Generál napísal posolstvo k Vianociam

Misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa

V Ríme, 18. decembra 2022

Spolubratia Zdzislaw (Francesco) Stanula, Paul Vinh, Nicolás Ayouba, Ivel Medanha, Jairo Díaz, Larry Luján a Rogério Gomes

prajú

všetkým spolubratom, kongregáciám a inštitútom, ktoré sú súčasťou redemptoristickej rodiny, sestrám redemptoristkám, našim bratom biskupom redemptoristom, kandidátom, postulantom a novicom, laičkám a laikom spojeným s našou misiou a redemptoristickým oblátom, redemptoristickej misionárskej mládeži a skupinám bývalých študentov redemptoristov

veselé Vianoce a šťastný nový rok!

Rok 2022 sa blíži ku koncu! Rok plný výziev na všetkých úrovniach, ale aj rok učenia pre nás všetkých. Žiť s neistotou, ktorú zanechala pandémia, s hrôzami vojny a násilím šíriacimi sa po celom svete a s neistotou ohľadom budúcnosti, nás zrejme desí. Sme ľudia, túžime po bezpečí a istote. To však nie je dôvod na skleslosť. Každý redemptorista misionár sa usiloval, svojím vlastným spôsobom, povzbudzovať svoje stádo v rôznych apoštolských dielach, ktoré konal. To by nás malo napĺňať radosťou a hrdosťou, nie však kvôli vlastnej autoreferencialite, ale aby sme si boli vedomí, že môžeme urobiť oveľa viac a urobiť to lepšie. Redemptorista je vždy nepokojný kvôli svojmu misionárskemu dynanizmu založenému na Vykupiteľovi. A keď sa staneme pohodlní, je to preto, že strácame toto povolanie. Musíme ho znovu získať!
Napriek našim neistotám nás Duch Svätý nenecháva samých. Zažili sme Turíce počas XXVI. generálnej kapituly, ktorá nám dala päť tém, ktoré máme počas šesťročia prehĺbiť: naša identita, naša misia, náš zasvätený život, naša formácia a naše redemptoristické vedenie (leadership). Kapitula nám na záver ponúkla tému šesťročia: Misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa. Čo to znamená pre každého z nás individuálne a komunitne? Ako odovzdávame túto nádej, ktorá má svoj zdroj vo Vykupiteľovi a ktorá nás vedie k tomu, aby sme kráčali s ním?
V tomto prelínaní udalostí slávime Vianoce, skutočnosť, ktorá sa hlboko dotýka tajomstva vykúpenia a našej nádeje. Paradoxne, betlehemské dieťa berie na seba všetky slabosti sveta a odovzdáva nový život, Boží úsmev ľudstvu. Odovzdáva nádej v ľudskú bytosť, keď sa z vôle a najvyššej lásky rozhodlo byť jedným z nás. „Ó Vtelené Slovo, ktoré sa stalo človekom, aby roznietilo božskú lásku v našich srdciach, ako si mohlo potom nájsť toľko ľahostajnosti v ľudských srdciach? Ničím si nešetrilo, len aby ťa milovali, zašlo si tak ďaleko, že si dalo krv a život; ako to, že sú potom ľudia voči tebe takí nevďační? Možnože o tom nevedia? Áno, vedia a veria, že preto si prišlo z neba, aby si sa oblieklo do ľudského tela a vzalo na seba naše utrpenie?“ (Sv. Alfonz Mária de Liguori: Vianočná novéna). Toto hlboké tajomstvo je výzvou pre našu vieru a vedie nás urobiť krok ďalej, aby sme verili v človeka napriek jeho protirečeniam. Núti nás veriť, že napriek zlu vo svete dobro víťazí. Preto ľudstvo má budúcnosť a je na nás, aby sme dnes uskutočňovali kenózu v našom zasvätení a cez Evanjelium, ktoré hlásame. Pre nás redemptoristov sláviť Vianoce znamená pripomínať si (vziať si k srdcu) hlboký rozmer našej spirituality!
Nadchádzajúci rok 2023 začíname so silou Vykupiteľa, ktorý sa narodil v betlehemskej jaskyni, a s jeho Matkou Máriou, našou ustavičnou Pomocnicou. Čo nás čaká? Nádej! Nádej je ako matka: nežná, rozpráva nám príbehy, učí nás snívať, vie povedať „nie“, prestriháva pupočnú šnúru ilúzií a núti nás kráčať po vlastných nohách. Aj keď padáme, neopúšťa nás, ale učí nás snívať a pripravovať sa na budúcnosť ako dospelí. Nádej nás neklame! Preto by som chcel pozvať každého spolubrata, všetkých vo formácii a laikov, ktorí sú súčasťou misie, aby sa modlili, rozjímali a uvádzali do praxe motto šesťročia „Misionári nádeje v šľapajach Vykupiteľa“, spolu s témami, ktorým sa venovala kapitula: naša identita, naša misia, náš zasvätený život, formácia a redemptoristické vedenie (leadership). S nadšením, ktoré poháňa Duch, spustime svoje siete do hlbších vôd v poslušnosti Pánovmu slovu (porov. Lk 5, 4).
Ak chceme dať Kongregácii tvár nádeje, závisí to od každého z nás. A všetko záleží na osobnej otvorenosti a tímovej práci. Sme jedno misionárske telo (porov. Konštitúcia 2), s našimi rozdielmi, ktoré nás obohacujú, sme tými, ktorí snívajú a pracujú spoločne na jednom cieli: ohlasovaní vykúpenia opusteným. A čo budeme ohlasovať, ak nebudeme mať nádej, ktorá pochádza z evanjelia? Aké svedectvo budeme vydávať, ak nebudeme schopní spolupracovať? Aké slová nádeje budeme hovoriť, ak neveríme v to, čo hlásame? Pán nás vyzýva, aby sme začali rok tým, že uskutočníme svoju kenózu a dáme zo seba to najlepšie z nás v našej práci, v našom spoločenstve a s Božím ľudom!
Napokon, v novom roku bude proces reštrukturalizácie a rekonfigurácie pokračovať inauguráciou nových provincií. Uprostred toho všetkého je to Duch, kto vedie Kongregáciu. On je verný a bude v tomto procese sprevádzať každého spolubrata. Tento proces však nie je len formovaním štruktúr. Keby bol, existovali by oveľa účinnejšie prostriedky, tie, ktoré používa svet biznisu. Pre nás je to duchovný proces: exodus, Veľká noc, vtelenie, kenóza, distacco, Eucharistia, obrátenie srdca a mentality, poslušnosť Duchu, ktorá sa prejavuje v sálach našich generálnych a provinciálnych kapitúl, a napokon cítenie s Cirkvou a uskutočňovanie spolu s ňou, ako Kongregácia a ako zasvätený život, našej synodálnej cesty. Pán kráča s nami, aj keď ho nevidíme. To, čo nesmieme urobiť, je stratiť schopnosť nechať naše srdce horieť… (porov. Lk 24,32).
Nech nám svätý Alfonz pomôže pochopiť hlboký rozmer Vianoc a spolu s Máriou, Matkou nádeje, našou ustavičnou Pomocnicou, nech začneme nový rok a šesťročie požehnané Pánom úrody a Pastierom stáda, ktorý kráča s nami a je dôvodom našej služby tým najopustenejším. Veselé Vianoce a šťastný nový rok všetkým!