V roku sv. Jozefa, ktorý vyhlásil pápež Františkek, sme pozvaní uctiť si sv. Jozefa ako pestúna a ochrancu Cirkvi a jej veriacich prostredníctvom vrúcnej modlitby a zbožnosti a povzbudzovať tak všetkých vziať si jeho čnostný život za vzor pre uskutočnenie vlastného povolania k svätosti.

P. Vincenzo La Mendola CSsR, ktorý skúma dejiny Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa, predstavuje blahoslaveného Januára Máriu Sarnelliho ako šíriteľa úcty k sv. Jozefovi:

„Medzi ľuďmi najbližšími k svätému Alfonzovi bolo niekoľko neapolských autorov, ktorí žili pred ním alebo boli jeho súčasníkmi. Medzi nimi zastáva bezpochyby výsadné miesto jeho prvý spoločník Január Mária Sarnelli. V literatúre o sv. Jozefovi má popredné miesto, keďže kodifikoval rozšírenú pobožnosť Sedem bolestí a radostí svätého Jozefa.“

Prinášame vám úryvok z jeho článku napísaného v taliančine Il Beato Gennaro Maria Sarnelli propagatore della devozione a San Giuseppe:

„Štruktúra Sarnelliho pobožnosti je z hľadiska dobre známej spirituálnej pedagogiky schematická a funkčná. V siedmych zvolaniach je sedem bolestí spojených so siedmymi radosťami zo života sv. Jozefa. Pri každej bolesti a jej zodpovedajúcej radosti je uvedená referenčná evanjeliová scéna a zvolanie, ku ktorému je vždy pridaná prosba o konkrétnu čnosť alebo milosť. Medzi jednotlivými zvolaniami sa odrieka Otče náš, Zdravas Mária a Sláva Otcu.

Text pobožnosti má jasnú štruktúru. Pri vyslovení bolesti alebo radosti sa uvažuje o epizóde z Kristovho života zachytenej v evanjeliách alebo v Tradícii. V zvolaní, ktoré nasleduje každú bolesť a radosť, sa prosí o súvisiacu čnosť, pričom je svätý Jozef oslovený ako jej vzor, alebo o duchovnú milosť spojenú s čítaným úryvkom. Prepájanie rozjímania a modlitby bolo typické pre Sarnelliho, a neskôr aj Alfonzov, štýl. U oboch rozjímanie predchádza modlitbu. A modlitba vyviera z rozjímaného textu.

Čnosti alebo milosti, o ktoré sa prosí, nie sú zvolené ľubovoľne, ale zodpovedajú presnému duchovnému prístupu podľa vopred stanoveného poriadku. Pri prvej bolesti sa prosí o milosť ľútosti nad hriechmi, ktorá je začiatkom obrátenia, a pri poslednej radosti sa prosí o večný život. Počas toho, ako modliaci sa kráča významnými udalosťami života sv. Jozefa, prosí samotného svätého o príhovor na svojej vlastnej ceste viery. Prosby sú zamerané na čnosti charakteristické pre asketiku Sarnelliho a Alfonza: láska k poníženosti a skrytému životu, odpor k veľkosti ako ju chápe svet a k pohodliu, prvenstvo Boha v oblasti citov, horlivosť pre spásu duší, odvaha zoči-voči prekážkam, láska k modlitbe, vrúcnosť, nenávisť k hriechu, hľadanie len Božej slávy, vytrvalosť až do konca. V diele Settenario sa zbiehajú všetky témy Sarnelliho spirituality, a tiež spirituálne témy sv. Alfonza, ktoré sú sústredené v nasledovaní Krista a výstižne vyjadrené v pravidle: Aby som nenávidel všetko, čo nenávidí Ježiš, a aby som miloval všetko, čo miluje Ježiš.

Pre Sarnelliho nie je pobožnosť jednoduchým a prirodzeným citovým výlevom, ale záväzkom a predsavzatím duchovného rastu. V pozadí môžeme vnímať starosť misionára o spásu svojich bratov a sestier, schopnosť spovedníka a duchovného vodcu vyznačiť trasu k evanjeliovej dokonalosti, autoritu kazateľa pri napomínaní a poskytovaní prostriedkov užitočných na individuálnej ceste k svätosti. Je zrejmé, že blahoslavený Január Sarnelli chápal a zostavoval svoje diela ako pomôcku a doplnok svojej misie.„

Preklad: br. Lukáš Michalovič CSsR

Zdroj: cssr.news