Každý z nás je povolaný žiť svoj opravdivý život. Ak dovolíme, aby udalosti a očakávania tohto sveta rozhodovali o tom, ako žijeme, nikdy neobjavíme život, pre ktorý nás Boh stvoril. Ale ak veríme, že sme schopní počúvať Boží hlas, ktorý k nám hovorí, môžeme prekonať obavy, ktoré narúšajú náš pokoj. Môžeme odpovedať na jeho volanie svojím jedinečným spôsobom, ktorý bude mať vplyv na svet a dovolí zažiariť Kristovmu svetlu. Hildegarda robila práve to. Bola klauzúrnou rehoľníčkou s hlbokým modlitbovým životom – to bolo dosť bežné pre stredovekú sväticu. Ale bola aj mystičkou, liečiteľkou a kazateľkou. Jej dary pritiahli do kláštora zástupy pútnikov. K umeniu a prírodným vedám prispela v takej dôležitej miere, že by sme ju nazvali ženou renesancie, keby tá nebola vzdialená ešte pár storočí!
Úplne stredoveká žena
O Hildegarde vieme dosť veľa napriek rokom, ktoré nás od nej oddeľujú. Na svoju dobu mala relatívne bežné detstvo a mladosť, hoci nám sa to môže zdať trochu zvláštne. Ako desiate dieťa šľachtickej rodiny bola považovaná za „desiatok“ pre Cirkev. To znamenalo, že keď mala Hildegarda asi osem rokov, rodičia ju poslali do kláštora v Pfälzerwalde v dnešnom juhozápadnom Nemecku. Jutta, svätá žena, ktorej zverili starostlivosť o Hildegardu, bola inteligentná a vzdelaná . Tiež pochádzala zo šľachtickej rodiny. Hildegarda pod jej vedením spoznávala Písmo a benediktínsku regulu a obľúbila si ich.
Naučila sa čítať a písať. Pravdepodobne už v ranom veku sa naučila hrať na žaltár, istý druh harfy, poznávala rastlinnú medicínu, začala maľovať a venovať sa záhradníctvu. Hildegardu po Juttinej smrti spolusestry jednohlasne zvolili za predstavenú komunity. Keď sa spoločenstvo rozrástlo, založila nový kláštor pri Bingene s veľmi moderným vodovodným systémom. (Možno si Hildegarda myslela, že „čistota je druhá po zbožnosti“.) V tomto kláštore používala svoje dary, aby dodávala silu Cirkvi i svetu. Jej vplyv bol taký veľký, že keď ako osemdesiatjedenročná zomrela, hovorilo sa, že na oblohe nad jej celou dva lúče svetla vytvorili kríž.
Rozlišovať a vyhlasovať
Hildegarda asi nemala na výber, akým smerom sa bude uberať jej život: o tom rozhodli rodičia. Osvojila si však život tak, že tento svet si vykladala svojimi výrazmi – výrazmi, ktoré nadobudla v modlitbe a pokornom počúvaní Boha. Žila taký opravdivý život, že pápež Benedikt XVI. ju nazýva „veľkou ženou“ a „prorokyňou, ktorá aj dnes oslovuje ľudí s veľkou nadčasovosťou. Odvážne dokázala rozlišovať znamenia doby “. Keby sme skúmali, ako Hildegarda používala svoj hlas a videla svoje vnútorné svetlo, naplnili by sme tým celé knihy. A vlastne o tomto vnútornom svetle hovoria knihy, ktoré napísala podľa svojich videní, ktoré mala už od detstva. Na rozdiel od ľudí, ktorí sú príliš ochotní hovoriť o sebe (a aj v jej dobe boli takí ľudia), Hildegarda spočiatku odmietala písať o svojich videniach.
Vysvetľovala, že má obavy pre „pochybnosti, zlú mienku a rôznorodosť ľudských slov“. Keď však veľmi vážne ochorela, uverila, že Boh chce, aby oznámila, čo videla. Hildegarda teda ako štyridsaťdvaročná začala písať svoj najznámejší text pod názvom Scivias (Poznaj cesty). Toto dielo písala desať rokov. Opísala v nich trinásť videní na rôzne témy – napríklad jednota všetkých živých vecí, pád a vykúpenie, zápas duchovného života a dôležitosť svätej omše – tieto témy majú čo povedať aj nám. Hildegarda sa však nezastavila len pri tom, že opísala svoje videnia. Skladala aj poéziu a hudbu a mala rozsiahlu korešpondenciu. Písala si s mnohými ľuďmi (vrátane svätého Bernarda z Clairvaux a niekoľkých pápežov), takže jeden životopisec ju tituloval „Drahá opátka z 12. storočia!“.
