„Blažený človek, ktorý dôveruje v Pána“ Jeremiáš 17,7

Koľkých z nás dnes vyjadruje tento citát z Božieho slova? Je ľahké a prirodzené prejavovať túto radosť, túto „blaženosť“ a sprostredkovať ju druhým?

Nedokážem odpovedať s istotou, no v kostole sv. Jozefa v Kėdainiai som počas ľudových misií v dňoch 12. až 19. mája 2024 opäť zažila šťastie z toho, že som milovanou Božou dcérou.  Pod vedením priateľov redemptoristov spolu s členmi misijného spoločenstva Strom života som mala veľa možností podeliť sa o túto radosť s obyvateľmi Kėdainiai.

Som veľmi vďačná dekanovi a farárovi farnosti sv. Jozefa Žydrūnasovi Paulauskasovi, za jeho pozvanie, otvorenosť, dôveru v náš tím, za jeho službu pre nás, za jeho starostlivosť o ľudí vo farnosti a za jeho nekonečnú túžbu, aby čo najviac farníkov zakúsilo Pánovu lásku. Je občerstvujúce byť niekoľko dní blízko kňaza s takýmto srdcom.

Počas misijného týždňa sa odohralo veľa podujatí: od skromných stretnutí vo veľkých priestoroch mesta ako knižnica, synagóga či lekárska aula, až po niekoľko stoviek študentov v preplnených školských kultúrnych sálach. Všetky stretnutia boli veľmi odlišné, ale svojím spôsobom plodné a dôležité. Stále sme si uvedomovali, že sme v Božej prítomnosti. Bohaté zapojenie laikov nám umožnilo osloviť srdcia mladých ľudí z Kėdainiai prostredníctvom scénok, piesní, ohlasovania radostnej zvesti a svedectiev. Bolo dojímavé, že hoci na takýchto podujatiach človek nečaká potlesk, lebo o ten vôbec nejde, neraz zaznel. Bolo cítiť, že vychádza zo srdca. Na očiach detí a mladých bolo vidieť, že sa niečo deje.  Tieto misie nám umožnili osloviť srdcia viac ako 2000 detí a mladých ľudí.

Počas ženského večera v kostole sv. Jozefa bolo jasné, že mnohé z nich rozpoznali vo svojom živote situácie, v ktorých Boh pôsobil, pôsobí alebo ešte môže spôsobiť niečo veľmi dôležité. Na znak Božej lásky každá žena odchádzala zo stretnutia s ružou v ruke a nejedna si vzala ruží viac, aby mohla svojim priateľkám povedať, že sú vzácne, že ich Boh ma rád. 

Veľký počet príslušníkov polície, hasičov a vojakov sa zišiel vo farskej sále na stretnutí na tému „Záchrancovia so Záchrancom“, ktoré im, dúfajme, dodalo viac nádeje a zmyslu v ich zodpovedných pozíciách. Pozvaní dekanom Žydrūnasom na šálku čaju sme mali možnosť porozprávať sa a podeliť sa o všedné každodenné výzvy v  týchto zodpovedných zamestnaniach.

Slovami sa nedá opísať každá udalosť, ale zažili sme veľmi srdečné stretnutia s aktívnymi ženami z Lions Clubu, s pracovníkmi samosprávy na okresnom úrade, s lekármi a medikmi v miestnej nemocnici, s aktívnymi laikmi a farskou pastoračnou radou. 

To všetko je bolo možné aj vďaka tomu, že „klasický“ malý misijný tím bol posilnený niektorými absolventmi a súčasnými členmi misijnej školy a členmi misijného spoločenstva Strom života, ktorého sú od začiatku členmi aj redemptoristi.

Vďaka nášmu Bohu za to, že nás a naše rodiny ochraňoval vo všetkých skúškach a bojoch, ktoré predchádzali aj sprevádzali misijný čas. 

Dalia Beigienė, členka misijného spoločenstva Strom života