SVEDKOVIA VYKUPITEĽA V ZRANENOM SVETE: SOLIDARITA A MISIA

„Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal.“ (Lk 4, 1)

Drahí spolubratia, sestry, redemptoristickí spolupracovníci a priatelia,

týmito slovami Evanjelia z prvej pôstnej nedele vstupujeme na našu „cestu obrátenia“, ktorou sa pripravujeme na slávenie veľkonočného Trojdnia Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania (pápež František, Posolstvo k pôstnemu obdobiu 2019). Táto cesta obrátenia je určujúcou časťou našej redemptoristickej identity a povolania: sme povolaní k trvalému a neustálemu procesu obrátenia srdca a obnovy nášho myslenia (porov. Konš. 40, 41). Kráčame na tejto ceste nielen ako jednotliví učeníci, ale aj ako komunity misionárov (Konšt. 42).

Tento rok nám pápež František vo svojom Posolstve k pôstnemu obdobiu ponúka úvahy, ktoré sú v súlade s našou témou šesťročia. Pozýva nás poznávať a dotýkať sa rán sveta, ktorý volá po vykúpení. K tomu je potrebné dotknúť sa vlastných rán, ako aj rán tých, ku ktorým sme poslaní spolu s ranami spoločnosti, v ktorej žijeme. Pápež František hovorí, že koreňom týchto rán je hriech, ktorý „narušil naše spoločenstvo s Bohom, s inými a s celým stvorením… narušenie spoločenstva s Bohom rovnako podkopáva náš vzťah s prostredím, v ktorom máme žiť, a to natoľko, že záhrada sa premenila na púšť.“ Nech nás spolu s Ježišom vedie Duch do tejto púšte, aby sme sa dotýkali rán a liečili ich, pretože stále zasahujú nás i náš spoločný domov.

Svätý Otec nás pozýva, aby sme „vyjadrili veľkonočné tajomstvo hlbšie a konkrétnejšie v našich osobných životoch, rodine a spoločenskom živote najmä pôstom, modlitbou a almužnou.“ Sme členmi rodiny redemptoristov: ako môžeme uskutočniť túto trojakú tradičnú pôstnu prax s obnoveným porozumením a nádejou?

Modlime sa počas tohto pôstneho obdobia, aby sme na svet pozerali Božími očami, teda tak ako Boh vidí svet. K tomu, aby sme si vyvinuli tento kontemplatívny pohľad, potrebujeme čas na stíšenie, mlčanie a potrebujeme uvažovať nad Božím slovom a Božím svetom. Takýto prijímajúci pohľad môže prehĺbiť našu solidaritu s inými a so zranenou zemou, ktorá volá po uzdravení.

Pôst nás učí odolať pokušeniu hltať všetko, čo sa nám zažiada. Nech nám pôstne sebazapieranie pomáha posilniť sebadisciplínu, ako aj starostlivý a úctivý spôsob zaobchádzania so svetom a s inými. Môžeme sa napríklad „postiť“ od aktivít, ktoré ničia naše životné prostredie – zvoliť si prechádzku, alebo hromadnú dopravu namiesto cestovania autom; používať zdroje – vodu a energiu účinnejšie a úspornejšie; recyklovať odpad o niečo pozornejšie.

Almužna je tradičnou kresťanskou cnosťou podelenia sa s tými, ktorí sú v núdzi. Pripomína nám, že sme povolaní byť iglesia in salida, „vychádzajúcou Cirkvou“, ako nám to hovorí pápež František. Podeľme sa počas tohoročného pôstneho obdobia nielen s financiami, ale pokúsme sa podeliť aj o naše talenty a čas, našu službu a tvorivosť. Môžeme sa postarať o našu záhradu, prijať rodiny utečencov, podporovať snahu olepšie životné prostredie, podporovať spravodlivosť a pokoj, pripravovať sa na Synodu o Amazónii. Pôstne obdobie nás pozýva k solidarite so zraneným svetom, ktorý je naším spoločným domovom.

Nech je toto pôstne obdobie časom obrátenia a milosti pre každého z nás, časom uzdravenia a zmierenia pre náš zranený svet.
Panna Mária, sv. Alfonz a všetci svätí a blahoslavení spolubratia redemptoristi, kráčajte s nami na tejto ceste k veľkonočnému tajomstvu.

V Kristovi, našom Vykupiteľovi

P. Michael Brehl C.Ss.R.

generálny predstavený