Drahí bratia!

1. Je pre nás v generálnom vedení veľkou radosťou stretnúť sa s vami v predvečer sviatku nášho drahého brata, svätého Gerarda Majellu, veľkého misionára našej Kongregácie, ktorý svoj život formoval modlitbou, bratským životom v spoločenstve a pomocou najchudobnejším a opusteným. Napriek historickej vzdialenosti a dobovým rozdielom je svätý Gerard naďalej zdrojom inšpirácie pre nás všetkých redemptoristických misionárov. Na tomto stretnutí nebudem hovoriť priamo o svätom Gerardovi, ale chcel by som využiť túto príležitosť a zanechať vám posolstvo povzbudenia vo vašom zasvätenom živote a poslaní, drahí bratia redemptoristi – misionári.

2. Zasvätený život čelí v súčasnom kontexte hlbokým premenám, ktoré sú spôsobené kultúrnymi, sociálnymi a cirkevnými zmenami. Tradičný model, zakorenený v pevných štruktúrach a zameraný na disciplínu, ustupuje flexibilnejším a dialogickejším formám, prispôsobeným hodnotám autonómie, rozmanitosti a službe ľudkosti. Rastúca sekularizácia je výzvou pre zasvätené komunity, aby nanovo definovali svoje miesto v spoločnosti a hľadali relevantnosť v kultúre, ktorá si cení subjektivitu a individualizmus. Okrem toho klesajúci počet povolaní a starnutie členov reholí spolu so zánikom niektorých kongregácií si vyžadujú obnovu charizmy i poslania, čo ich núti prispôsobiť sa novým formám evanjelizácie a prorockej prítomnosti s cieľom nájsť novú identitu.[1] O’Murchu hovorí, že cyklus kongregácie trvá približne 300 rokov, počas ktorých sa buď obnoví, alebo zanikne.[2] Aby teda zasvätený život zostal verný svojej podstate, musí byť schopný nanovo sa predstaviť, zostať ukotvený v evanjeliu, ale zároveň otvorený znameniam čias a novým duchovným a pastoračným potrebám Božieho ľudu. Tento Boží ľud prežíva „radosti a nádeje, bolesti a úzkosti […] najmä chudobných a trpiacich, [ktoré] sú zároveň radosťami a nádejami, bolesťami a starosťami Kristových učeníkov“ (GS 1).

3. Ako upozorňuje Bauman, súčasná spoločnosť sa vyznačuje svojou premenlivosťou a neustálymi zmenami hodnôt, rolí a inštitúcií. V tomto scenári sú istoty minulosti často nahradené množstvom možností a „byť“ ustupuje „robiť a javiť sa“. To vytvára hlbokú krízu identity na rôznych úrovniach. Nestabilita vzťahov, komunitných väzieb a poňatia pravdy podporuje individualizmus a fragmentáciu, čo bráni pocitu spolupatričnosti a kontinuity. Vo svete, kde sa identity považujú za dočasné a meniace sa konštrukty, je pojem stabilnej a trvalej identity v kríze, čo mnohých vedie k neustálemu hľadaniu uznania a sebapotvrdenia. Ako pripomína Bauman, táto premenlivosť sa prejavuje vo všetkých sférach: náboženskej, sociálnej, profesionálnej, osobnej a vzťahovej, čo spôsobuje úzkosť a pocit vykorenenia, pretože staré formy osobného a komunitného porozumenia strácajú schopnosť regulovať a normalizovať. Tu si kladiem otázku, či práve toto nie je dôvod, prečo mnohí bratia opúšťajú zasvätený a kňazský život alebo prečo sa niektorí rehoľní bratia venujú kňazskej službe. Ak sa riadime spoločnosťou, ktorá si cení „robiť“ a „javiť sa“, je zrejmé, že „byť“ sa stáva skrytou skutočnosťou, súčasťou ľudského tajomstva.

4. Cirkev je vo všeobecnosti stále silne zameraná na kňazskú službu, čo posilňuje hierarchický a sviatostný pohľad na jej poslanie a štruktúru. Hoci tento dôraz má teologické základy, často zatieňuje podstatnú úlohu rehoľných bratov a laikov v živote Cirkvi a odsúva ich na vedľajšiu alebo len pomocnú pozíciu. Táto ťažkosť myslieť nad rámec prevažne sviatostnej logiky bráni Cirkvi plne oceniť rozmanitosť povolaní a služieb, ktoré tvoria Kristovo telo (porov. 1 Kor 12,12). Tento pohľad obmedzuje úlohu laikov, najmä v oblasti vodcovstva a evanjelizácie, a tiež zmenšuje prorockú a bratskú úlohu rehoľných bratov, ktorých povolanie je orientované viac na tiché svedectvo bratstva a služby než na sviatostnú službu.

