Ježiš sa vždy chce s nami stretnúť

V Jánovom evanjeliu nachádzame tri dlhé a krásne príbehy o ľuďoch, ktorí zažili stretnutie s Ježišom. Pre svoju dojemnosť sa už od počiatku stali súčasťou pôstnej tradície Cirkvi. Používali sa pri príprave katechumenov na krst. Pokrsteným zase pomáhali utvrdiť sa vo svojom rozhodnutí žiť pre Ježiša. Je to príbeh o Samaritánke (Jn 4), príbeh o mužovi, ktorý sa narodil slepý (Jn 9), a príbeh o vzkriesení Lazára (Jn 11). A sú to zároveň evanjeliové čítania, ktoré budeme počuť na Tretiu, Štvrtú a Piatu pôstnu nedeľu.
Z týchto príbehov sa môžeme naučiť veľmi veľa, no my sa zameriame len na dva dôležité body: Ježiš sa túži s nami stretnúť a Duch Svätý nás dokáže čoraz väčšmi napĺňať svojou milosťou.

Boh, ktorý ide naproti

Príbehy o Samaritánke (Jn 4) a slepcovi (Jn 9) dojemne ilustrujú to, ako sa Ježiš stretáva s ľuďmi. Nečaká, kým oni prídu k nemu. Rád preberá iniciatívu – a to najmä vtedy, keď je ten správny čas.
Všetko v týchto príbehoch nasvedčuje tomu, že ide o náhodné stretnutia. Ježiš sa akoby náhodou objavuje pri studni práve vtedy, keď si žena prichádza načerpať vodu. Bolo to totiž v čase, keď už väčšina ľudí mala vodu nabratú na celý deň. Keď prišla, práve odpočíval. Nemusel jej nič povedať. Mohli si len vymeniť zdvorilostné frázy. Mohol odísť, keďže Židia a Samaritáni boli oddávna nepriateľmi. Ale Ježiš sa ju rozhodol evanjelizovať.
Stretnutie so slepým bolo zrejme tiež náhodné. Ježiš so svojimi učeníkmi kráčal po ceste, ktorú museli veľmi dobre poznať. Spolu sa rozprávali a keď prechádzali okolo toho muža, učeníci sa spýtali Ježiša, či jeho slepota je Božím trestom pre neho alebo pre jeho rodičov. Ježiš odpovedal na ich otázku, oslovil muža a uzdravil ho. A to všetko sa stalo vďaka otázke učeníkov, a nie preto, že by Ježiš plánoval toho muža uzdraviť.
Tretí príbeh – príbeh o vzkriesení Lazára – nehovorí o náhodnom stretnutí. Lazárove sestry Marta a Mária poslali odkaz Ježišovi, aby prišiel a uzdravil chorého brata, žeby nezomrel. Bolo na Ježišovi, či zmení svoje plány a navštívi ho. Presne toto urobil. Rozhodol sa, že Marte, Márii a Lazárovi vyjde v ústrety.

Nikto nie je vylúčený

Tieto príbehy nám ukazujú, že Ježiš sa stretáva s ľuďmi, ktorí sa cítia odmietnutí a sami. Žiaden hriech nie je taký veľký, aby ho od nich odlúčil. V Ježišových očiach žiaden človek nie je úplný stroskotanec alebo beznádejný prípad. Vždy je nádej.
Každý, kto je v rozpakoch alebo sa hanbí za svoj hriech, musí vedieť, že Ježiš sa naňho takto nepozerá. Nás všetkých – aj vás – vidí ako milované deti svojho Otca. Vidí vás ako brata alebo sestru, ktorú si veľmi váži. Bez ohľadu na to, aký ste alebo čo si o sebe myslíte, Ježiš sa s vami práve teraz stretáva. Chce vám prejaviť svoju lásku a povedať vám, ako veľmi si vás váži.
Ježiš sa stretáva aj s ľuďmi, ktorí – neraz bez vlastného zavinenia – majú ťažkosti a cítia sa neprijatí alebo odsunutí na okraj spoločnosti. Tak ako sa Ježiš zmiloval nad slepým, tak sa zmilúva aj nad ľuďmi, ktorí sú v núdzi. Ak máte vážnu chorobu, Ježiš vám chce pomôcť. Ak ste postihnutí, chce vám pomôcť. Ak sa cítite sami alebo bez priateľov, chce vám pomôcť.
Je to povzbudivá správa! Ale mali by sme si dávať pozor, aby sme pritom nerobili žiadne výnimky. Príbeh o Lazárovi ukazuje, že Ježiš sa nestretáva len s hriešnikmi a núdznymi. Stretáva sa s každým. Lazár a jeho sestry boli Ježišovi priatelia, nie náhodní neznámi. Už boli jeho učeníkmi.
V istom zmysle „nepotrebovali“ Ježišovu pomoc, lebo už uverili. Marta vedela, že jej brat vstane z mŕtvych. Ona už svoju vieru praktizuje a prejavuje ju skutkom – dôverou v Božie prisľúbenie o zmŕtvychvstaní. Keby Ježiš nevzkriesil Lazára, Marta by sa s tým asi zmierila. Aj mnohí z nás sa zmieria so smrťou svojho drahého. Veď je to normálna súčasť života. Ale Ježiš im aj tak chcel pomôcť.
To isté platí aj pre vás. Ježiš cíti voči vám to, čo cítil voči Marte a Márii. Plače s vami, keď trpíte pre prirodzené rany života. Raduje sa s vami nad dobre vykonanou prácou alebo úspechom vášho dieťaťa. Je vždy s vami a je pripravený vstúpiť do každej oblasti vášho života. Veľmi rád vám dáva svoju milosť bez ohľadu na to, či je situácia dobrá alebo zlá. Jednoducho vás miluje.

