Koniec júna je pre nás v Litve časom, kedy spomalíme a máme viac času na reflexiu. Asi nie sme jediní, čo to tak prežívame. Na začiatku roka sme počas provinciálnej kapituly v Badíne opäť celej provincii predstavili, čo sa deje v Litve a v našej misii. Bolo dobré opäť vidieť jeden druhého, stretnúť našich partnerov v misii a cítiť podporu spoločenstva.

Univerzitná pastorácia
Ukončili sme kurz Alfa, ktorý sme spoluorganizovali s inými univerzitami. Okrem toho sme iniciovali stretnutia pre študentov a mládež „Tajomstvo človeka“. Na stretnutiach, ktorých sa zúčastňovalo 40 – 50 mladých ľudí, nás prednášatelia z radov katolíkov i iných kresťanských denominácií viedli v úvahách o človeku. Každú stredu ponúkame študentom Univerzity Vytautasa Veľkého rozhovor, spoveď, Eucharistiu a pod. Koordinátorka Kristina Dapkutė, ktorá absolvovala aj Misijnú školu, je nám veľkou pomocou v tejto službe. So svojím priateľom sú členmi nášho misijného spoločenstva, ktoré nedávno prijalo názov Strom života. Kristína s nami chodí aj na misie do škôl. Sporadicky pomáhame aj dvom arcidiecéznym centrám mladých (KAJC, Pútnické centrum mladých Jána Pavla II.) v Kaunase, predovšetkým so spovedaním počas rôznych akcií. Páter Rastislav prijal pozvanie na dve stretnutia v arcidiecéznom centre pre mladých vo Vilniuse (VAJC) o svedectve a modlitbe chvály počas adorácie. Raz za mesiac slúži omše pre skupinu mladých z organizácie Ateitininkai (Ľudia budúcnosti), ktorá už vyše 100 rokov pôsobí v Litve a v zahraničí, kde žijú Litovci.

Pastorácia povolaní
V prvom polroku 2023 sme dokončili Kurz Samuel, ktorý sa začal na jeseň 2022. Zúčastnilo sa ho približne 40 mladých z celej Litvy. Stretnutia boli zároveň naživo aj online, aby sa ich mohli zúčastniť aj tí, čo bývajú ďaleko. Okrem nás sú v tíme aj dve rehoľné sestry a jeden kňaz zodpovedný za pastoráciu povolaní, nedávno vymenovaný za nového rektora seminára.

Misijná škola 2023 v Kaunase
Tohto ročníka misijnej školy sa zúčastňuje asi 45 ľudí z celej Litvy. Veľmi pôsobivé a plodné boli všetky formačné víkendy (Noel Chircop o kerygme, Michelle a Peter Moranovci o Duchu Svätom, Rieka Života z Podolínca o praktických veciach v evanjelizácii a farských misiách). Účastníci misijnej školy nám podľa svojich možností pomáhali počas farských misií v tomto polroku. Pre nás je táto misijná škola výzvou, lebo je to veľmi intenzívny čas a väčšinou sa o hostí staráme sami. Na druhej strane je to nesmierne obohacujúci čas, priestor na hlbšie a otvorenejšie zdieľanie a neraz aj modlitbu príhovoru, ktorá je pre nás ako rosa v časoch horúčav. Novovzniknuté misijné spoločenstvo Strom života, ktorého sme súčasťou, je v začiatkoch, a to, čo vidíme v našich laických spoločenstvách, ešte nie je vidieť v tomto našom litovskom. Často chýba stabilita, vernosť v účasti na stretnutiach a pod. Je to akýsi litovský syndróm, ktorý sledujeme v mnohých spoločenstvách, kde sa po čase počiatočného zápalu niekedy začne strácať vernosť v kráčaní s Bohom a v tichom, jednoduchom budovaní spoločenstva a Cirkvi v každodennosti. Modlime sa za to, aby všetci členovia zapustili hlbšie korene v Bohu aj v Cirkvi.

Seminár o proroctve a uzdravení s Damianom Staynom
Od 21. do 23. apríla 2023 sa uskutočnili dva semináre s tímom Damiána Stayna, od ktorého sme v našom vydavateľstve vydali knihu Obnov svoje znamenia. Na tento seminár sme pozvali aj ľudí zo spoločenstiev zo Slovenska. Obaja sme strávili s Damiánom, jeho dcérou Miryam a Javierom Camposom veľa času, keďže sme boli spoluorganizátormi. Bol to nesmierne inšpiratívny čas pre našu vlastnú formáciu a pre posilnenie aj potešenie srdca.

Misie v Elektrėnai
V treťom májovom týždni sme konali misie na mieste, ktoré sa v pôvodnom čase neuskutočnili kvôli pandémii. Hoci sme mali pred novou vlnou pandémie už aj predmisijné kázne v tejto farnosti, Covid 19 (zatvorené školy) a kríza s utečencami (ubytovacie kapacity naplnené ľuďmi, ktorí utiekli z vlasti kvôli vojne) posunuli tieto misie na neskôr. Bolo krásne začínať tieto misie s našim študentom br. Jánom Kniezom, ktorý v sprievode niesol ikonu Matky ustavičnej pomoci. Neskôr sa k nemu pripojil br. Lukáš Michalovič a obaja s našimi laikmi veľmi dobre pôsobili v školách, v dome dôchodcov, s lekármi v nemocnici aj na stretnutí na samospráve. Veľmi nám pomohol kaplán Gintas, ktorý nám už v minulosti viackrát podal pomocnú ruku. Bez jeho pomoci by misie neboli pripravené. Kedže ide o najväčšiu farnosť diecézy Kaišiadorys, biskup si prial prvé misie práve tu. Tieto misie boli predovšetkým prvotným kerygmatickým ohlasovaním v meste, ktoré je mladučké, od svojho vzniku dosť ateistické a vyrástlo okolo elektrárne.

