Rím, 28. máj 2023
Slávnosť Zoslania Ducha Svätého

MISIONÁRI NÁDEJE V ŠĽAPAJACH VYKUPITEĽA

Rok venovaný komunitnému životu
Konšt. 21-75; EG 026-049; Lk 6,12-16

„Ako Duch Svätý, ktorý je nestvorená láska, je nerozlučiteľným zväzkom, ktorý spája Otca s Večným Slovom, práve tak zjednocuje aj dušu s Bohom.“ (Sv. Alfonz, Novéna k Duchu Svätému, 8. deň).

Drahí spolubratia,

bratia vo formácii,
laickí spolupracovníci v našej misii a obláti redemptoristi,
redemptoristická misijná mládež,
redemptoristická rodina,
bývalí redemptoristickí seminaristi;

1. Kniha Skutky apoštolov nám v prvých kapitolách (Sk 2) pripomína vyliatie Ducha Svätého na apoštolov. Táto udalosť umožňuje spoločenstvu hovoriť novými jazykmi, zbaviť sa istôt a obáv a ohlasovať kerygmu. Takáto skúsenosť je v hlbokom súlade s našou charizmou, ktorá nám umožňuje čítať znamenia čias a vykladať ich v nových jazykoch a byť pripravení ohlasovať vykúpenie, ktoré prežívame na vlastnej koži, ľuďom v núdzi, najmä tým najopustenejším (porov. Konštitúcia 1). Je to Duch, ktorý nás oslobodzuje od úzkych vízií ukovaných uzavretím v našich múroch, otvára nám oči pre iné horizonty a uvádza nás na cestu a do poslania Vykupiteľa ako misionárov nádeje.

2. Naše konštitúcie sa na Ducha odvolávajú rôzne (porov. konštitúcie 6, 10, 23, 25, 47, 56, 56, 73, 74, 80, 92 a vo formulách dočasných a doživotných sľubov). On je Pánom udalostí, životodarným, misionársky povzbudzujúcim Duchom v Cirkvi, ktorý nám kladie na pery správne slovo, ktorý otvára naše srdcia na výslovné ohlasovanie Slova a na zásadné obrátenie. Je prítomný v srdci spoločenstva, aby ho formoval a udržiaval, a prejavuje sa v každom spolubratovi v rôznych službách Kongregácii pre spoločné dobro. Neustále pracuje na tom, aby spolubratov pripodobnil Kristovi, aby mali rovnaké cítenie a rovnaký spôsob myslenia ako Ježiš. Rozvíja charizmy, podporuje apoštolskú činnosť prostredníctvom rôznych služieb. Oživuje komunity a robí ich členov usilovnejšími v službe Bohu v Cirkvi a vo svete. Vedie redemptoristov od sľubov, ako odpoveď na krstné zasvätenie a ako služobníkov evanjelia a spája ich s Kristovým poslaním. S jeho silou sa redemptoristi usilujú dosiahnuť úplné darovanie seba samého, aby dali odpoveď lásky prostredníctvom sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti. Pomáha predstaveným a ostatným členom Kongregácie žiť v spoločenstve najvyššiu regulu, nasledovať Ježiša a jeho evanjelium, naše Konštitúcie, Stanovy a legitímne vyhlásené dekréty; nasledovať Božiu vôľu a plniť Kristovo poslanie. V tomto zmysle je to Duch, ktorý každého z nás povzbudzuje, aby sme spolu s Vykupiteľom boli misionármi Otca v tomto zranenom, ale nádejou naplnenom svete.

3. V scéne z Večeradla v Skutkoch apoštolov boli tí, ktorých si Ježiš vybral, aby ho nasledovali, zhromaždení v spoločenstve. Nevybrali si jeden druhého. Boli zhromaždení kvôli povolaniu a kvôli tomu, čo celá dráma Ježišovej smrti a jej následkov znamenala. Všetci tam boli zhromaždení kvôli jednému dôvodu: Ježišovi Kristovi, Vykupiteľovi. Rovnako si ani my nevyberáme ľudí, s ktorými žijeme v spoločenstve. Spoločenstvo je vytvorené s poverením byť misionárom v mene Vykupiteľa. Preto je dôležitá rozdielnosť a rôznorodosť názorov: stávajú sa darom, vzájomným obohatením a posilňujú misionársku činnosť. Duch je formovateľom tejto harmónie, pretože on je božská harmónia. „Duch Svätý je harmónia. [On je […] tá ‚božská a hudobná harmónia‘, ktorá všetko spája […]. On vzbudzuje rozmanitosť chariziem a spája ich do jednoty, vytvára súlad, ktorý nie je založený na homologizácii, ale na tvorivosti lásky. Takto vytvára harmóniu medzi mnohými.“ (František, Svätá omša. Bazilika svätého Petra. Zelený štvrtok, 6. apríla 2023) Je to Duch, ktorý z nás robí jedno misionárske telo v rozmanitosti!