Dať Bohu všetko
Hildegarda je na mojom krátkom zozname najobľúbenejších svätých pre svoj spôsob života. Tu sú oblasti, v ktorých si ju vážim ako vzor pre svoj život. Po prvé, medicína. Keď do Googlu zadáme heslá Hildegarda a medicína, nájdeme asi 600 000 odkazov vrátane článkov vo významných časopisoch a početných kníh. Mnohí lekári po celom svete nasledujú jej holistický prístup k liečeniu, dobrému zdravotnému stavu a spiritualite. Keďže alternatívna medicína sa na mnohých miestach čoraz viac prijíma, jej diela Physica (o prírodných vedách) a Causae et curae (kde ponúka asi 2 000 rastlinných a iných liekov) sú fascinujúcim čítaním. Ponúkajú aj praktické rady pre tých, ktorí chcú zlepšiť svoj zdravotný stav.
Po druhé, hudba. Hildegarda mala rada hudbu. Hovorila, že hudba nás privádza k podstate stvorenia. Skladala aj svoju vlastnú hudbu vrátane mnohých inovatívnych piesní a toho, čo by sme nazvali prvou operou. Viac než 70 hudobných skladieb je dostupných na iTunes a CD. Hildegardine tajomné skladby s dôrazom na Boha a vieru teraz oslovujú milióny ľudí. (Takto som sa zoznámila s Hildegardou.)
Tretí dôvod, prečo obdivujem Hildegardu, spočíva v tom, že už tisíc rokov pred ekologickým hnutím mala veľkú lásku voči Božej „zeleni“. Prírodný svet zahrnula medzi „Božie diela“, čo bol na jej dobu nový prístup. Často zdôrazňovala, že máme úlohu byť dobrými správcami. Máme sa starať o tento svet, ktorý Boh stvoril. Napísala: „Celá príroda je ľuďom k dispozícii. Máme s ňou spolupracovať. Bez nej nemôžeme prežiť.“
Po štvrté, vážim si Hildegardu, pretože sa nebála poznať a riešiť zlé veci v Cirkvi, hoci vždy bola oddanou dcérou Cirkvi. Napríklad v jej dobe bola rozšírená a prijímaná simonia – predávanie a kupovanie cirkevných úradov a duchovných výhod. Hildegarda napomenula predstaviteľov Cirkvi, že Božie dary sa nemôžu predávať ako tovar na trhu. V dobe, keď ženy „také veci“ nerobili, vykonala štyri kazateľské cesty a vyzývala duchovných i laikov k pokániu. Je vzorom pre nás všetkých, lebo sa statočne ozvala proti korupcii a zločinom. Napokon považujem Hildegardu za úžasný vzor, ako máme zo svojho života urobiť „živú, horiacu obetu pred Božím oltárom“. Bez ohľadu na to, čo Hildegarda robila, či už to bolo kázanie, maľovanie, meditácia alebo liečenie, všetko robila na Božiu slávu. Bol to dar pre Stvoriteľa. Neškatuľkovala svoj život. Žila ho naplno a úplne. Pochopila, že všetko slúži tým, ktorí milujú Boha.
Žite opravdivo!
Hildegarda napriek svojej svätosti a vplyvu bola oficiálne svätorečená až 10. mája 2012, keď ju jej spolurodák pápež Benedikt XVI. pridal na formálny zoznam svätých Katolíckej cirkvi. Len o pár mesiacov neskôr, 7. októbra, vyhlásil svätú Hildegardu za učiteľku Cirkvi, aby nás jej hlas a svetlo pozývali k opravdivému životu. Hovorí sa, že po istom čase sa všetko stane opäť novým. Svätá Hildegarda z Bingenu, stredoveká rehoľníčka, ktorá sa stala svetlom pre dnešnú dobu, dokazuje múdrosť tohto výroku. Keď sa pripája k zástupom tých najväčších mysliteľov a učiteľov viery, nech každého z nás podnecuje k tomu, aby sme objavili a celým srdcom prijali jedinečné talenty a cestu, na ktorú nás Boh volá.
