Apoštolský život (vita apostolica) redemptoristov charakterizuje celé ich bytie ako misionárske. Apoštolské mu životu Kongregácie sú venované naše Konštitúcie a Stanovy. Kardinál Joseph Tobin CSsR vo svoje druhej Communicande, ktorú písal ešte ako generálny predstavený, podčiarkol vzťah medzi spiritualitou redemptoristu a jeho apoštolským životom. Vysvetľuje spojenie medzi zasvätením a misiou a upozorňuje, že spojka „a“ môže falšovať zmysel tohto vzťahu (porov. Communicanda 2, č. 9). Zdôraznil, že naša spiritualita je vnútorne prepojená  s misiou, teda s cieľom či účelom Kongregácie:

„Alfonzov génius, jeho intuícia nanovo objavená v našich obnovených Konštitúciách, je jeho viera, že misia dodáva jednotu celému životu redemptoristov. Táto jednotiaca sila sa nazýva apoštolským životom: ide o náš spôsob chápania toho, čo znamená byť redemptoristom; spôsob, ktorý v sebe „zahŕňa život osobitne zasvätený Bohu a misionárske dielo redemptoristov“ (Konšt. 1). Naša spiritualita je životne spojená s  „uprednostňovaním podmienok pastoračnej nevyhnutnosti alebo evanjelizácie vo vlastnom zmysle slova, ako aj s voľbou v prospech chudobných“ (Konšt. 5). Preto vlastne nachádzame pôvod a zdroj našej spirituality práve v našej misii, takže ju definujeme ako skutočne misionársku spiritualitu (porov. Ad Gentes, 23-27“ (Communicanda 2, č. 13).

Tento vzťah medzi zasvätením a misiou zvýraznil aj sám svätý Alfonz: „Ten, kto je povolaný do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, nebude nikdy skutočným nasledovníkom Ježiša Krista, ani sa nikdy nestane svätým, ak nesmeruje k cieľu svojho povolania a nemá ducha inštitútu, ktorý spočíva v záchrane duší, duší najviac zbavených duchovnej pomoci, akými sú napríklad chudobní na vidieku“ (Sant’Alfonso de Liguori, Opuscolo III, Considerazione XIII in Opuscoli relativi allo stato religioso, Roma: Tip. della S.C. De Propaganda Fide, 1868, p. 94-95).

Áno, sme povolaní k svätosti, nie k čomusi menšiemu. Naše povolanie si vyžaduje naše totálne zasvätenie a premenu v Kristovi a žijeme ho konkrétne v misijnej činnosti Kongregácie. Tým, čo nás ženie milovať tak, ako nás miluje Boh, je dar Božej lásky. Prostredníctvom nášho zasvätenia sa pripájame k pokračujúcej vykupiteľskej prítomnosti a konaniu Ježiša Krista vo svete a máme na ňom účasť, a práve toto je zmyslom nášho apoštolského života. Misionárska povaha nášho povolania nespočíva v jednotlivých apoštolátoch, ale na včlenení sa do Kristovej misie. Naša účasť na jeho poslaní prinášať evanjelium chudobným premieňa naše životy a neustále nás vedie k hľadaniu nových ciest, ako ľuďom prinášať Kristovu lásku (porov. Konšt. 52-55).

Apoštol Klement – mystik akcie

Sv. Klement Mária Hofbauer je svojím životom vynikajúcim príkladom zasväteného misionára. Nebolo v ňom žiadnej rozdvojenosti medzi zasvätením a misiou alebo medzi spiritualitou a misiou. Vlastnou pre neho bola misionárska spiritualita, žil apoštolským životom naplno: teda životom zároveň zvlášť zasväteným Bohu a oddaným misionárskej práci (porov. Konšt. 1).

Boh zveril Klementovi veľký projekt: založenie Kongregácie za Alpami; a on tomuto projektu zasvätil celý svoj život, všetku svoju činnosť vo Varšave, svoje cesty po južnom Nemecku a svoje pôsobenie vo Viedni zoči-voči policajnej šikane. Toto obrovské osobné úsilie poznamenalo celý Klementov život a spiritualitu.

Klement sa s veľkou vervou dal do dispozície ľuďom. V situácii svojej doby sa snažil dosiahnuť to najlepšie, čo mohol, s prostriedkami, ktoré mu boli dostupné a s možnosťami, ktoré mal. Neustála misia vo sv. Benonovi vo Varšave je jasným príkladom Klementovho dynamizmu. Pozostávala z ranných a večerných modlitieb, svätých omší, homílií v mnohých jazykoch, pobožností, krížových ciest, návštev Najsvätejšej Sviatosti. Misia prebiehala od šiestej ráno do neskorého večera. Okrem každodenného programu vo sv. Benonovi tu potom bola pastoračná činnosť mimo kostola, starostlivosť o školy atď. Klement zapájal svojich študentov do prípravy bohoslužieb, zveroval im katechézy a do istej miery aj homílie.

