DomovNovinkyHomília biskupa Stanislava Stolárika na púti v Gaboltove

Homília biskupa Stanislava Stolárika na púti v Gaboltove

Vyvrcholením tohtoročnej hlavnej púte v Gaboltove bola nedeľná slávnostná svätá omša 17. júla o 10.30. Slávil ju rožňavský biskup  Stanislav Stolárik. Vo svojej homílii poukázal na ukončenie jubilejného 150. výročia verejnej úcty k ikone Matky ustavičnej pomoci, ktorá je symbolom misii redemptoristov. Ponúkame vám jej celé znenie.

Prežívame mimoriadny svätý Rok milosrdenstva a veľa z toho, čo sa nám už v tomto Roku ponúklo, nás mohlo duchovne obohatiť. Predsa by som chcel poukázať na jeden dôležitý aspekt Roka milosrdenstva: je v ňom veľmi silne prítomný mariánsky prvok. Ale dovolím si povedať, že takmer každý mariánsky ctiteľ berie súvislosť Márie a Božieho milosrdenstva ako niečo celkom normálne. Božie milosrdenstvo a Mária ladia spolu.

Svätý pápež Ján Pavol II. v encyklike Dives in misericordia – Bohatý na milosrdenstvo označil milosrdenstvo za najpodivuhodnejšiu vlastnosť Stvoriteľa a Vykupiteľa. Spomedzi pozemských ľudí toto milosrdenstvo nezakúsil nikto tak radikálne a intenzívne ako najsvätejšia Panna Mária, o ktorej „Ježiš povedal učeníkovi (i nám): Hľa tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“ (Jn 19, 27). Od tejto chvíle celé dejiny katolíckej Cirkvi sú naplnené mariánskou úctou v jej rozmanitých podobách.

Povzbudení sv. Jánom Pavlom II. i pápežom Františkom, upierame pohľad na Máriu a  k  nej sa vinieme. V Roku milosrdenstva máme na to najmenej trojnásobný dôvod: 27. júna (2016) sme ukončili Rok Matky ustavičnej pomoci. V Roku milosrdenstva sa v plnej dôvere utiekame k Matke milosrdenstva, aby sme sa prehlbovaným uctievaním Márie už pripravili na ďalšiu významnú mariánsku udalosť: na 100 rokov od zjavenia vo Fatime. Tieto tri mariánske podoby nám môžu pomôcť ešte hlbšie prežiť Rok milosrdenstva.

26. apríla 2016 sme si pripomenuli 150. výročie obnovy verejného uctievania ikony Matky ustavičnej pomoci v kostole sv. Alfonza v Ríme. 11. decembra 1865 bl. pápež Pius IX. zveril ikonu redemptoristom, aby obnovili verejnú úctu ikony v kostole sv. Alfonza, a aby “ju urobili známou“ po celom svete.

Vyššie citovaný text z evanjelia sv. Jána je súčasťou liturgického čítania na slávnosť Matky ustavičnej pomoci. Počas Jubilejného roka Matky ustavičnej pomoci (od 27. júna 2015 do 27. júna 2016) sme boli povzbudzovaní, že sme povolaní nasledovať príklad Ježišovho milovaného učeníka a vziať si Máriu, Matku ustavičnej pomoci “k sebe“ do svojho srdca a rodiny, tak ako ju kedysi prijali do chrámu sv. Alfonza v Ríme.

Matka ustavičnej pomoci bola prenesená do kostola sv. Alfonza 26. apríla 1866. Od tohto dátumu sa začala postupne šíriť úcta k Márii pod titulom “Ustavičná pomoc“ nielen v Ríme, ale aj po celom svete. Sv. Alfonz si uctieval Máriu najmä ako Matku milosrdenstva a Útočisko hriešnikov. V  meditácii na „Salve Regina“, v diele „Slávna si, Mária“, sa Alfonz nikdy neunavuje predstavovať Máriu, Matku milosrdenstva, ako ustavičnú pomoc, príklad nasledovania a sprievodkyňu. Už 150 rokov nás sprevádza úcta k Matke ustavičnej pomoci, čo dosvedčujú zvlášť miesta, kde pôsobia alebo viedli ľudové misie otcovia redemptoristi.

