DomovNovinkyNajprv mama, najprv otec (úryvok z knihy)

Najprv mama, najprv otec (úryvok z knihy)

Ponúkame úryvok z knihy Ako byť šťastná s 1,2,3…deťmi, ktorú napísala mama 18 detí. Kniha vyšla vo vydavateľstve Slovo medzi nami. 

Niekedy veľmi nechápem, keď niektoré moje priateľky vravia: „Môj manžel áno, ale koho skutočne milujem, sú moje deti. Je to krv z mojej krvi. Po tom, ako som ich deväť mesiacov nosila pod srdcom, v mojom vnútri, počúvala tlkot ich srdca, dívala sa na ne, keď boli novonarodené bábätká, a vnímala, ako okamžite znervózneli, keď ma zacítili…“ Dobre, vravím, ale v celom tom procese predsa urobil niečo aj otec, nie?

Keď som čakala naše prvé dieťa, odporučili nám navštíviť kurz bezbolestného pôrodu. Takže ja, matka prvorodička, ktorej sa páčili všetky novinky, som sa tam vybrala tehotná s mojou dcérou Carminetou. Akým prekvapením bolo pre mňa vidieť, že telocvičňa je plná otcov i matiek. A ja som si myslela, že je to iba pre nastávajúce mamičky…

Všetci, mamičky aj oteckovia, sme zaujali mačaciu polohu. Otec sa musel rozprávať s dieťaťom, ktoré bolo v brušku. Jedna z mamičiek povedala, že jej manžel síce veľa cestuje, ale že to nie je problém, lebo vždy, keď jej zavolá, priloží slúchadlo – vtedy ešte neboli mobily – na svoje bruško. Druhá zase povedala, že keďže jej manžel trávi veľa času mimo domova, nahrala si jeho hlas na kazetu a každý deň ho na chvíľku bábätku pustila, aby dieťa v brušku mohlo počuť hlas svojho otca.

Vážení priatelia, musím vám povedať, že sa mýlime, keď tým prvoradým pre ženu nie je jej muž a pre muža jeho žena. Najdôležitejšími ľuďmi v dome sú otec a mama. Naše deti to chcú vidieť, potrebujú vidieť silných rodičov, ktorí sa milujú nadovšetko, napriek všetkým životným vzostupom a pádom. Deti potrebujú vidieť, ako otec pobozká mamu, keď príde domov, a ako povie: „Počkaj chvíľu, dieťa moje, najprv pozdravím tvoju mamu a potom ťa vypočujem… Boli ste dobrí? Ako sa má mama?“ Je skvelé, ak otec z času na čas objíme mamu pred deťmi. Dodá to našim potomkom istotu. Dieťa potrebuje vidieť, že jeho rodičia sa majú radi a počas dňa by malo byť vidno drobné pozornosti ako prejavy lásky medzi rodičmi. Koľkokrát sme už počuli to známe príslovie, že láska sú skutky, nie slová.

Náklonnosť k partnerovi preukazujeme napríklad tým, že sa rozhodneme pre program, ktorý sa páči tomu druhému, a nie pre ten, ktorý sme si vymysleli sami a ktorý sa páči iba nám. Deti si tieto malé detaily ihneď všimnú. Vedia, že otec má rád filmy a že mama vždy, keď je nejaká napínavá scéna, vstane z kresla a odíde, lebo neznesie toľko napätia. A preto, keď sa rodičia rozhodnú ísť spolu v piatok do kina, deti stopercentne vedia, že mama chce urobiť otcovi radosť.

