Pánov pokoj nech je s vami všetkými!

Rád by som sa vám prihovoril svojím prvým jednoduchým posolstvom:

Všetkým spolubratom z kapituly,

spolubratom z každej konferencie, najmä tým, ktorí žijú v situácii vojny, prenasledovania a v situáciách bolesti a utrpenia vo svojich životoch, našim seniorom,

všetkým našim kandidátom a tým, ktorí sú vo formácii: Mám vás veľmi rád! Včera sme si pripomenuli nášho drahého blahoslaveného Gašpara. V jeho osobe si spomínam na všetkých našich formátorov,

redemptoristickú rodinu,

sestry redemptoristky,

oblátov, laikov a laičky spojené s našou misiou,

našich bývalých redemptoristických seminaristov.

Dnes je pre nás výnimočný deň: 27. septembra 1696 sa v Marianelle v Neapole narodil svätý Alfonz Liguori. Včera večer, keď som písal toto posolstvo, som premýšľal o význame tejto novej misie, ktorá sa časovo zhoduje s narodením nášho svätého zakladateľa. Boh má svoj jazyk!

Ďakujem vám za dôveru, s ktorou ste ma požiadali, aby som sa ujal tejto namáhavej a náročnej služby Kongregácii. Nebudem na to sám, budem sa spoliehať na svoju konzultu a tiež na vyšších predstavených Kongregácie. Som pokojný! Pretože zbožne a hlboko verím v Ducha Svätého, kormidelníka dejín, toho, ktorý bol prítomný pri stvorení sveta, ktorý spočíval na Ježišovi v synagóge, pri zmŕtvychvstaní, počas Turíc, na Alfonzovi pri založení Kongregácie, v životoch našich svätých, blahoslavených, mučeníkov, Božích sluhov a v každom z nás, ktorí sme tu dnes prítomní na tejto kapitule. Duch Svätý je tu! Dnes sú naše Turíce!

Verím v tímovú prácu. Od školských čias som vždy pracoval v tíme. Bolo jednoduchšie pracovať individuálne, získať lepšie známky, ale mne sa páčilo pracovať týmto spôsobom, viesť dialóg, spoločne sa učiť, zdieľať.

Verím v človeka. Mám antropologickú vieru. Ľudia sú pre mňa nad štruktúrami. Štruktúry majú svoj význam, ale posudzované z hľadiska ľudí a poslania. A ľudská osoba je vždy nová. Každý deň sa obnovuje, prekvapuje svojím potenciálom a svojimi slabosťami, a to ma uchvacuje!

Verím v mystiku. Líderstvo, ktoré nemá skúsenosť Boha, je prázdne a nemôže vidieť osoby. Len hýbe ozubenými kolieskami, aby fungovalo súkolie, a uzurpuje si svoju funkciu starostlivosti, povzbudzovania pre osobný prospech.

Výzva. Mám ju rád. Nemám strach. Mám rozvážnu odvahu. Jeden učiteľ mi raz povedal, že mám rád ťažké veci. Nie je to osobný vkus, ale nikdy nevnímam výzvu ako niečo negatívne. Pre mňa je to niečo, čo potrebuje odpoveď, riešenie. A ak riešenie neexistuje, aspoň sa o ňom uvažovalo. Radšej robím chyby, ako by som mal zostať v stagnácii, ktorá postupne hnije a umiera.

Vo svojej jednoduchosti, ako roľník, ako hospodár, s potrebnou trpezlivosťou, veľkoryso dám do tejto služby to najlepšie zo seba, všetko, čo mi patrí. Budem pracovať na tom, aby sa generálne vedenie stalo misionárskym organizmom na oživenie apoštolského života Kongregácie. Čaká nás veľa práce, veľa výziev, ktoré treba prekonať. Prosím o trochu trpezlivosti, najmä v tomto prvom roku. Ako Kongregácia musíme pamätať na to, že sme misijným organizmom, ktoré pracuje kolegiálne (porov. Konštitúcia 2), a práve tento misijný organizmus nám nedovolí, aby sme sa roztrieštili! Budem vás prosiť o spoluprácu.

Počas týchto dní sa zaoberáme výzvami, ktoré sa dotýkajú nášho redemptoristického života: identita, misia, redemptoristický zasvätený život, formácia pre misiu a líderstvo pre misiu. Sú to výzvy. „Pojem výzva má teologický charakter. Je to znamenie od Boha, ktorý žiada našu vernosť. V tejto perspektíve musíme objaviť a prijať prítomnosť Ducha, ktorý nám ukazuje svoje dary a zároveň nás nabáda k ďalšiemu rastu,“ hovorí Aquilino Bocos¹.

V týchto dňoch veľa hovoríme o kríze líderstva. Podľa mňa sa kríza líderstva začína vtedy, keď si tí, ktorí by sa mali starať o iných, privlastnia svoju rolu pre osobný prospech. Funkcia líderstva je kenotická a nie je o utláčaní druhých, znamená to byť dobrým Samaritánom.

