Muž, ktorý zasieval semienka viery

Tento rok, 10. mája 2025, si pripomíname sto rokov od narodenia pátra Jaroslava Sallera, kňaza, redemptoristu a Božieho dobrodruha. O pátrovom živote sa môžeme najviac dozvedieť z jeho spomienok, ktoré zaznamenala Kateřina Grunclová.

Saller charakterizoval svoj život mottom jedného zo zakladateľov skautingu E. T. Setona:

„Poněvadž jsem poznal trýzeň žízně,
vyhloubil jsem studánku,
aby se i jiní mohli napít.“

P. Jaroslav Saller CSsR (zivotvpoklusu.webnode.cz)

Jaroslav Saller sa narodil 10. mája 1925 v Sušicach (okres Klatovy), prezývaných aj „bránou do Šumavy“. Už ako chlapec vstúpil do rádového gymnázia (juvenátu) redemptoristov v Libějoviciach (okres Strakonice). Po noviciáte v Českých Budějoviciach dokončil gymnázium v Prahe a od roku 1946 študoval na bohosloveckom učilišti redemptoristov v Obořišti (okres Příbram) až do osudnej noci z 13. na 14. apríla 1950, keď boli v rámci Akcie K zrušené mužské kláštory. Spolu s ostatnými obyvateľmi kláštora v Obořišti ho vyviezli do internačného tábora v Králíkách.

Jeho ďalšie roky boli jedným veľkým dobrodružstvom. Z internačného tábora v Králíkách nastúpil 5. septembra 1950 na vojenskú základnú službu k pomocnému technickému práporu (PTP) v Komárne. Počas vojenskej služby ho 8. septembra 1951 tajne vysvätil biskup Kajetán Matoušek v Prahe. Počas služby v PTP na odlúčenom pracovisku v Kbeloch (mestská štvrť Prahy) založil a viedol skupinu niekoľkých miestnych chlapcov v duchu katolíckeho skautingu. Do civilu bol prepustený až 31. decembra 1953.

Po ukončení vojenskej služby v PTP zostal v Prahe, kde sa zamestnal ako závozník a od jesene 1954 sa zamestnal v Sušiciach ako lesný robotník. V roku 1956 ho zatkli a odsúdili na jeden rok odňatia slobody nepodmienečne. Dôvodom bola pomoc študentovi Zdeňkovi Cillerovi pri pokuse o nedovolené opustenie republiky. Po návrate z väzenia pracoval v Sušiciach, a zároveň pokračoval v tajnej skautskej činnosti. V tom čase sa už poznal a stretával s mládežou v Prahe a úzky okruh chlapcov z Prahy privádza na Šumavu, kde ich zoznamuje ich s partiou sušických chlapcov.

Po uvoľnení politickej situácie v Československu na jar 1968 dostáva štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti a začína misijne pôsobiť na Žatecku, v miestach, kde 15 rokov nebol žiaden kňaz.

Páter Saller v Liběšiciach pri Žatci (zivotvpoklusu.webnode.cz)

Prvým miestom pôsobenia na Žatecku bola farnosť v Novom Sedle pri Žatci, kde našiel doslova „pole neorané“. V tomto kraji sa z neho stáva „Boží dobrodruh“. Jednalo sa o misijnú prácu medzi veľmi rôznorodým obyvateľstvom nasťahovaným do vysídlených Sudet, a zároveň aj o údržbu zanedbaných kostolov a fár, ktoré boli roky opustené. Tu začal uplatňovať svoju charizmu v práci s deťmi a čoskoro ich mal okolo seba celé húfy. Do práce na zničených kostoloch v pohraničí zapojil mnoho mladých, ktorých potom duchovne ovplyvňoval.

Obvod liběšickej duchovnej správy

V roku 1978 prichádza do mariánskeho pútnického miesta Liběšice pri Žatci. Podľa tabuľky obvodu liběšickej duchovnej správy môžeme vidieť jej veľkos,ť a s tým spojené nekonečné práce na sakrálnych stavbách, ktoré mal na starosti. O tom, v akom stave boli kostoly vo farnosti, svedčí 28 žiadostí o zrušenie pamiatkovej ochrany pred demoláciou z okresu Louny, ktorý spadal pod Územnú pamiatkovú správu v Ústí nad Labem v roku 1989. Dnes je farnosť centrom veľkého obvodu, ktorý zahŕňa 43 dedín.

Jaroslav Saller na liběšickej fare (facebook.com/jaroslav.saller)

Vo svojich spomienkach o tomto misijnom území Saller napísal: „Říkám tomu novomisijní území. Tudy už křesťanství prošlo. Po odsunu Němců se ve vesnicích usídlili noví obyvatelé. Většinou volyňští Češi. Když jsem před sedmnácti lety přišel, lidé mě zpočátku ani nezdravili, natož aby přišli do kostela na bohoslužbu. Dnes je z padesáti přítomných na mši třicet dětí.“ Začať u nich, zamerať sa na nich, to bola myšlienka a plán, s ktorým v Liběšiciach osamelý farár pred rokmi začínal.

Po nadobudnutí náboženskej slobody vybudoval na farskom dvore pastoračné centrum pre deti a mládež. Zvláštnosťou liběšického strediska aj v súčasnosti je, že sa nikdy nezatvára a že sa v ňom nachádza adoračná kaplnka otvorená ustavične, kam sa môžu ľudia uchyľovať, aby sa nadýchli.

Jaroslav Saller žil a pracoval pre tunajších ľudí žil a pracoval s veľkou láskou až do začiatku roku 1997, kedy pre zdravotné problémy prešiel na Svatú Horu, kde 31. marca 1998 zomrel. Pochovaný je na cintoríne na Panské louce v Příbrami.

Boží dobrodruh a jeho misia v bývalých Sudetoch (facebook.com/jaroslav.saller)

Počas svojho pôsobenia zanechal na Žatecku nezabudnuteľné a hmatateľné stopy v činnosti s mládežou, ktorú sa snažil viesť v kresťanskom duchu. Stručne to vyjadril farár P. Vilém Marek Štěpán, O.Praem., ktorý po ňom prevzal farnosť a pokračuje v jeho činnosti: „Přede mnou tu sedmnáct let působil otec Jaroslav Saller, redemptorista, který byl misionářem tělem i duší. On tady ještě zažil mládež, která sem jezdila na chmel. Z nich získával první spolupracovníky. Hned po revoluci zde začal s dětmi misii. Jeho zásadou bylo, že musíme děti ,převálcovat’ pozitivními zážitky… Otec Saller měl také zásadu, že chce z dětí udělat Boží přátelé.“ To znamená zasiať aspoň semienko viery, ktoré môže po rokoch vzísť.

Použité pramene:

HRADÍLEK, Pavel: Signální svazek StB „Bratři“. In: Okénko do farnosti 1/2022, Farnost v Letohradě.

Nejdůležitější je mít rád lidi a neživit v sobě přehnaná očekávání. In: Zdislava 3/2016, s. 4.

SALLER, Jaroslav: Boží dobrodruh: hrst vzpomínek P. Jaroslava Sallera CSsR. Kostelní Vydří : Karmelitánske nakladatelství, 1999.

Život v poklusu. P. Jaroslav SALLER (Grizzly). In: zivotvpolkusu.webnode.cz

Spracoval P. Viktor Mišuth CSsR