5.  Identita rehoľného brata spočíva v slobodnom a vedomom povolaní k zasvätenému životu ako odpovedi na krst, ktorý sa vyznačuje povolaním žiť bratstvo a službu blížnemu, vteľovať Kristovu prítomnosť uprostred Božieho ľudu, najmä medzi tými najnúdznejšími. Poslaním brata je predovšetkým záväzok služby pri budovaní kresťanského spoločenstva, kde sa hodnota človeka nemeria hierarchickými úlohami, ale duchom zdieľania, prijatia a solidarity. „Povolanie a identita rehoľného brata získavajú zmysel v tejto dynamike, ktorá je integrujúca, a zároveň dopĺňa rôzne služby, ale podporuje aj prorocké znamenia.“ [3] Bratia redemptoristi majú rovnaké poslanie ako klerici Kongregácie, ale vyjadrujú ho jedinečným spôsobom prostredníctvom pastoračnej, výchovnej, sociálnej a misijnej práce, sú prorokmi inkluzívnej a solidárnej Cirkvi, kde je bratstvo kľúčom ku všetkému.

6.  Muži a ženy – rehoľníci a rehoľníčky – preberajú v súčasnom cirkevnom kontexte zásadnú prorockú úlohu a predstavujú spôsob, ako byť Cirkvou, ktorá nie je založená na hierarchii, ale na radikálnej skúsenosti bratstva. Ako uvádza dokument Identita a poslanie rehoľného brata v Cirkvi, „identita brata je tajomstvom spoločenstva pre poslanie. Ústredným bodom tejto trojitej perspektívy je jadro identity rehoľného brata, a to: bratstvo ako dar, ktorý prijíma (tajomstvo), ako dar, ktorý zdieľa (spoločenstvo), a ako dar (poslanie).“[4] Ich svedectvo sa vymyká tradičným cirkevným štruktúram a podporuje inkluzívnu a komunitnú víziu, v ktorej hodnota človeka nezávisí od jeho postavenia v hierarchii alebo od jeho skutkov, ale od jeho schopnosti milovať a slúžiť. Tento kritický a alternatívny postoj k centralizácii klerikálnej moci je naliehavou výzvou pre Cirkev, aby znovu objavila svoju podstatu Božieho ľudu, v ktorom sú všetci povolaní byť učeníkmi – misionármi, ktorí sa rovnako podieľajú na misii a zodpovednosti za Božie kráľovstvo.

7. Drahí bratia, povzbudzujem vás, aby ste ako rehoľníci posilňovali svoju identitu a poslanie v rámci Kongregácie a zdôrazňovali bohatstvo a jedinečnosť vášho bratského povolania v Cirkvi. Ide o to, aby sa neustále potvrdzovala vaša základná úloha aktívnej a prorockej prítomnosti uprostred Božieho ľudu, aby sa zdôrazňovalo, že váš prínos je rovnako nenahraditeľný ako prínos vysvätených služobníkov, a to bez toho, aby sa upadlo do dualistického videnia „my a vy“. „Pred vonkajšími skutkami sa napĺňa poslanie sprítomňovať Krista vo svete prostredníctvom osobného svedectva.“ [5] Kongregácia dýcha dvoma pľúcami a my sme jedno misionárske telo (porov. Konštitúcia 2). Preto musíme zmeniť túto mentalitu, že v Kongregácii existujú dve triedy. Sme redemptoristickí misionári, ktorí sa navzájom dopĺňajú pri ohlasovaní evanjelia. Je nevyhnutné, aby ste z redemptoristickej charizmy a svojej misijnej činnosti sprostredkovali špecifickú hodnotu a svedectvo svojho zasväteného života a ukázali, že vaše povolanie nie je len funkčné, ale nevyhnutné pre apoštolský život Kongregácie.

8. Bratia by mali byť aktívnymi propagátormi povolania a s nadšením prezentovať postavu brata misionára redemptoristu ako znak bratstva, jednoduchosti a oddanej služby. Svojím príkladom života môžu vzbudiť nové povolania a dať jasne najavo, že redemptoristické poslanie sa realizuje nielen v kňazskej službe, ale aj vo svedectve bratstva a v solidárnej prítomnosti s najchudobnejšími a opustenými.