V týchto posledných časoch, kvôli mnohým zmenám v našom svete, môžeme byť ako spoločenstvo na Turíce za zatvorenými dverami zo strachu pred nebezpečenstvami sveta v kríze. Ale Vykupiteľ nás berie za ruku a každému z nás hovorí: „Vo svete budete mať súženie, ale nebojte sa, ja som premohol svet“ (porov. Jn 16, 33). On sa nás pýta: „Milujete ma?“ Pozýva nás, aby sme pásli jeho ovce a baránky, aby sme boli jedno s ním a nasledovali ho. Preto sa nebojme kríz! Mali by sme sa obávať vtedy, keď žiadna kríza nie je. To je náš čas. Je to Pánov dar pre nás. Toto je náš čas (porov. Konšt 3), je to kairos a v ňom budeme ohlasovať hojné apud eum redemptio. Pán nás volá: Nasleduj ma!

Odvahu, bratia! Nebojte sa. Pán Pastier a Pán stáda povolal každého z nás, sme misionári nádeje! Každý spolubrat dáva zo seba to najlepšie v rôznych dielach. V našich žilách tepe redemptoristická krv. Nie sme mŕtvi. Duch Pána nás v tom utvrdzuje. Čo hovorí Vykupiteľ v srdci každého z nás dnes, v tejto historickej chvíli! Nebojte sa, nebojte sa chudobných! Chcel by som, aby každý redemptorista cítil vôňu oviec a vyžaroval vôňu Krista Vykupiteľa.

Chcel by som, aby každý spolubrat odchádzal z tejto kapituly s radosťou a nadšením, ako odchádzali Ježišovi učeníci po Turícach, s horiacim a odvážnym srdcom. Keď sa vrátite do svojej jednotky, nech začnete nalievať nové víno do nových mechov (porov. Mk 2, 22) a znovu očaríte ostatných spolubratov.

Nebojte sa tvorivej vernosti, ktorá nás robí vernými Duchu Svätému, umožňuje nám nanovo si predstavovať nové veci, vytušiť nové spôsoby evanjelizácie; robiť chyby a učiť sa z vlastných omylov a nezostať skamenenými. Duch, ktorý pomazal Ježiša, Alfonza, našich svätých, mučeníkov, blahoslavených a Božích sluhov, je ten istý Duch, ktorý je tu a sprevádza nás, ten istý Duch, ktorý nás provokuje a pomáha nám v tomto čase reštrukturalizácie a ktorý nás miluje bez strachu! Nebojme sa reštrukturalizácie, bude to naše nové víno na svadobnej hostine v Káne! (porov. Jn 2, 1-11) Reštrukturalizácia je pre nás svadobnou hostinou v Káne; je to hodina Ježiša v našej Kongregácii, ktorá sa stáva novým vínom! Naši svätí, blahoslavení, mučeníci a Boží sluhovia sa vždy reštrukturalizovali, vždy sa báli, ale vždy verili v Ducha a vo svoje zasvätenie Vykupiteľovi. Môžeme mať najlepšiu štruktúru, formáciu s najlepším obsahom, ale ak nezažijeme exodus, ďaleko sa nedostaneme. Zasvätený život je svojím pôvodom exodus. Teologicky je zakorenený v Kristovej kenóze.

Z celého srdca vám ďakujem za službu, ktorú vykonávate pri animácii a starostlivosti o spolubratov. Vo vhodnom čase budem počítať s vašou solidaritou pri personálnych potrebách, ktoré máme na generálnej kúrii. Spolubratia pracujúci v Ríme slúžia nielen svojej provincii, ale celej Kongregácii.

Na záver by som si želal, aby váš vzťah ku mne bol vzťahom brata, spolubrata, ktorý kráča spolu s vami, ktorý počúva, utešuje, povzbudzuje a miluje Kongregáciu a vás, a ktorý je povolaný k službe animácie s ohľadom na spoločné dobro Kongregácie. Nič viac!

Nech Pán požehná všetkých prítomných a všetkých spolubratov na celom svete. Na záver by som chcel celú Kongregáciu, každého spolubrata a všetkých našich laikov, každého, kto má v srdci odtlačok redemptoristu, zveriť Panne Márii ustavičnej pomoci. Ona je našou generálnou matkou.

Po vyznaní viery vás pozývam, aby sme spoločne zaspievali pieseň Anima misionera. Týmto spevom chcem objať spolubratov a laikov celej Kongregácie. Nech nás vedie Duch Svätý! Nebojte sa! Milujme sa navzájom!

P. Rogério Gomes CSsR

Il Carmelo, Ciampino, 27. septembra 2022

[1] BOCOS, Aquilino. Rethinking Restructuring. Provincial and community structures. Redemptorist Spirituality Service. Bogotá, Colombia, n. 01, p. 4-5, April 2018.

Zdroj: www.cssr.news

Preklad: br. Lukáš Michalovič CSsR