O nádhernom súvise Márie a Božieho milosrdenstva hovoria  viacerí svätci už od chvíle vtelenia. Najskôr, keď sa v Starom zákone použilo slovo „materinský“, vždy sa hovorilo o vnútornej nežnosti Boha, ktorú prechovával voči svojim stvoreniam. Ale Starý zákon sa nikdy neodvážil povedať, že by sa „niekto zmiloval nad Bohom“. Obrat nastal spolu s Vtelením, v ktorom sa Božie milosrdenstvo prejavilo voči ľuďom tým, že dovolilo ľudskej bytosti, aby bola jeho matkou (Svätci o milosrdenstve). Mária sa „zmilovala“, „bola milosrdná“ voči Tomu, ktorý je sám Milosrdenstvom. Stala sa Matkou milosrdenstva.

Svätý Otec František, ktorý vyhlásil Rok milosrdenstva, uzatvára bulu na Jubilejný rok milosrdenstva Misericordiae vultus, slovami, ktoré sa dotýkajú srdca každého, kto miluje Máriu: Naše myšlienky sa teraz obracajú k Matke Milosrdenstva. Vľúdnosť jej pohľadu nech sprevádza tento Svätý rok, aby sme všetci mohli znovu objaviť radosť z Božej nežnosti. Nik tak ako Mária nepoznal hĺbku tajomstva Boha, ktorý sa stal človekom. Všetko v jej živote bolo stvárňované prítomnosťou milosrdenstva, ktoré sa telom stalo (….) Pod krížom Mária spoločne s Jánom, učeníkom Lásky, dosvedčuje slová odpustenia, ktoré vychádzajú z Ježišových pier. Vrcholné odpustenie ponúkané tomu, kto ho ukrižoval, nám ukazuje, kam až môže siahať Božie milosrdenstvo. Mária ukazuje, že milosrdenstvo Božieho Syna nepozná hranice a siaha ku všetkým, bez toho aby niekoho vylučovalo. Obráťme sa k nej so starobylou modlitbou Salve Regina, Zdravas kráľovná, aby od nás nikdy neodvrátila svoj milosrdný pohľad a aby nás urobila hodnými kontemplovať tvár milosrdenstva, jej Syna Ježiša. (MV 24).

Svätý Otec František nás pozval “na spoločnú púť viery a obnovy“ v tomto mimoriadnom Jubilejnom roku milosrdenstva. Našou spoločníčkou je Matka milosrdenstva, ktorá je tiež uctievaná ako Ustavičná Pomoc. Naše mariánske putovanie pokračuje ďalej a smeruje do Fatimy.

Hoci každoročne si pripomíname zjavenie Panny Márie vo Fatime v Portugalsku, predsa sa blíži 100 rokov od prvého zjavenia. Panna Mária sa zjavila trom malým nevzdelaným deťom, pastierikom, ktoré nevedeli čítať ani písať. Bolo to v nedeľu 13. mája 1917. Išli ako obyčajne pásť ovečky do Cova da Iria. Vtedy sa im nad mladým dubom okolo jednej popoludní zjavila tajomná pani. Bola oblečená v bielom a skvela sa ako slnko. Deti stáli v nemom úžase. Lucia sa osmelila ako prvá a spýtala sa : „Kto ste pani, a odkiaľ prichádzate?“ Tajomná pani jej hovorí: „Prichádzam z neba“. Lucia sa jej opýtala: „A prídem aj ja do neba?“ Pani jej odpovedala: „Áno, prídeš aj ty do neba.“ „A Hyacinta?“ „Áno, aj ona.“ „A František?“ „Príde aj on, ale musí sa veľa modliť.“ Panna Mária im okrem iného povedala: „Chcem, aby ste sa veľa modlili.“ Matka Božia tiež povedala: „Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život.“

Fatima ako taká, zvlášť v súvislosti s ohláseným tajomstvom, ktoré i keď bolo v plnej miere zverejnené, je stále predmetom mediálnych senzácií. Preto unikajú i tak podstatné veci, alebo sa vedome zahmlievajú alebo spochybňujú, ktoré sa týkajú večnej spásy. Fatima nie je o senzácii a biznise, Fatima je o Panne Márii a o večnej spáse.

