väčšie a širšie rodiny sú základom spoločnosti.

Joachim, Anna a Mária žili v rámci širšej rodiny, do ktorej patrili starí rodičia, tety, strýkovia, odrastené deti a ich deti. Každodenný život bol spoločnou, rozvíjajúcou sa multigeneračnou realitou. A taká bola aj viera v Boha. Celý izraelský národ očakával Mesiáša a pripomínal si mocné činy, ktoré pre neho Boh vykonal. Joachim a Anna mali určite osoh zo spoločnej viery svojej širšej rodiny a národa. A podobne aj Mária a potom Ježiš.

Keď si predstavíme Annu a Joachima ako súčasť väčšieho obrazu, pomôže nám to, aby sme sa pozreli ponad svoje osobné záujmy. Nech už je naša skúsenosť s rodinným životom akákoľvek, sme občania sveta a členovia širokej Božej rodiny. Mali by sme sa teda modliť aj za potreby sveta, na ktorý Boh poslal svojho Syna, aby svet vykúpil. Mali by sme si s vďačnosťou pripomínať to, čo pre nás Pán urobil ako pre národ, pre „členov Božej rodiny“ (Ef 2, 19). Vari nemal toto Ježiš na mysli, keď nám povedal, aby sme sa modlili: „Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi“? Pre takúto modlitbu nejestvuje lepšie obdobie než Advent!

 

Z jednej generácie na druhú

Samozrejme, Joachim a Anna nielenže prijali dedičstvo viery od svojej rodiny a národa, ale ho aj živili a odovzdávali ďalej. To je aj naše povolanie. Boh nás povoláva, aby sme posúvali dejiny spásy ďalej!
Môžeme to urobiť tak, že budeme v rodine rozprávať príbehy o Božej vernosti. Môžete tiež odovzdávať ponaučenie, ktoré ste dostali od členov generácií, ktoré žili pred vami. Môžete si uctievať svojich duchovných predkov tak, že na rodinných stretnutiach, vo vianočných listoch a aj na facebooku budete rozprávať ich príbehy viery.

Rada hovorím o svojej starej matke Jeannii, ktorá mala vo svojom domove dôchodcov skupinku ľudí, ktorí s ňou sledovali poludňajšiu svätú omšu v televízii – hoci to znamenalo, že vynechajú obed! Takéto malé príbehy môžu veľmi pôsobivo živiť vieru a meniť srdcia.

Napokon pouvažujte o tom, či sa nechcete stať pozorovateľom, ktorý sleduje, čo Boh koná v mladších generáciách. Uchovávam si spomienku z krstu našej prvej vnučky. Keď kňaz pomazal pery Paige a modlil sa, aby sa jej Ježiš dotkol a umožnil jej „ohlasovať vieru“, hneď sa usmievala a odpovedala nadšeným: „U! U! U!“ Môžete si byť istí, že som si túto príhodu zaznamenala do svojho denníka, aby som spolu s ňou mohla jedného dňa uvažovať o význame tejto udalosti!

 

Príbeh pokračuje

Mária uvažovala o udalostiach Ježišovho raného života. Možno o nich uvažovali aj Anna s Joachimom, keď sa modlili za dcérinu budúcnosť s Jozefom a ich dieťaťom.

Kiež títo svätí starí rodičia, ktorých príbeh si uchovávajú generácie veriacich, nás naučí byť otvorenými na Božie prekvapenia. Nech nás učia o dobrodeniach trpezlivosti a vernosti. A nech nám pomôžu pochopiť, že všetci sme súčasťou veľkého, úžasného príbehu Božej lásky voči svojmu ľudu!

 

Zdroj: Slovo medzi nami č. 11/2014, 15. ročník

Príbuzné články:

Junipero Serra

redemptoristi@gmail.com