Nemôžeme hovoriť o „reštrukturalizácii pre službu“ bez toho, aby sme sa nasmerovali priamo na tých, ktorí už misiami žili a boli ich súčasťou. Jednou z vecí, na ktorú sa pri pohľade na minulosť budeme vždy odvolávať, je misijný život našich predchodcov a to, koľko urobili pre vykonávanie svojho redemptoristického povolania a poslania. A jedným z nich je svätý Klement M. Hofbauer.

Celý pozemský život Klementa bol v skutočnosti neustálym úsilím realizovať poslanie, ktoré dostal. V tejto krátkej úvahe nemôžeme vymenovať všetky udalosti – radostné či bolestivé – ktoré pri plnení svojho poslania prežíval; preto budeme uvažovať iba o „ceste na sever“, ktorú sv. Klement podnikol v rámci svojej snahy dostať kongregáciu za Alpy, a ktorú možno definovať ako „cestu utrpenia tohto odvážneho a optimistického misionára“. Našu pozornosť upútali niektoré udalosti na jeho ceste z Ríma do Varšavy, a tiež počas jeho pobytu vo Varšave (porov. Kapitoly VIII-X a XIV, J. Heinzmann, S. Clement Maria Hofbauer. Una Evangelizzazione Nuova, Verona 2009, s. 51-63,78-80). Z tejto perspektívy na konci tohto článku ponúkame niekoľko otázok, ktoré nám môžu pomôcť zamyslieť sa nad našou dnešnou misijnou činnosťou.

Cesta utrpenia

J. Heinzmann nám ponúka stručný popis konkrétnej situácie z cesty nášho svätca smerom na sever: „Hofbauer a Hübl odišli v októbri 1785 na sever bez peňazí, bez konkrétneho cieľa či jasného účelu“. Ako sa dá začať nejaká úloha (poslaním Hofbauera a Hübla bolo rozšírenie Kongregácie) s tak neistými možnosťami, neurčitou destináciou a s takým malým množstvom peňazí na živobytie? Táto misia bola skutočne úlohou plnou výziev a neistôt. Jeden konkrétny príklad: vo Viedni, ktorá bola na Klementovej ceste jeho prvou zastávkou, bolo za vlády cisára Jozefa II. zavretých najmenej 800 cirkevných domov. Títo dvaja redemptoristi si tak okamžite uvedomili, že „je nemysliteľné založiť novú komunitu či už vo Viedni alebo v Rakúsku“ (s. 51).

Napriek ťažkostiam sa však len tak ľahko nevzdali a Klement a jeho spoločníci pokračovali v ceste smerom do Varšavy. Táto cesta bola pre nich strašná, pretože, ako píše Heinzmann, „postupovali po kľukatých cestách“ a počas tuhej zimy boli takmer neustále „premočení“ (s. 53–54). Po dlhej ceste dorazili do Varšavy, no ťažkosti sa ešte nekončili. Heinzmann ďalej uvádza, že v dome vo Varšave, kde sa im počas tých prvých dní podarilo usadiť, Klement a jeho spoločníci „nemali kde spať, pretože tam chýbali postele a všade boli diery“ (s. 56). Chýbali im nevyhnutné časti a prostriedky pre normálny život. Misijný život tohto svätca a jeho spoločníkov, ktorí žili v takej chudobe, nám môže pomôcť zamyslieť sa nad naším vlastným životom v súčasnosti.

Popri každodenných a materiálnych ťažkostiach sa Klement so svojimi spoločníkmi nachádzal uprostred pochmúrneho historického kontextu, ponorenom v nepriateľstve. Heinzmann píše: „Viac ako strašná ekonomická situácia týchto prvých rokov, príčinou ich utrpenia boli nepriateľské postoje voči nim“ (s. 56). Boli nenávidení, aj keď neurobili nič zlé, ako napísal Hofbauer vo Viedni v januári 1788: „Nenávidia nás tu, pretože sme Nemci“ (s. 56). Je nám iste známe, že v tom čase prebiehala medzi mnohými krajinami strašná vojna (Rusko, Prusko, Rakúsko, Nemecko a Francúzsko). Vo Varšave napríklad došlo v roku 1793 k skutočnému krviprelievaniu: „v uliciach tečie veľa krvi […]. Námestia a uličky sú pokryté mŕtvolami“ (s. 57).

Z tohto dôvodu nie je naším zámerom len jednoducho porovnať Klementovu misiu a našu dnešnú: každý historický kontext má svoje ťažkosti a výzvy; ale je dôležité uvedomiť si, že život každého misionára je aj vysiľujúcou a náročnou cestou nielen kvôli vykúpeniu samého seba a ostatných, ale aj kvôli hospodárskym a sociálnym udalostiam každodenného života. Hoci je nepopierateľné, že misionársky život nie je ľahký, je tiež pravdou, že je možné zvoliť si žiť tento život odvážnym spôsobom. Svedčí o tom spôsob, akým Klement žil svoj život a aj všetko to, čo urobil.

Odvážny a sebavedomý misionár

Vieme, že redemptoristi sa vo Varšave zastavili náhodou. Avšak za touto náhodou možno vidieť aj spôsob, akým Boh zasahuje do životov ľudí: skrze ľudskú krehkosť môže Boh uskutočniť svoj plán a umožniť človeku zvíťaziť.