Klement samozrejme nemohol uvažovať o zavedení pastoračnej metódy tradičných ľudových misií v Poľsku a Rakúsku, pretože boli v tej dobe v týchto krajinách zakázané. Musel postupovať inými cestami. Veľkú dôležitosť prikladal ohlasovaniu. Vo sv. Benonovi vo Varšave, v domoch, ktoré založil v Nemecku, a tiež vo Viedni uprednostňoval spomedzi pastoračných aktivít homílie. Sám bol najvýnimočnejším kazateľom vo Viedni, a to podľa veriacich aj podľa štátnej polície, ktorá mu raz na dobu jedného roka odobrala povolenie kázať.

„Evanjelium musí byť ohlasované nanovo“, hovorieval v súvislosti s náboženskou situáciou svojej doby. Ohlasoval jednoducho a ľudovo. „Dnes budem kázať tak jednoducho, aby to pochopil aj ten najhlúpejší z vás a každé malé dieťa,“ mal vraj povedať podľa policajnej správy v jednej homílii. Až sa nám môže zdať, že počujeme Alfonza.

Stojí za zmienku, že Klementova pastoračná činnosť obsahovala aj rozsiahlu sociálnu zložku: vo Varšave prevzal sirotinec, zakladal školy a chodieval pre tieto deti žobrať. Vo Viedni sa predieral predmestiami, aby pomáhal chudobným. Klement samozrejme ešte nevnímal možnosť a nevyhnutnosť zlepšenia a zmeny sociálnych štruktúr a situácií. Ale v rámci svojich možností sa staral o spásu celej osoby.

Na základe Klementovej pastoračnej činnosti v jej celku môžeme spraviť nasledujúce závery:

Po prvé, Klement sa usiloval v rámci svojej širokej vízie nielen o spásu jednotlivej duše, ale tiež ho zaujímalo dobro celej osoby. Na vzdelanie hľadel ako na misionársku službu so širokým a dlhodobým účinkom.

Po druhé, prerazil novú cestu tým, že laikov a ich úprimnú prácu v prospech Cirkvi vzal vážne. Klement a jeho spolubratia systematicky formovali laikov pre aktívne úlohy. Volal ich k spolupráci a spájal ich dovedna v komunitách.

Po tretie, Klement veril v medzinárodnú jednotu všetkých ľudí. Bol mužom s katolíckym srdcom, ktoré cítilo a žilo s celým svetom. Jeho vlasťou bolo pohraničná krajina, kde sa miešala krv a kde sa stýkali ľudia rozličných národností. Cieľom bolo dostať sa ku všetkým ľuďom bez ohľadu na národnosť, rasu alebo jazyk.

Po štvrté, pozoruhodným aspektom Klementovej pastoračnej činnosti bola jeho práca medzi veľkými a mocnými vo Viedni: medzi študentmi, medzi umelcami v kruhu viedenských romantikov zoskupených okolo Dorothey a Friedricha Schlegelovcov a v aristokratickom prostredí. Hofbauer, jednoduchý muž práce a roľníkov syn, získal prístup k týmto ľuďom. Značný počet z nich našlo vďaka nemu svoju cestu do Katolíckej cirkvi.

Po piate, je tu ešte jedna charakteristika jeho pastoračného dynamizmu: jeho myslenie bolo európske, dokonca globálne. Ako spovedník Uršulínok vo Viedni vymýšľal plány pre Cirkev v Nemecku, vedel o náboženských potrebách v Rumunsku, staral sa o pastoračnú situáciu poľského ľudu, a robil, čo mohol. Môžeme mať dojem, že jeho apoštolská láska takmer nepoznala geografické hranice.

Klementov misionársky život zakorenený v modlitbe

Na rozdiel od sv. Alfonza, Klement nenapísal dielo o modlitbe. Bez ohľadu na to však mala modlitba dôležité miesto v jeho živote a spiritualite. Predovšetkým musíme spomenúť, aké význačné miesto mala liturgická modlitba vo sv. Benonovi a u viedenských Uršulínok. Liturgia bola slávená spôsobom charakteristickým pre národy severnej Európy s osobitným dôrazom na omše s hudbou; bola to doba Mozarta a Beethovena. Hofbauer vyhľadával pre sväté omše najlepších hudobníkov vo Viedni. Zvláštnym spôsobom ho priťahovala eucharistická zbožnosť, či už v procesiách spojených s požehnaním alebo v tichej modlitbe pred Najsvätejšou sviatosťou. Eucharistia bola skutočne stredom vzdávania chvály, ktorá patrí Bohu. Jeden z Klementových výrokov odhaľuje význam, aký pripisoval bohoslužbe: „Boh nepotrebuje naše klaňanie ani našu službu; to je pravda, ale my ich potrebujeme“.

