DomovNovinkyJežiš chce spochybniť naše „operačné systémy“

Ježiš chce spochybniť naše „operačné systémy“

Prečo takto mrhať?

Či už to vieme, alebo nie, každý z nás má svoj osobný „operačný systém“. Všetci máme osobitný spôsob prijímania informácií, ich spracovania a vyvodzovania záverov na ich základe. Tie potom uvádzame do praxe.
Evanjeliá nám vo svojich príbehoch poukazujú na operačné systémy rôznych ľudí v súvislosti s Ježišom. Všetci ho videli robiť tie isté zázraky; všetci ho počuli rozprávať o tých istých posolstvách. Niektorí tak prišli k záveru, že je to Mesiáš, a nasledovali ho. Iní prišli k záveru, že je to obyčajný človek, a ignorovali ho, a ďalší ho považovali za ohrozenie, nenávideli ho a odmietli ho. Rôzne operačné systémy priniesli rôzne výsledky!
Premýšľajme o príbehu, ktorý hovorí o tom, ako Ježiš uzdravil človeka slepého od narodenia (Jn 9, 1 – 41). Mnohí, čo videli toto uzdravenie, žasli, ale niektorí náboženskí predstavitelia to považovali za podvod. Keď Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí a nazval sa Chlebom života, mnohí odišli, ale Peter a ostatní apoštoli s ním ostali. Boli presvedčení, že má „slová večného života“ bez ohľadu na to, že tie slová sa zdali záhadné a zmätočné (6, 60 – 69). Ježiš spochybnil operačné systémy každého človeka – a chce spochybniť aj naše. Chce ovplyvniť naše myslenie i konanie. Chce, aby sme prijali jeho hodnoty a postoje, aby sme sa mu mohli viac podobať.
V tomto mesiaci sa chceme zamyslieť nad iným príbehom: nad príbehom ženy, ktorá pomazala Ježiša vzácnym olejom (Mt 26, 1 – 13; Mk 14, 1 – 9; Jn 12, 1 – 8). Chceme sa pozrieť na to, že niečo, čo sa zdá byť „dobrým zmýšľaním“, nie je vždy tou najlepšou odpoveďou. Niekedy Ježiš chce, aby sme prekročili hranice toho, o čom si myslíme, že je dobré, a otvorili svoje oči na ešte väčšie dobro.
Pozrime sa na tento príbeh. Zistime, čo Ježiša tak dojalo – a zistime, ako skutky tejto ženy môžu spochybniť naše osobné operačné systémy.

Klaňala sa Ježišovi
Ján označil túto ženu ako Máriu, sestru Lazára a Marty, ale Matúš a Marek ju nechávajú bez mena. Sme teda trochu v rozpakoch, kým skutočne je. Ale nie sme v rozpakoch, pokiaľ ide o to, čo táto žena urobila: pomazala Ježiša vzácnym olejom. Skúste si ju predstaviť – je na kolenách a jej oči sú úplne upriamené na neho s pohľadom pokory a oddanosti.
Táto žena vedela, že ten olej je veľmi drahý. Vedela, že si ho mohla nechať pre seba alebo ho predať za veľkú sumu peňazí. Ale nedbala o to. V jej mysli cena oleja bola ničím v porovnaní s Ježišom. Bola to obeta, ktorú chcela priniesť. Netrápila sa drahým olejom, ktorý premárnila. Skôr si kládla otázku, čo by ešte pre neho mohla urobiť!
Mala táto žena niekoho či niečo na starosti a bola zaň či za to zodpovedná, takže mohla tie peniaze – keby olej predala – použiť na to? Pravdepodobne áno. Mala dlhy? Možno. Ale v tej chvíli na ničom nezáležalo. Podľa jej názoru nič nebolo príliš dobré pre Ježiša. Bola to jej príležitosť, aby mu ukázala, ako veľmi ho miluje.
Čo nám hovorí tento príbeh? To, že Ježiš je hoden našej úcty a chvály. Táto žena neprišla prosiť za chorého priateľa. Neprišla prosiť o uzdravenie pre člena rodiny alebo pre seba. Neprišla prosiť o osobitné miesto v nebi. Prišla len vzdať úctu Ježišovi.

Nevhodné mrhanie? Alebo dobrý skutok?
Keď táto žena vyliala olej na Ježiša, každý, i apoštoli, sa na nej pohoršovali. Všetci si mysleli, že je márnivá a nezodpovedná. „Prečo takto mrhať?“ pýtali sa (Mt 26, 8). Určite to učeníci mysleli úprimne. Mysleli si, že ten olej sa mohol lepšie použiť – alebo táto žena si mohla nájsť menej nákladný spôsob, ako si uctiť Ježiša.
Ale Ježiš videl to, čo urobila, v úplne inom svetle. Videl niečo krásne, čo sa ho dotklo a dojalo – práve pre extravagantnosť. Videl lásku a oddanosť tejto ženy. Povedal, že urobila „dobrý skutok“. Potom pokračoval, že jej príbeh sa bude hovoriť „vždy, keď sa bude ohlasovať evanjelium“ (Mk 14, 6; Mt 26, 13).

