Prot. N.: 0000 145/2025
Rím, 1. augusta 2025
Sviatok svätého Alfonza Mária de Liguori

Misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa
ROK ZASVÄTENÝ MISII
Pán nás posiela ako misionárov a pútnikov nádeje do zraneného sveta
Lk 4,16-19, Mk 6,7-12, Lk 9,2-6, Ž 130,7 Konšt. 1-20, St. 01-020

SPOLUBRATOM, BISKUPOM REDEMPTORISTOM A BRATOM VO FORMÁCII,
SESTRÁM REDEMPTORISTKÁM;
SESTRÁM A BRATOM REHOĽNÝCH KONGREGÁCIÍ, KTORÍ ZDIEĽAJÚ ALFONZIÁNSKU CHARIZMU;
LAIKOM SPOJENÝM S NAŠOU MISIOU, OBLÁTOM REDEMPTORISTOM A BÝVALÝM SEMINARISTOM:

1. V tento deň, keď oslavujeme svätého Alfonza Máriu de Liguori, nášho zakladateľa, sme pozvaní uvažovať o ňom nielen ako o učiteľovi a sprievodcovi, ale aj ako o živom zdroji charizmatickej inšpirácie a odvážnom modeli odpovede zranenému svetu, v ktorom žijeme. Aké výzvy nám dnes dáva svätý Alfonz, aby sme boli verní charizme, ktorú sme dostali?
2. Uprostred bolestí svojej doby – biedy roľníkov, duchovnej opustenosti chudobných, strnulosti morálky, ktorá utláčala svedomie – svätý Alfonz reagoval tvorivo, odvážne a s evanjeliovým súcitom. Jeho misionársky duch ho viedol k tomu, že opustil svoje šľachtické postavenie a odišiel na vidiek; zo spovednice urobil svoju katedru, aby bol s tými najzabudnutejšími, aby ich vypočul, odpustil im a ohlasoval radostnú zvesť o milosrdenstve. Jeho blízkosť k chudobným a jeho teológia zameraná na nehu, Božie milosrdenstvo a pastoračnú láskavosť naďalej osvetľujú misiu redemptoristov. Alfonz neponúkal ľahké odpovede a často ich vzhľadom na okolnosti svojej doby ani nedostal, ale otváral nové cesty s vnútornou slobodou, tvorivou vernosťou a nadšením pre evanjelium. A my, redemptoristickí misionári, v tradícii nášho zakladateľa: ako počúvame ľudí, ktorí k nám prichádzajú? Aký teologický jazyk používame? Ako pomáhame formovať ich svedomie? Odpovede na tieto otázky si od nás vyžadujú neustálu formáciu, otvorenosť Duchu a srdce vždy k dispozícii pre službu misii.
3. Vo svete zranenom vojnami, vylúčením, krízami viery a obklopenom geografickými a existenciálnymi perifériami je naliehavo potrebná prítomnosť mužov a žien s Alfonzovou odvahou: prorokov nádeje, misionárov učeníkov, ktorí rozpoznávajú bolesti sveta a venujú sa im. Je potrebná cnosť Samaritána, ktorý vidí padnutého, je dojatý, priblíži sa, obviaže mu rany, ošetrí ho a vezme ho do hostinca, aby pokračoval v starostlivosti, a preberá zodpovednosť a starostlivosť až do jeho úplného uzdravenia (porov. Lk 10,25-37). Rovnako podstatná je však aj spolupráca tých, ktorí túto misiu umožňujú. S vďačnosťou spomínam na mnohých ľudí, ktorí v rôznych realitách, kde pôsobíme, kráčajú spolu s nami pri ohlasovaní hojného vykúpenia.