9. Rád by som vám pripomenul, že byť bratom redemptoristom zahŕňa širokú škálu činností, ktoré sú v súlade s našou charizmou. Profesionalizácia bratov je nevyhnutná vo viacerých oblastiach, ako je napríklad sociálna práca, právo, psychológia, komunikácia, ošetrovateľstvo a administratíva. Nemala by sa však stať imperatívom. Musíme si dávať pozor, aby sme sa nevystavili riziku, že sa staneme profesionálmi vo vykonávaní vecí a zabudneme na naše zasvätenie, ktoré je založené na tajomstve Krista Vykupiteľa. Dôležité je tiež nevytvárať mentalitu rozdelenia medzi vyštudovanými bratmi a tými, ktorí štúdium neabsolvovali. V Kongregácii je miesto pre všetkých, ktorí chcú slúžiť, či už pri dverách, v záhrade, v sakristii alebo ako univerzitní profesori a výskumníci. Nesmieme sa nechať strhnúť sirénou „robiť a ukazovať sa“, pretože nás to môže zaviesť do hlbokého mora straty identity a prázdnoty. Proti tejto mentalite možno bojovať hlbokým duchovným životom a bratským spolužitím. Verím, že svätý Gerard je pre nás veľmi aktuálny a môže nás naučiť byť redemptoristickými misionármi založenými na jednoduchosti, hlbokej spiritualite a stretnutí s druhými bez rozdielu.

10. Drahí bratia, v mene Kongregácie som vám hlboko vďačný za vaše svedectvo života a za vašu oddanosť redemptoristickej misii, ktorá je založená na ohlasovaní hojného vykúpenia najchudobnejším a najodstrčenejším podľa príkladu Ježiša Krista. Vy, verní poslaniu ohlasovania radostnej zvesti tým najnúdznejším, ste živým znamením Božej vykupiteľskej lásky vo svete. S vďakou oceňujeme vašu pastoračnú a misijnú prácu, ktorú vykonávate najmä na farských misiách, na pútnických miestach, vo farnostiach, duchovných centrách, sakristiách, sociálnych projektoch a migračných centrách. Na týchto miestach podporujete ľudskú dôstojnosť, prijatie a spravodlivosť, vždy vedení duchom bratstva a služby, kde vaša prítomnosť lieči mnohé rany a posilňuje vieru mnohých. Ste so svojím svedectvom jednoduchého a oddaného života misionárov nádeje, ktorí kráčajú v šľapajach Vykupiteľa, a mali by ste byť živou pripomienkou aj pre klérus.

Nech brat Gerard, ktorý sa stal svätým pre svoju jednoduchosť a pre snahu plniť Božiu vôľu v každodennom živote, pomáha nám všetkým redemptoristom misionárom, aby sme boli kongregáciou, ktorá skutočne žije bratstvo ako evanjeliový princíp. Nech Mária, Matka ustavičnej pomoci, ochraňuje každého z vás.

Páter Rogério Gomes CSsR, generálny predstavený

Rím, 15. októbra 2024

Preklad: P. Peter Kvetan CSsR a mediálny tím redemptoristov

[1] Porovnaj TACCONI, Giuseppe. Hľadanie nových identít. Formácia a organizácia v rehoľných komunitách aktívneho apoštolského života v čase krízy. Leumann (TO): Elledici, 2001, s. 38-45.

[2] Porovnaj O’MURCHU, Diarmuird. Refundar la vida religiosa en el siglo XXVI. Madrid: Sirena de los Vientos, 2020/ Náboženský život v dvadsiatom prvom storočí: perspektíva refundácie. USA: Orbis Book, 2016.

[3] KONGREGÁCIA PRE INŠTITÚTY ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA A SPOLOČNOSTI APOŠTOLSKÉHO ŽIVOTA. Identita a poslanie rehoľného brata v Cirkvi, č. 12.

[4] KONGREGÁCIA PRE INŠTITÚTY ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA A SPOLOČNOSTI APOŠTOLSKÉHO ŽIVOTA. Identita a poslanie rehoľného brata v Cirkvi, č. 4.

[5] KONGREGÁCIA PRE INŠTITÚTY ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA A SPOLOČNOSTI APOŠTOLSKÉHO ŽIVOTA. Identita a poslanie rehoľného brata v Cirkvi, č. 28.