Trojnásobný pohľad na Máriu akoby chcel trikrát podčiarknuť jej slová vyrieknuté v Káne: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). Kladie nám na srdce veľmi vážny odkaz: Dbajte o to, čo vám hovorí Ježiš skrze Cirkev, a nie, čo vám kde-kto podsúva. Slová iných môžu byť „ľúbivejšie“, ale nie sú Božím slovom!

Vedomé i nevedomé omyly vedú k nepochopeniu i pomýleniu. Napríklad istý kňaz išiel práve zo školy, a čakal na zastávke autobusu. Zazrela ho jeho bývala žiačka, ktorá už nemá náboženstvo a dali sa spolu do reči. Pridala sa k nim aj ďalšia, ale tú nikdy neučil. Začala hovoriť sama od seba: „Viete ja som raz bola na náboženstve, ale necítila som sa tam dobre…“ . Len tak pre seba si kňaz zadudral: „No keď raz nebudeš v nebi, ale v zatratení, tam sa budeš cítiť dobre.“ Dievčina to počula, ale sa nenahnevala, lebo videla, že sa jej nechcel dotknúť, a povedala: „Ale pán farár, všetci pôjdeme do neba.“ Všetci pôjdeme do neba? Svätci sa snažili a robili všetko preto, aby prišli do neba a mali značný strach o večnosť, a nám stačí  konštatovanie, že všetci pôjdeme do neba?

Iste, šlo o žiačku základnej školy, ale priznajme si, takto rozmýšľajú aj dospelí. Ďalší povedia: Ja pôjdem do pekla, pán farár, tam mi bude dobre… Povrchné chápanie a nesprávny záver. Ako je potrebné vedieť odlíšiť pravdu od podsúvanej senzácie, vieru od povery a mariánsku úctu od folklóru!

Nebolo by ťažké nájsť i ďalšie príklady na potvrdenie týchto myšlienok. Pri návšteve Svätého Otca Františka v USA komentátor jednej spravodajskej stanice sa doslova rozplýval chválou na pápežovo posolstvo o milosrdenstve. Nakoniec dodal, že by sa nechcel vrátiť späť do čias Cirkvi pred pápežom Františkom. K tomuto záveru ho doviedlo povrchné pochopenie toho, čo pápež prináša v posolstve o milosrdenstve. A nie je sám. Aj iní si vykladajú posolstvo o milosrdenstve v tom zmysle, že na hriechu nezáleží. Povrchné chápanie vedie k nesprávnym záverom.

Milosrdenstvo je odpoveď Božej lásky pre človeka, ktorý sa odvracia od hriechu. Toto milosrdenstvo je hlbokým zážitkom stretnutia človeka s Bohom. Pápež František dal viackrát jasnú odpoveď k podobným postojom. Spomenul napr. silný zážitok Božieho milosrdenstva skrze sviatosť pokánia – sv. spoveď. Bolo to v čase jeho dospievania a tento zážitok ho zmenil a azda dal i smerovanie celému jeho životu. Jedného dňa si chcel vyjsť s priateľmi a rozhodol sa najskôr vstúpiť do kostola. Našiel tam kňaza, ktorý ho veľmi ovplyvnil. „Toto stretnutie mi zmenilo život,“ povedal, „pocítil som túžbu otvoriť si srdce vo svätej spovedi… Bol som si istý, že v osobe toho kňaza ma sám Boh očakával ešte prv, ako som spravil prvý krok, aby som vstúpil do kostola.“ Toto „náhodné“ stretnutie bolo začiatkom pápežovej misie a povolania. Preto, keď sa ho pýtali, ako by charakterizoval seba samého, odpovedal: Som hriešnik, na ktorého sa Pán pozrel vo svojom milosrdenstve.

Keď odoláme pokušeniu povrchnosti a pozrieme sa kritickejšie do svojho vnútra vo svetle evanjelia (nie podľa sebou prijatých kritérií), objavíme to, čo bude podnetom pre sv. spoveď, počas ktorej zakúsime milosrdenstvo nebeského Otca, tak ako pápež František, a spolu s ním budeme môcť vyznať: som hriešnik, na ktorého sa Pán pozrel vo svojom milosrdenstve. Preto nech ani jedno srdce nezostane v Roku milosrdenstva zatvrdnuté a neotvorené. A vďaku treba vysloviť každému obetavému kňazovi, ktorý k tomu dopomáha vysluhovaním sviatosti zmierenia.