Keď sa redemptoristi dohodli na pôsobení vo Varšave, boli požiadaní o prestavbu kostola a jemu priľahlých budov, ktoré „boli opustené a v havarijnom stave“ (s. 55). Naši misionári museli čeliť mnohým ťažkostiam: malej a stiesnenej ubytovni, ekonomickým obmedzeniam; v rámci svojej pastorácie boli tiež poverení oživením opusteného kostola a školy pre chudobné nemecké deti. Ako však bolo možné pracovať za takýchto podmienok? Túto úlohu bolo sotva možné prežiť a splniť. Napriek tomu svätý Klement a jeho spolubratia vďaka viere, apoštolskej horlivosti a pastoračnej dynamike postavili z toho, čo bolo na zrútenie, veľký kostol St. Benno – „kostol, v ktorom mal človek dojem, že je na nepretržitej hostine“ (s. 66).

Aj keď to bolo „náročné obdobie“, misionári museli nájsť východisko. V tomto zmysle je pre nás svätý Klement oprávneným príkladom, najmä v pastoračnej službe. Podľa Heinzmanna dokázal Klement „rozlíšiť pastoračné potreby svojej doby a konkrétne situácie daného miesta. Princíp jeho iniciatív, ktorý ho pohýnal, sa nenachádzal v právnych predpisoch vlády ani v pravidlách komunity. Tento autentický misionár získal oveľa viac zo skutočného života. V zložitých situáciách tej doby vedel, ako počúvať Boží hlas. Fakty a skutočnosť boli pre neho vyjadrením Božej vôle“ (s. 79). To, čo pre nášho svätého zohrávalo dôležitú úlohu, nebol ani tak konkrétny spôsob konania, ale skutočnosť, že to Božie sa bude nachádzať v zložitých situáciách danej chvíle a každodenných udalostí. S týmto princípom a s láskou k Bohu a k opusteným svätý Klement „našiel nové spôsoby, ako realizovať ideál redemptoristu“ (s. 79), ktorým je „hojné vykúpenie“, „ovplyvňujúce celú osobu“ a ktoré „zdokonaľuje a premieňa všetky ľudské hodnoty“ (Konšt. 6). Práve v dynamickom a vrúcnom spôsobe pastoračnej praxe svätého Klementa môžeme skutočne nájsť jeden z rozhodujúcich bodov apoštolského života redemptoristických misionárov: „Podľa situácií, v ktorých sa nachádzajú, sa budú horlivo snažiť zistiť, čo mali by urobiť alebo povedať“ (Konšt. 8). Napriek všetkým ekonomickým a sociálnym ťažkostiam, ktorým v St. Benno čelili takmer dvadsať rokov, bol sv. Klement úplne presvedčený, že „obživa St. Benno bola kontinuálnym zázrakom Božej prozreteľnosti“ (str. 63).

Hovoriac o svätom Klementovi v období rokov 1787 – 1808, Heinzmann stručne končí týmito slovami: „Napriek svojim obmedzeniam nosil tento človek v sebe srdce, ktoré bolo bezhraničné“ (s. 80). Výraz „bezhraničné srdce“ môže byť inšpiráciou aj pre náš zasvätený život, našu pastoračnú službu a naše vzťahy. U svätého Klementa skutočne nachádzame srdce bez hraníc, ktoré smeruje k Bohu, k spolubratom a ľuďom. Mať takéto srdce od nás určite vyžaduje, aby sme voči ostatným boli skutočne otvorení, aby sme dokázali prijať protivenstvá života a práce, aby sme boli k dispozícii pre potreby chudobných a v horlivej odovzdanosti prijali všetko, čo nám Boh ponúka v udalostiach každodenného života.

Otázky na zamyslenie

1. Máme odvahu vykonávať službu redemptoristov na novom mieste, bez uistení alebo záruk, ako to robili naši predchodcovia?
2. Ak by Boh dopustil, ako to videl svätý Klement, že sa dostaneme do nepriaznivej situácie (hospodárskej, sociálnej alebo historickej), aká by bola naša reakcia?
3. Aké by v dnešnom zložitom a rozporuplnom svete boli iniciatívy nás ako redemptoristov v našich zasvätených a misijných životoch?
4. Čo ako redemptoristi v našom zranenom svete, manipulovanom médiami a ovplyvnenom konzumom atď., môžeme konkrétne (hic et nunc) urobiť, aby sme skutočne žili svoje povolanie?

Modlitba

Ó Bože, tvoja Prozreteľnosť umožňuje, aby sa Kristovo kráľovstvo rozšírilo do každého kúta zeme a umožňuje všetkým ľuďom podieľať sa na vykúpení.
Rozpáľ svojím ohňom srdce každého redemptoristu, aby sme, vedomí si Tvojho povolania, mohli spolupracovať na spáse všetkých ľudí, kým všetky spoločnosti neprerastú v jednu rodinu a nespoznajú v sebe Tvoj ľud.
O to prosíme skrze Ježiša Krista, nášho Vykupiteľa.

Autor textu: John NGUYỄN NGỌC HẢI, CSsR

Preklad: Barbora Polomská