Keď sú náklonnosť a láska preukazované skutkami, časom sa tomu druhému akoby pripodobníme. Predtým, než som sa vydala, som sotva prečítala nejakú knihu celú, s výnimkou tých, ktoré sme mali ako povinné čítanie. Ako dobre viete, pochádzam zo šestnástich súrodencov a vždy bolo na práci niečo zaujímavejšie, než čítať knihu. Som veľmi akčná a nervózna, a preto ma stálo veľa námahy zastaviť sa a čítať. Musím vám však povedať, že teraz, s postupom času, sa mi podarí prečítať aj jednu knihu za mesiac. Zato môj manžel je intelektuál, každý deň hodinu číta noviny a potom si nájde čas na to, aby prečítal jednu knihu týždenne. Doma sa z neho smejeme a predtým, než sa niekto pozrie na Wikipédiu alebo na internet v mobile, spýta sa najprv jeho. Vždy nás prekvapí, lebo je ako chodiaca encyklopédia. Takže keď som chcela tvoriť pár so svojím manželom, videla som, že bude lepšie začať sa viac venovať čítaniu. Teraz však čítam veľmi rada a radi obaja v tichosti sedíme jeden vedľa druhého, každý so svojou knihou. Je jasné, že nečítam vedecké alebo filozofické publikácie ako môj manžel. Mám rada romány, ktoré práve letia, a príbehy o láske a bohatstve. A teraz ma dokonca vidíte jednu knihu písať.

Musíme si nájsť čas na to, aby sme boli s partnerom sami, aj keď sú deti malé a stále od nás niečo požadujú: vymeniť im plienku, nakŕmiť ich, dať ich na záchod… Keď sú väčšie, chcú, aby sme ich počúvali, zverujú sa nám so svojimi starosťami a radosťami. Dievčatá milujú rozprávať sa o „handričkách“, čiže o šatách, ako vravievala moja babička, o poslednej móde, o tom, či sa nosia podpätky alebo nie…

Preto je potrebné, aby si rodičia niekedy vyšli von len sami dvaja a mohli sa porozprávať bez prerušovania. Vždy som závidela svojej kamarátke Paqui, ktorá, hoci sa učila na skúšky a bola doma s viacerými deťmi, si s manželom Baldom vždy vyšla aspoň na dvadsaťminútovú prechádzku okolo bloku. Rozprávali sa o tom, čo sa v ten deň stalo, o svojich starostiach a radostiach. Aj keď bolo na práci tisíc vecí, vedeli, čo je pre fungovanie ich manželstva prvoradé. Komunikácia v manželstve je najdôležitejšia, je potrebné veci si povedať. Ale v správnom čase a adekvátnym tónom. Nefunguje, keď v sebe všetko dusíme a jedného dňa vybuchneme. Nie je dobré byť nevraživý spôsobom: „Vtedy si mi povedal…“ Malo by to byť skôr: „Už si na to nepamätám“ a „Prepáč, keď som ťa urazil.“ Áno, hovoríme o ospravedlnení. Často vznikajú rôzne nedorozumenia a keď niekedy urobíme chybu, je potrebné poprosiť druhého o prepáčenie a zabudnúť. Nedusiť to v sebe. Šťastnejší a slobodnejší je ten, kto odpustí a zabudne.

Tí, ktorí si stále myslia, že prvoradé sú ich deti, nech vedia, že deti sú dnes tu, ale čoskoro vyletia z hniezda. Odídu študovať na univerzitu do iného mesta, nájdu si prácu v zahraničí, vydajú sa či oženia. Keď všetci odídu, ostane iba otec a mama, jeden s druhým, tvárou v tvár, jeden vedľa druhého. Nemôžeme si byť ako dvaja cudzí ľudia, keď sme sa toľké roky rozprávali o deťoch, o ich problémoch a túžbach. Ale čo teda? Poznáme sny a ambície svojho manžela, jeho profesijné túžby a koníčky? Pozná on tie naše? Musíme si spoločne strávený čas užívať a smiať sa svojim malým nedostatkom, pretože smiať sa je zdravé. Aká dobrá je terapia smiechom! A dobrý humor! Prešlo už veľa rokov odvtedy, čo sme sa do seba zaľúbili, rozhodli sa vziať a založiť si rodinu, náš spoločný projekt. Chceme zostarnúť spolu a nadšene pozorovať, ako rastú naše vnúčatá.

Zdroj: Slovo medzi nami 9/2014, 15.ročník

Príbuzné články:

Naša aktuálna knižná ponuka

Mama osemnástich detí predstaví slovenské vydanie knihy v Bratislave

 

redemptoristi@gmail.com