Dnes je nedeľa, Deň vzkriesenia Pána – bez osobnej prítomnosti laikov na slávení liturgie. „Sine Dominica non possimus“ – Bez Pánovho dňa nemôžeme existovať – to vyznávali prví kresťania.

Nová pandémia nás stavia do nečakanej situácie každodenného života. Vnímam v tom výzvu od Pána k zvnútorneniu svojho života, pozvanie k pokoju.  Okolnosť, že sa vírus prejavil v tejto krajine práve v liturgickom období pôstu, je osobitná milosť.  Pretože nasmerovanie na pokánie a celkové prehĺbenie obrátenia sa tak dostáva do „prirodzenej“ nadprirodzenej polohy: teraz smiem prežívať všetky obmedzenia „dobrovoľne“ prijatej izolácie aj od blízkych ako pozvanie na púšť s Pánom a chápať odňatie slávenia svätej omše pre veriacich ako obetu Najsvätejšej Obety. Ako strádanie vo vedomej poslušnosti a prosby o pokoru. Pán ma pozýva k obmedzeniu všetkých činností a priorít, pozýva ísť na podstatu a starať sa o život, nie o výkon.

Pôst a strádanie môže vo mne vytvoriť väčšiu citlivosť voči druhým a k ochrane ich ohrozeného života, môže pomôcť k zjednoteniu ľudstva. Strádanie Eucharistie nám intenzívnejšie otvára možnosť prežívať oživujúce Božie Slovo – v Roku Božieho Slova.

Božia prítomnosť v zriekaní a strádaní sa ponúka –  solidárne s mnohými vo svete, ktorí majú možnosť prijať Pánovo Telo raz za rok alebo za päť rokov – v dôvere a nádeji a prosí o opätovanie Lásky,vo vernej túžbe voči Eucharistii.

Prof. Gloria Braunsteiner, Teologická fakulta Trnavskej univerzity