Poučenie
Ježiš miloval svojich učeníkov a vedel, že aj oni ho milujú. Ale chcel, aby boli viac než priatelia. Chcel, aby sa stali služobníkmi jeho kráľovstva – a to chce aj od nás. Aby sa to stalo, vedel, že ich operačné systémy treba z času na čas opraviť a upraviť. Podľa Ježiša činy tejto ženy neboli len „dobrým skutkom“, ale boli silným poučením pre pohoršených učeníkov.
Ježiš vedel, že napriek vernosti, láske a oddanosti učeníkov boli v ich myslení nedostatky a tie bolo potrebné riešiť. Boli to tí istí apoštoli, čo chceli poslať hladné zástupy ľudí domov namiesto toho, aby sa o ne postarali (Mt 14, 15). Boli to tí istí, čo sa hádali, kto z nich bude najväčší v Božom kráľovstve (Lk 22, 24). Boli to tí istí apoštoli, čo si mysleli, že Boh zničí ľudí, ktorí Ježiša neprijali (9, 54). Boli to tí istí, čo sa nahnevali, keď sa dvaja z nich začali uchádzať o čestné miesta v nebi – na úkor ostatných (Mt 20, 24).
Ako teda Ježiš využil túto situáciu s pomazaním, aby pomohol apoštolom upraviť ich operačné systémy? Tak, že túto ženu bránil. Veľmi jasne povedal, že nedbala o seba alebo o to, čo tento skutok spôsobí. Chcela dať Ježišovi dar, znak svojej lásky k nemu. Vysvetlil im, že toto urobí ľudí „veľkými“ v Božom kráľovstve. Toto nás urobí veľkými aj v Božích očiach.
Potom vysvetľoval: „Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy“ (Mk 14, 7). Mali veľa príležitostí starať sa o núdznych a ešte oveľa viac príležitostí bolo pred nimi. Ale bol to posvätný okamih. Bolo to ticho pred búrkou Ježišovho utrpenia a táto žena urobila niečo „veľké“, keď mu poslúžila.

Prorocké pomazanie
Ježiš potom povedal apoštolom, že keď ho táto žena pomazala, pripravila ho „na pohreb“ (Mt 26, 12). Väčšina teológov pochybuje o tom, či táto žena vedela, že Ježiša čoskoro zatknú a ukrižujú. Ale Ježiš dokázal čítať v jej láskavom geste a považoval ho za skutok lásky, ktorý ho mal utešiť a posilniť pred skúškou.
Čin tejto ženy tiež pripomínal, že kráľ alebo kňaz sa pomazaním posvätným olejom zasvätil Bohu. Ježiš sa nemusel zasvätiť. Boh si ho už oddelil. Už bol kráľom tvorstva a už vedel, že má osobitné poslanie od Otca. Činy tejto ženy však Ježiša potešili. Nielenže ho povzbudili a utešili, ale potvrdili aj slovo, ktoré dal Ježiš svojim apoštolom pred niekoľkými dňami – že „Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali“ (Mt 26, 2).
Toto prorocké pomazanie bolo jedným zo zriedkavých miest v Písme, keď Ježiš skôr prijímal než dával. Ježiš sa počas svojej verejnej služby rozdával nespočetnému množstvu ľudí. A teraz na konci, keď sa mal úplne odovzdať na kríži, prichádza táto žena a vyleje na neho drahocenný olej. Poslúži mu nežne a dôverne.
Nech nás povzbudí poznanie, že aj my môžeme poslúžiť Ježišovi ako táto žena. Nie tak, že vylejeme vzácny olej, ale tak, že mu odovzdáme svoj život konaním bohoslužby a poslušnosťou jeho slovu. Ťažko si to vieme predstaviť, ale vždy, keď odmietneme pokušenie, vždy, keď obetujeme trochu času modlitbe, vždy, keď pomôžeme človeku v núdzi, slúžime Ježišovi. Prinášame mu útechu a osvieženie, lebo vidí dôkazy, že jeho kríž nebol zbytočný.

Niečo veľké pre Ježiša
Tento príbeh nie je o drahom oleji alebo peniazoch. Je o našej schopnosti robiť radosť Ježišovi. Je o tom, aby sme sa v našom operačnom systéme zamysleli nad tým, že môžeme urobiť niečo „veľké“ pre Ježiša.
V tomto mesiaci sa modlite nad týmto príbehom. Predstavte si, že ste žena, ktorá pomazala Pána. V mysli si predstavte pohľad v jeho očiach, keď prijíma váš dar. Nech tento skutok extravagantnej lásky vyprýšti z vášho srdca a pobáda vás, aby ste sa ešte viac odovzdali Ježišovi.

Zdroj: www.smn.sk

gabriela.kalafusova@hotmail.com