DomovNovinkyMuž na svojom mieste – budovať svätú rodinu s Jozefom

Muž na svojom mieste – budovať svätú rodinu s Jozefom

Hádanka: Je to jeden z najvýznamnejších mužov v Biblii, ale nemáme zaznamenané ani jedno jeho slovo. Viete, kto to je? Ak ste odpovedali Jozef, manžel Panny Márie, máte pravdu! Samozrejme, uctievame si svätého Jozefa na jeho sviatok 19. marca. Aj veľa škôl, kostolov a nemocníc je po ňom pomenovaných. Avšak na Vianoce svoju najväčšiu pozornosť venujeme po Ježišovi Panne Márii. Niekedy aj pastieri, mudrci alebo anjel Gabriel môžu našu predstavivosť zaujať viac než Jozef.

Jozef však v evanjeliách zohral veľmi dôležitú úlohu. Môžeme sa od neho veľa naučiť. Vidíme ho ako človeka, ktorý je poslušný, pokorný a veľkodušný. Vidíme muža, ktorý je ochotný priniesť pre rodinu i pre Pána veľké obety. Vidíme ho ako človeka pokorného, ale odvážneho. Boh sa môže na neho spoľahnúť. Pozrime sa teda na tohto tichého Pánovho služobníka. Správny človek pre zverenú úlohu

Väčšina zamestnávateľov vie, aké je dôležité nájsť toho správneho človeka, ktorý bude zastávať vo firme kľúčovú pozíciu. Hľadajú ľudí s najlepšou kvalifikáciou, dobrou pracovnou morálkou a schopnosťou spolupracovať s ostatnými zamestnancami. Skúsme si predstaviť popis práce pre človeka, ktorý má vychovávať Božieho Syna. Akého by Boh hľadal?

Ak sa pozrieme na kritériá, ktoré Boh používal na ľudí v minulosti, lepšie pochopíme, kto by sa mohol stať „pozemským otcom“ jeho Syna. Boh si v minulosti vybral ľudí ako Abrahám, Jakub, Mojžiš a Dávid. Na týchto ľudí sa pozeráme ako na veľkých hrdinov viery, ale každý z nich mal svoje nedostatky. Abrahám klamal o svojej manželke Sáre a nechal, aby ju egyptský kráľ vzal do svojho háremu (Gn 12, 10 – 20). Jakub bol majstrovský manipulátor (31, 1 – 21). Mojžiš zabil človeka a potom utiekol z krajiny, aby sa vyhol trestu (Ex 2, 11 – 15). Dávid scudzoložil a vraždil (2 Sam 11, 1 – 27).

Ak mali takéto nedostatky, prečo si ich Boh vybral? Pretože napriek svojim nedostatkom a chybám sa usilovali žiť podľa viery. Milovali Boha a usilovali sa ho poslúchať. Boha nezaujímali ich talenty a dary, ale ich otvorené, dôveryplné srdcia. Biblia nazýva Abraháma „Božím priateľom“ (Iz 41, 8). Hovorí, že Boh sa rozprával s Mojžišom „z tváre do tváre, ako sa človek rozpráva s človekom“ (Ex 33, 11). A hovorí, že Dávid bol „muž podľa Božieho srdca“ (1 Sam 13, 14).

Inými slovami, Boh vedel, akí sú to ľudia. Vedel, že napriek svojim slabostiam a nedostatkom budú s ním a budú mu verní. A práve takto Boh videl Jozefa. Vedel, že Jozef je „spravodlivý muž“ a jeho srdce bude vždy na správnom mieste (Mt 1, 19). Vybral si ho na túto šľachetnú, ale náročnú úlohu.

 

Muž viery

Boh si vybral Jozefa, aby chránil, staral sa a viedol Svätú rodinu, pretože bol mužom viery, a nie preto, lebo bol dokonalý. Keď mu Panna Mária povedala, že je tehotná, Jozefa to veľmi zranilo, ale namiesto toho, aby ju vystavil potupe, rozhodol sa ju potajomky prepustiť. Predstavte si to! Hoci bol zranený, zmätený a nahnevaný, vedel, že by ju mal chrániť pred ohováraním a krutosťou.

Keď mu však anjel povedal, že Panna Mária počala dieťa z Ducha Svätého, Jozef zmenil názor. Vykročil vo viere a prijal novú úlohu, ktorú mal pre neho Boh. Nevedel si predstaviť, čo mu prinesie budúcnosť, ale na tom nezáležalo. Boh mu zjavil svoju vôľu a Jozef ju prijal.

Keď sa Ježiš narodil, anjel varoval Jozefa, že jeho rodina je v nebezpečenstve a musí utiecť z Izraela. Jozef sa vzdal celého svojho sveta – svojich plánov, priateľov, domova a práce a okamžite svoju rodinu presťahoval do Egypta. Nemal tam prácu; pravdepodobne tam nikoho nepoznal a ani nemal veľa peňazí. Ale Jozef poslúchol.