Don Pajalich, blízky dôverník Klementa, hovorí, že „Klement viedol vo Viedni veľmi aktívny život… Mal len jednu izbu, ktorá bola otvorená pre všetkých… Tam vo svojom srdci vytvoril púšť, osamelú celu, malé oratórium. Do tejto samoty srdca odchádzal kedykoľvek chcel, kdekoľvek sa nachádzal, dokonca aj počas putovania najrušnejšími ulicami sa takto ponáral do seba. Ochotne vyhľadával túto samotu, v každej chvíli, bez ohľadu na ťažkosti a úzkosti a pri akejkoľvek činnosti či spoločnosti. Sťahujúc sa týmto spôsobom do seba, oddával sa premýšľaniu a rozjímaniu vo svojej vnútornej samote. Aj keď prechádzal ľudnatými ulicami, vzbudzoval v sebe vieru, nádej, lásku k Bohu a blížnemu, adoroval, vzdával vďaky, pokoroval sa, ľutoval a úplne sa obetoval.“

Tí, ktorí Klementa dobre poznali, tvrdili, že Hofbauer bol veľkým mužom modlitby, „pretože modlitba bola pokrmom a občerstvením jeho srdca“. Medzi jeho obľúbené modlitby patril ruženec. „Počas svojich presunov po uliciach, rovnako ako vo svojich voľných chvíľach doma, mal takmer vždy v rukách ruženec.“

Záver

Vymenujme niektoré charakteristiky Klementovej mystiky, jeho apoštolského života:

• veľmi jasné vedomie vlastnej zodpovednosti a zvláštnej misie v osobitnej dobe, ktorú prežíval svet, Cirkev a Kongregácia;
• zmysel pre evanjelizáciu, ktorá bola normatívnym kritériom pre apoštolskú komunitu;
• pôsobenie na periférii sveta, národov a Cirkvi, aby evanjelium mohlo byť hlásané najviac opusteným tým najvhodnejším spôsobom;
• naliehavý dôraz na spoločenstve a apoštolskej komunite redemptoristov, a to nielen v apoštoláte, ale aj v bežnom živote;
• harmónia medzi činným a kontemplatívnym životom;
• autentická tvorivosť a radikálna vernosť svetu, v ktorom žijeme, a v ktorom sme boli povolaní pracovať, ďalej Cirkvi, Duchu, Kristovi, Kongregácii, základnej charizme vtelenej Alfonzom a osobnému povolaniu, prostredníctvom ktorého nás tieto vzťahy vernosti pozývajú slúžiť chudobným.

Otázky na diskusiu

1. Čo pre mňa a pre nás dnes v Kongregácii znamená Klementov príklad apoštolského života tak, ako je vyjadrený aj v  Konštitúcii 1?
2. V čom je pre mňa a pre nás Klement výzvou v oblasti zakorenenia našich apoštolských aktivít v zasvätení sa Vykupiteľovi cez sľuby a modlitbový život?
3. Čo nám Klement hovorí do oblasti inovatívnosti našej misie v prostredí meniaceho sa sveta a osobitne v kontexte súčasnej rekonfigurácie pre misiu?

Modlitba

Bože, náš nebeský a milujúci Otec, ďakujeme ti za dar života a príkladu sv. Klementa Máriu Hofbauera pre našu Kongregáciu. V jeho živote a spiritualite vidíme vynikajúci príklad a vzor toho, čo si sv. Alfonz prial pre každého redemptoristu, vidíme v ňom človeka nasledujúceho príklad tvojho Syna Ježiša, nášho Vykupiteľa, v ohlasovaní radostnej zvesti chudobným a opusteným. Prosíme ťa o milosť tvojho Svätého Ducha pre každého z nás v Kongregácii a pre všetkých našich laických spolupracovníkov, pre naše sestry a redemptoristickú rodinu, aby sme vždy boli verní apoštolskému životu, životu misijného zasvätenia sa tvojmu Synovi Ježišovi, nášmu Vykupiteľovi. Prinášame ti našu modlitbu v mene Ježiša Krista, nášho Vykupiteľa, Amen.

Autor: P. Joseph Ivel Mendanha, CSsR

Preklad: br. Lukáš Michalovič CSsR