4. Na plnenie tohto poslania potrebujeme hlbokú spiritualitu, ktorá je zakorenená v prameni evanjelia. To je to, čo podporovalo Alfonza počas celého jeho života a misie. Redemptoristická spiritualita nie je únikom od reality, ale stelesnenou a súcitnou odpoveďou na volanie najchudobnejších a najopustenejších. Inšpirovaná veľkým tajomstvom vykúpenia nás nabáda, aby sme sa s nehou a vierou dotýkali rán ľudstva, najmä na geografických a existenčných perifériách. Z tohto dôvodu nemožno misiu odkladať, ani ju prežívať vlažne. Každé spoločenstvo, každý spolubrat, každý laik redemptorista je povolaný byť živým znamením Božieho milosrdenstva: prítomnosťou, ktorá prijíma, počúva, utešuje a povzbudzuje. Z tohto dôvodu je súčasnosť naším posvätným poľom. Tam sme poslaní žiť svoje povolanie s aktívnou nádejou, evanjeliovou odvahou a živení misionárskym zápalom nášho zakladateľa.
5. V súčasnom Jubileu nádeje nás Cirkev pozýva, aby sme ho prežívali ako milosť a misijnú obnovu. Ako Kongregácia sme vyzvaní, aby sme toto jubileum prijali ako podnet na nové načúvanie Duchu. O čo nás dnes Pán žiada? Akú obnovu si Duch praje v našom spôsobe bytia medzi chudobnými a ohlasovaním Vykupiteľa? Jubileum nás vyzýva k misionárskemu obráteniu: znovu prebrať počiatočný zápal, odvážne ísť na periférie, nechať sa zasiahnuť realitou tých najzraniteľnejších, ako to robil svätý Alfonz. Nádej, ktorú vyznávame, je protilátkou proti pesimizmu, ktorý, keď vstúpi do kresťanského a zasväteného života, spôsobuje veľkú slepotu a paralýzu; tá nás postupne ochromuje a vedie k smrti – ako osoby i ako inštitúcie.
6. Ako Kongregácia sa pripravujeme na oslavu jubilea 300 rokov založenia. Je to vhodná príležitosť, aby sme sa mohli sami seba pýtať: Akú Kongregáciu chceme do budúcnosti? Budúcnosť závisí od našej schopnosti múdro sa pozerať na minulosť bez toho, aby sme sa v nej nechali uväzniť, a so spoluzodpovednosťou, tvorivou vernosťou a bez strachu prijať dnešok našich dejín. Často sme v pokušení priať si Kongregáciu sformovanú podľa nášho vlastného obrazu a fantázie. Tento spôsob myslenia však môže potlačiť charizmu a ochudobniť poslanie, čo nás vedie k vyprázdneniu našej identity. Kongregáciu tvoríme my všetci: kňazi, bratia, bratia vo formácii a laici, so svojimi slabosťami a darmi. Spoločne tvoríme živú mozaiku, ktorá odráža tvár Vykupiteľa. Je to práve táto rozmanitosť, prijímaná a veľkoryso ponúkaná, vďaka ktorej žiari krása nášho poslania. Keď odmietame ponúknuť svoju časť – ten malý, ale jedinečný kúsok nášho života a povolania – mozaika stráca svoju silu a jas. Každý príspevok je nevyhnutný, ak má Kongregácia zostať znamením nádeje a vykúpenia vo svete.
7. Drahí spolubratia, bratia vo formácii a členovia redemptoristickej rodiny, oslávme tento deň s otvorenými srdciami a pevnými nohami na cestách misie. Svätý Alfonz nás učí, že nádej vytrvá, poukazuje na tvorivosť, ktorá obnovuje, a na milosrdenstvo, ktoré utešuje. Nech nás jeho príklad naďalej inšpiruje, aby sme boli „misionármi nádeje v šľapajach Vykupiteľa“ a stali sa živými znameniami Božej prítomnosti v srdci zraneného a uboleného sveta. Nech nás na tejto ceste sprevádza naša Matka ustavičnej pomoci spolu so svätými redemptoristami, blahoslavenými a mučeníkmi, ktorí podľa príkladu nášho zakladateľa zostali verní Vykupiteľovej misii až do konca.

Bratsky,

P. Rogério Gomes CSsR
generálny predstavený