4. „Aby redemptoristi zodpovedali svojmu poslaniu v Cirkvi, misionárske dielo vykonávajú spôsobom spoločenským, komunitným…“ (Konštitúcia 21). Komunitný život neznamená žiť spolu, aby sa dodržiavali rozvrhy a aktivity. Je to budovanie – v dialektike napätia a harmónie – misionárskeho spoločenstva! Môžeme byť spolu a každý žiť svoj vlastný svet oddelene bez akéhokoľvek citového, duchovného a misijného spojenia s druhým, prežívať apatiu a ľahostajnosť. Preto je komunitný život vždy procesom empatie, aby sme posilnili dôveru, aby sme sa navzájom prijali v našich odlišnostiach bez toho, aby sme štandardizovali individualitu toho druhého, aby sme sa starali jeden o druhého a o dom, v ktorom žijeme, aby sme vytvorili kvalitu života, ktorá nám poskytne afektívnu a duchovnú podporu. Aká je kvalita nášho redemptoristického zasväteného života v dnešnej dobe? Chceme ju zlepšiť? Ako ju môžeme zlepšiť, aby sme udržali a svedčili o našom poslaní?

5. Nemali by sme byť nostalgickí za minulosťou, za veľkými komunitami, ktoré sa riadili starou disciplínou. Dnes sú komunity menšie, osobné kalendáre plné, vzťahy sa zmenili, nové technológie dobyli naše životy a často sa komunitný život stal tekutým… Nie je prehnané povedať, že v mnohých rehoľných komunitách je komunita tekutá, s virtuálnymi vzťahmi. Tvárou v tvár tejto realite si musíme položiť otázku: akých hodnôt sa nemôžeme zrieknuť? Ako môžeme zaručiť kvalitný komunitný, duchovný a formačný život? V tom spočíva výzva neupadnúť do komunitarizmu, kde je osoba dusená spoločenstvom, alebo do anomálnej autonómie, ktorá vedie k preceňovaniu jednotlivca, absolútnemu individualizmu a vyprázdňovaniu spoločenstva. Duch, božská harmónia, spoločenstvo Boha, nám pomáha uvažovať o tejto skutočnosti a hľadať vyvážené spôsoby, ako sa vyhnúť rozptýleniu a individualizmu, ktoré ničia naše bratstvo a naše poslanie.

6. Svetlo Ducha Svätého dalo podnet k povolaniu a misijnému zápalu spoločenstva Ježišových nasledovníkov. Aký je náš misijný zápal a naša disponovanosť pre najťažšie veci (porov. Konšt. 20)? Aké je moje misijné povolanie? Aký je jeho význam pre svet? Som povzbudený alebo znechutený? Nemôžeme sa nechať zastrašiť návrhmi sveta, ani nemôžeme zostať so zatvorenými dverami či uzavretí vo svojich múroch. Duch nás vyzýva, aby sme sa vydali na misiu. „Misia v srdci ľudí nie je súčasťou môjho života ani ozdobou, ktorú si môžem odložiť; nie je to prívesok ani len ďalší moment existencie. Je to niečo, čo nemôžem vytrhnúť zo svojej bytosti, ak nechcem zničiť sám seba. Som poslaním na tejto zemi, a preto som na tomto svete. Musíme si uvedomiť, že sme poznačení ohňom tohto poslania osvecovať, žehnať, oživovať, pozdvihovať, uzdravovať, oslobodzovať“ (porov. apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, č. 273).

7. Nech nás Duch osvieti, aby sme intenzívne žili svoj komunitný život, aby sme s misionárskym zápalom ohlasovali Krista Vykupiteľa, nasledovali jeho kroky a boli misionármi nádeje! So svätým Alfonzom sa môžeme modliť: „Môj Bože, moja láska, moje všetko, milujem ťa, túžim po tebe, hľadám ťa. Ach, Duch Svätý, príď a svojim ohňom spáľ vo mne každý cit, ktorý nie je pre teba. Sprav, aby som bol celý tvoj, a daj, nech ti vo všetkom robím radosť. Ó, zástankyňa a Matka moja Mária, pomôž mi svojim príhovorom.“ (Novéna k Duchu Svätému, 9. deň). Mária, Matka ustavičnej pomoci, pomáhaj nám v tomto poslaní. Amen.

Bratsky v Kristovi Vykupiteľovi,

P. Rogério Gomes CSsR
generálny predstavený