Svätci pravidelne pristupovali k sviatosti zmierenia, kedykoľvek mali k tomu príležitosť. K rastu v pokore, v láske potrebovali, aby ich až do posledného zákutia duše prežiarilo Božie uzdravujúce svetlo. Mnohí totiž zabúdajú, že sviatosť pokánia tvorí spolu so sviatosťou Eucharistie horiace srdce kresťanstva.

Ako povedal Svätý Otec František na generálnej audiencii 3. februára 2016 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne: „Pán nám neustále ponúka svoje odpustenie a pomáha nám prijať ho a uvedomiť si naše zlo, aby nás od neho mohol oslobodiť. Lebo Boh nechce naše odsúdenie, ale našu spásu. Problém je: dovoliť mu vstúpiť do ľudského srdca.“ Tu sa František vrátil k slovám, ktoré povedal už skôr: „Boh vám chce odpustiť, ale nemôže, ak je vaše srdce zatvorené a milosrdenstvo nemôže vojsť“ (Veľkonočné posolstvo Urbi et orbi, 31.3.2013). Ak hriechy držia ľudské srdce zatvorené, Božie milosrdenstvo nemôže doň vniknúť!

Povedzme to priamo: Kto sa dovoláva Božieho milosrdenstva, má ísť najskôr na sv. spoveď. Tam začína pôsobiť Božie milosrdenstvo, aby následne mohlo pokračovať ďalej. Hriechy sú prekážkou prijatia Božieho milosrdenstva. Preto sa Božie milosrdenstvo najskôr prejavuje tak, že pobáda hriešnika ku sviatosti zmierenia. Každý hriešnik má šancu prijať v plnosti Božie milosrdenstvo, a to od chvíle, keď sa z neho stáva kajúcnik. Všetci sme hriešnici, ale keď sa stávame kajúcnikmi a začíname nápravu svojho života sv. spoveďou, vtedy sa otvárame na prílivové vlny – na „cunami“ Božieho milosrdenstva, ktoré neničia, ale oživujú a dávajú život hojnejšie (porov. Jn 10, 10). A Matka milosrdenstva stojí pri každom jednom z nás a svojou ustavičnou pomocou drží otvorenú bránu našej duše, aby Božie milosrdenstvo do nej neustále prúdilo. A keď sme povedali že Panna Mária nám v Roku milosrdenstva akoby trojnásobne prízvukovala zachovávať Ježišove slová, tak dopovedzme, že Matka milosrdenstva nám v tomto Roku pomáha najmenej trojnásobnou silou! A ako číslo 7, tak i číslo 3, znamenajú v biblickom význame plnosť, tak rozumejme, že Mária nám pomáha plnosťou svojho príhovoru. A to je veľké ubezpečenie!

Panna Mária nás vo Fatime vyzvala  k modlitbe a pokániu. Ale tiež povedala: Moje nepoškvrnené srdce nakoniec zvíťazí. Čo to znamená? Srdce otvorené Bohu, očistené Božou milosťou je silnejšie ako pušky a iné zbrane. Máriino „fiat“, slovo jej srdca, zmenilo dejiny sveta, pretože uviedlo na tento svet Spasiteľa. Zlý má moc v tomto svete, vidíme to a ustavične sa o tom presviedčame. Má moc, lebo naša sloboda sa neustále necháva odvádzať od Boha. Ale odkedy má sám Boh ľudské srdce v Ježišovi Kristovi, sloboda rozhodnúť sa pre zlo už nemá posledné slovo. Platia slová Písma: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, je som premohol svet!“(Jn 16, 33). Fatimské posolstvo nás vyzýva dôverovať tomuto prísľubu.

Jubilejný rok Matky ustavičnej pomoci nás mohol hlbšie vtiahnuť do mimoriadneho Jubilea milosrdenstva, aby sme mohli ohlasovať vlastnými slovami a našimi životmi radosť evanjelia, ktorá prináša všetkým hojné vykúpenie a plnosť života. A oba tieto dotyky prejavu Máriinej nežnosti nech nás pripravujú na jubilejný rok jej zjavenia vo Fatime. O to prosme i na tomto mariánskom pútnickom mieste. Amen.

Zdroj