Vietor do plachiet

Druhá veľká téma v týchto troch príbehoch sa sústreďuje na to, že Ježiš nás chce naplniť svojimi požehnaniami. Nezáleží na tom, či sme ako Samaritánka alebo slepec, ktorí nepoznali Ježiša. Nezáleží ani na tom, či sme ako Lazár, Marta a Mária, ktorí verili. Záleží na tom, či veríme, že Ježiš nám chce dať podiel na svojej milosti, láske a moci.
Čo znamená nechať sa naplniť? Musíme vedieť, že naplnenie nie je jednorazová skúsenosť. Ježiš nás chce napĺňať stále znova a znova. Slepý na začiatku príbehu bol „naplnený“ darom zraku. Ale potom v príbehu vidíme, že ho neskôr napĺňala čoraz väčšia odvaha a viera. Samaritánka dostala čoraz viac živej vody, keď postupne uverila v Ježiša. A Martu naplnila čoraz hlbšia viera, keď postupne uverila, že Ježiš je vzkriesenie a život.
Táto myšlienka napĺňania sa ťažko vysvetľuje, ale môžeme si pomôcť analógiou. Keď nás napĺňa Duch Svätý, pripomína vietor opierajúci sa do plachiet lode. Vietor vždy fúka. Je stále pripravený posúvať loď bližšie k cieľu. Aj vietor Ducha Svätého fúka stále. Neustále nás posúva k Bohu a pohýna nás, aby sme zmenili spôsob svojho života a milovali ľudí vo svojom okolí. Nenaplnil nás len pri krste, a potom nás nechal, aby sme všetko riešili sami. Nie, vždy nám dáva svoju milosť a rady.

Každodenná milosť

Keď Allan raz večer pozeral film v televízii, dojala ho scéna, v ktorej ľudia pomáhali chudobnému, ktorého okradli a zbili. Záujem a starostlivosť týchto ľudí Allana veľmi dojala. Vnímal, že Duch Svätý ho pobáda, aby šiel spolu s farníkmi do chudobnejších štvrtí mesta a trávil tam čas s tamojšími obyvateľmi. Allan si dnes, po desiatich rokoch, spomína na ten film s vďačnosťou. Je presvedčený, že Duch Svätý použil ten film, aby ho jemne posunul novým smerom.
Allanov príbeh ukazuje, že Duch Svätý môže použiť všedné udalosti, aby nás naplnil a usmernil. Samozrejme, veríme, že pôsobí, keď sa modlíme, ideme na svätú omšu alebo uvažujeme o Písme. Ale Duch sa neobmedzuje len na tieto prostriedky milosti. Telefonáty, konflikty v práci, rozhovory so susedmi, choroba v rodine, ba aj film v televízii či video z youtube sa môžu stať zdrojom jeho požehnania.
Ako vieme, že nás Duch Svätý každý deň napĺňa? Podľa ovocia! Môžeme parafrázovať svätého Pavla: „Keď sa vietor Ducha Svätého oprie do plachiet, zisťujem, že som láskavejší, pokojnejší, trpezlivejší a veľkodušnejší“ (porov. Gal 5, 22 – 25).

Obdobie milosti

Nájdite si v tomto Pôstnom období čas a pouvažujte o týchto troch príbehoch. Hovorte si, že Ježiš chce vám i celej vašej rodine stále pomáhať. Ak máte členov rodiny, ktorí opustili Cirkev alebo zanedbávajú vieru, vedzte, že Ježiš sa s nimi stretáva a chce ich naplniť. Či už sa cítite trochu prázdni, alebo sa vám v živote darí, pamätajte na to, že vietor Ducha fúka stále. Proste ho, aby vám ukázal, ako máte nasmerovať plachty. Je to obdobie milosti, tak ho nepremárnite!

Zdroj: Slovo medzi nami, č. 3/2017, 18. ročník