Môžeme povedať, že Jozefova viera rástla vďaka všetkému, čo sa stalo: Máriino nečakané a zvláštne tehotenstvo, anjelovo posolstvo, Ježišovo narodenie a návšteva mudrcov. Všetci vieme, ako ľahko môžeme stratiť zo zreteľa požehnania z minulosti, keď prídu problémy. Jozef sa možno bál, ale nedovolil, aby ho strach ovládal. Vykročil vo viere a veril, že Boh sa postará o neho i o jeho rodinu. Nikdy sa neobzeral späť a neoľutoval rozhodnutie, pretože nikdy nezabudol, kto je v pozadí všetkých týchto udalostí.

 

 

Prijať nový plán

Boh má úžasný plán pre každého z nás. Niekedy sa tento plán veľmi odlišuje od toho, čo máme na mysli. Vieme si predstaviť Jozefa, ako pred anjelovou návštevou plánoval pokojný, šťastný život v Nazarete. Ale nič z toho sa nestalo. Jozef si určite nikdy nemyslel, že bude musieť vytrhnúť svoju rodinu z koreňov a utiecť do Egypta. Nikdy si nepredstavoval, že bude musieť chrániť nevinné dieťa, ktoré mu zverili, pred krutým a mocným kráľom Herodesom!

Jozef nemal školenie o tom, ako má vychovávať Božieho Syna. Koľkokrát asi o sebe pochyboval a pýtal sa, či je schopný na túto úlohu. Koľkokrát sa modlil: „Bože, prosím, pomôž mi; nechcem urobiť žiadne chyby.“ Predstavte si Jozefa, keď uvidel Ježiša, ako učí starších v chráme. Asi si pomyslel: „Ako ja môžem učiť svojho syna, keď on by mal učiť mňa?“ Jozef mal pochybnosti i obavy. Ale šiel vpred. A pozrite sa, čo všetko dokázal!

 

Formuje ho milosť

Boh nám kladie tie isté otázky, aké kládol Jozefovi: „Si ochotný zohrať svoju úlohu pri budovaní svojej rodiny pre dobro Cirkvi? Nemusíš byť dokonalý. Ale musíš sa naučiť, ako máš žiť.“

Boh nás požehnal darmi a talentmi tak, ako požehnal Jozefa. A tak ako v Jozefovom prípade, aj od nás chce, aby sme používali tieto talenty, keď vykročíme vo viere a budeme k nemu viesť svoje rodiny. Ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi, rodičia sú „prví ohlasovatelia“ viery svojim deťom a rodina je „domáca cirkev, spoločenstvo milosti a modlitby“ (2225, 1666).

Jozef nemal plán alebo príručku, ako má chrániť Pannu Máriu, starať sa o Svätú rodinu alebo vychovávať Božieho Syna. Všetko, čo mal, boli jeho dobré úmysly, jeho ochota učiť sa a dôvera Božej milosti a riadeniu. To bolo všetko, čo potreboval. To isté platí pre nás.

Svätý Ignác z Loyoly napísal: „Je veľmi málo ľudí, ktorí si uvedomujú, čo by z nich Boh urobil, keby sa úplne vložili do jeho rúk a nechali sa formovať jeho milosťou.“ Jozef to urobil a chce, aby sme to urobili aj my.

 

Kráčať vpred

Nech je Jozef vaším vzorom. Venujte sa službe Bohu a svojej rodine. Nasledujte Jozefov príklad a vyberte si jednu alebo dve malé oblasti, na ktorých chcete pracovať, a sústreďte sa na ne. Neusilujte sa robiť všetko; urobte len jeden krok a zistíte, že Boh vám otvára stále nové a nové dvere.

Keď sa prejavia vaše slabosti alebo keď zistíte, že padáte do hriechu, spomeňte si na Abraháma, Mojžiša a Dávida. Spomeňte si, že ste len ľudia a Boh od vás neočakáva, že budete dokonalí. Očakáva od vás len to, aby ste mu boli verní a kráčali vpred. Musíte len povedať: „Otče, dávam ti dovolenie, aby si ma formoval a tvaroval. Nech ma ovláda tvoja milosť, aby som sa podobal tvojmu služobníkovi Jozefovi.“ Boh sa postará o všetko ostatné – tak ako sa postaral o každého hrdinu viery.

 

Zdroj: Slovo medzi nami 10/2015

 

Príbuzné články:

Jozef, patrón šťastnej smrti

Sv. Jozef, patrón II. vatikánskeho koncilu

Bezpečný v Jozefovom náručí

Svätý Jozef: otec, utečenec, vzor

redemptoristi@gmail.com