Misie v Tauragė
Misie sme začali na vigíliu Turíc. Ešte pred ich začiatkom prebiehali modlitby a mobilizácia celej farnosti. Jednotlivé spoločenstvá nám počas misií boli plne nápomocné. Ešte nikdy sme nič také v Litve nezažili. Programu bolo doslova vyše hlavy. Farár vymyslel rôzne stretnutia a postupne nám oznamoval, čo všetko by sa ešte dalo. Trochu ohromení a prekvapení sme povedali áno na nové a nové plánované podujatia. Na misiách za zúčastnilo viacero ľudí z misijnej školy. Na pomoc nám prišli aj dve členky spoločenstva Calvary (Xénia a Veja), dvaja členovia spoločenstva Shekinah (Jana a Ján) a diakon Stanislav Marcin. Veľmi dobre sa zžili s Litovcami. Radosťou bola aj prítomnosť, hoci krátka, nášho provinciála P. Jozefa Mihoka, ktorý si pri nabitom programe našiel čas a prišiel pobudnúť s nami a slúžiť. To, že sa počas misií mohol prihovoriť v kostole aj v školách, bolo darom. Počas misií sme navštívili domy dôchodcov, nemocnicu, knižnicu, kultúrny dom a všetkých deväť škôl. Na programoch bývalo aj 100 až 200 detí a mladých ľudí. Dohromady sme sa stretli s približne 5 000 žiakmi základných a stredných škôl. V kultúrnom dome sme mali stretnutie s miestnymi politikmi, umelcami, policajtmi a pod. Tauragė je v tomto roku litovským hlavným mestom kultúry. V týždni, keď sme mali misie, boli v meste hlavné podujatia sprevádzajúce vyvrcholenie tohto roku, preto farár túžil mať misie práve v tomto čase. Pre farnosť to bol ideálny čas, pre nás to však bola výzva, keďže sme po misiách v Elektrėnai nemali čas vypnúť. Pozornosť si získala i úcta k Matke ustavičnej pomoci. Pán farár si už pred misiami prečítal našu brožúrku a pri oznamoch ľuďom na pokračovanie hovoril o zázračnej ikone. Na budúci rok by chcel s farským spoločenstvom opakovať evanjelizáciu mesta podľa modelu, ktorý mohol zažiť počas misií (školy, inštitúcie, knižnica, kultúrny dom, námestie).

Mestské misie v Kaunase
Mestské misie v Kaunase sa uskutočnili už desiatykrát.. Model týchto misií je inšpirovaný mestskými misiami v európskych metropolách (Viedeň, Paríž, Budapešť, Bratislava a pod.). Neraz sa na nich zúčastnilo i spoločenstvo Rieka Života a P. Michal Zamkovský či P. Patrik Grotkovský. Odkedy v Kaunase pôsobí naša komunita, vždy sa na týchto misiách aktívne podieľame. Keďže sa nám podarilo získať finančné prostriedky z projektu Immaculat, v tomto roku sme pozvali Scotta, Donnu a Judah Underwoodovcov, aby prirpavili víkendovú školu chvály a slúžili na večerných stretnutiach v kaviarňach, kostoloch či arcibiskupskom nádvorí. Okrem nich sme pozvali manželský pár zo Štokholmu, Ilonu a Bosseho Wutterudovcov). Underwoodovci slúžili spevom, svedectvom, vyučovaniami a Wutterudovci výstavou obrazov spojenou so svedectvom a ohlasovaním kerygmy. Obrazy v katedrále videlo množstvo ľudí. Keďže títo umelci pochádzajú z nekatolíckych kresťanských denominácií, zúčastnili sa na podujatiach aj bratia a sestry protestanti. Trávili sme s nimi množstvo času, prebehlo veľa rozhovorov o viere, o eucharistii, Márii, ruženci. Underwoodovcom sme ukázali mariánske pútnické miesto Šiluva. Po ceste naspäť sme sa modlili v aute ruženec. Hneď po návrate do USA Scott poslal správu: „Prosím ťa, pošli mi názov tej knihy o Márii.” Objednal si aj viacero kníh od Scotta Hahna. Arcibiskup Kestųtis Kėvalas umelcov zavolal na raňajky a potom ich poprosil o modlitbu príhovoru. Bolo to pre nich veľmi vzácne. Scott Underwood viackrát povedal, že čas v chvále pred Sviatosťou oltárnou a úctu či bázeň, ktorú my katolíci prejavujeme v čase adorácie, mu chýba na protestantských bohoslužbách. Bolo dojímavé vidieť ho kolenách so sklonenou hlavou pred Sviatosťou. V polovici júna sme mali duchovnú obnovu u nášho priateľa farára Evaldasa, ktorý pôsobil v katedrále sv. Petra a Pavla, kde sme mali naše prvé misie. Obnova sa uskutočnila ako súčasť odpustových podujatí spojených s oslavami sv. Antona Paduánskeho, patróna kostola a farnosti. Bol to pekný čas.

Mediálny tím redemptoristov