Impulz zo Svätého Písma:

Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. (Lk, 16, 10)

Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. (Lk, 24, 35)

Reflexia: Chlieb na ceste

Ako dieťa som veľmi rád stál vedľa svojej pratety Mamie a pomáhal jej pri príprave chleba. Trvalo hodiny zhromaždiť suroviny, namastiť panvice, vymiesiť cesto, nechať kysnúť kvások, vykysnúť cesto, nech ho vyrásť, vymiesiť, opäť ho nechať rásť, a potom upiecť chlieb v rúre na starom olejovom sporáku. Celé tie hodiny sme sa rozprávali a ona mi rozprávala príbehy o „starých časoch“, keď starý dom napĺňala upokojujúca aróma z pečenia chleba. Miloval som tie spoločné chvíle. Zdalo sa, akoby sme mali všetok čas na svete. Mamie pripravovala chlieb každý druhý deň. Tieto vynikajúce zlaté bochníky nakŕmili nielen našu širšiu rodinu, ale aj množstvo susedov, najmä tých chorých a starších!

Chlieb už v týchto dňoch veľmi nepečiem. Nezdá sa mi, že by som na to mal čas. Ak chcem dnes bochník chleba, je pre mňa ľahké skočiť za roh do samoobsluhy a kúpiť ho. Celkom iná skúsenosť to bola v 17. storočí. Potom bola výroba chleba tak časovo náročnou činnosťou, že sa podľa historikov dala robiť iba raz týždenne.

Náš brat Klement – ako Mamie – bol pekárom. Počas troch významných období svojho ranného života sa vyučil a pracoval ako pekár a myslím si, že by sme sa mohli pozrieť na tento čas, aby sme zistili, ako sa stal svätým, ktorého poznáme a uznávame za vzor vytrvalosti.

V Klementových dňoch sa chleby, muffiny, pudingy a ďalšie pečivo vyrábalo v peci na „úle“, ktorá bola predchodcom tehelnej alebo hlinenej modernej pece. Vnútorný priestor pece 3 – 5 stôp musel byť po dobu asi štyroch hodín vyhrievaný dobre udržiavaným ohňom. Po dosiahnutí požadovanej teploty bolo potrebné špinavé horúce uhlie, pri príprave na pečenie, rýchlo vyčistiť.

Kým sa rúra ohrievala, pekár pripravoval chlieb a ďalšie jedlá, ktoré sa mali upiecť. Používal pšeničnú múku, ktorá bola spracovaná z miestnych plodín a zomletá miestnym mlynárom. Teploty sa líšili v závislosti od umiestnenia pečiva v rúre, takže rôzne druhy pečiva boli strategicky rozmiestnené pre dosiahnutie najlepších výsledkov. Formy na pečenie ešte neboli, takže sa na dno tehlovej pece rozložili ručne tvarované bochníky chleba v rôznych veľkostiach. Ostatné druhy jedál, ako napríklad fazuľa, sa počas dňa pomaly varili v zadnej časti pece.

Celý proces pečenia sa opakoval po celý deň a roznášky chleba sa vykonávali po dokončení každej dávky. Keď bola každá várka dokončená, celý proces rozpaľovania uhlia, ohrievania rúry, jej čistenia a pečenia sa opakoval od svitu do západu slnka.

Trvalo roky, bystré pozorovacie schopnosti, trpezlivosť a vytrvalosť, kým sme sa naučili a získali komplexné zručnosti majstra pekára – zložitosť receptov, udržiavanie správnych teplôt v rozhorených peciach, načasovanie a zvládnutie prípravy rôznych mnohých jedál na tomto veľmi malom priestore pece, starostlivosť o vzťahy so zákazníkmi a predovšetkým o pohostinnosť a dobročinnosť, pretože pekáreň bola magnetom pre chudobných a opustených ľudí tohto sveta, miestom, kde im pravdepodobne bude ponúknuté teplo, jedlo a spoločnosť, spolu so slovami potešenia a možnosťou byť vypočutým.

Mnoho ľudí prišlo a obišlo pekáreň, zvyčajne rušné miesto a kontaktné miesto pre komunitu. Po celý deň prichádzali a odchádzali učni, poľnohospodári, mlynári, ľudia dodávajúci uhlie, pekári, zákazníci, dodávatelia a obyvatelia mesta, bohatí i chudobní, túžiaci počúvať alebo zdieľať svoje príbehy.

Keď sa zamyslím nad životom nášho brata Klementa Hofbauera, prvé slovo, ktoré mi napadne, je „vytrvalosť“. Niektorí ľudia si pod pojmom vytrvalosť myslia, že je to synonymum zotrvania, ale pre mňa je vytrvalosť úplne iný atribút. Vytrvalosť, ďaleko od tvrdošijného zotrvávania, má hlbšiu kvalitu a nesie so sebou konotáciu hlbokej vernosti a hĺbky odhodlania. Keď som hľadal slovo v Merriam-Websterovom slovníku, zistil som, že vytrvalosť sa definuje ako „nepretržité úsilie o niečo alebo niečo dosiahnuť napriek ťažkostiam, neúspechu alebo odporu… nezlomnosť“. Vedľa tejto definície by mal byť obraz sv. Klementa Hofbauera!

Zdá sa mi, že zručnosti a schopnosti, ktoré sa mladý Klement naučil ako pekársky učeň v Znojme, boli akýmsi zárodkom rovnakých zručností a schopností, ktoré potom používal počas celého života v rôznych pastoračných, komunitných a politických podmienkach.

Prvou stopou, ktorú môžeme identifikovať, je to, čo upiekol. Pekári piekli chlieb – častejšie ako koláče alebo sladkosti. Chlieb má význam, ktorý presahuje to, že ide iba o pokrm. Chlieb je významný aj v kresťanstve ako jeden z prvkov (vedľa vína)Eucharistie. Slovo spoločník pochádza z latinského com – „s“ + panis – „chlieb“. Ako učeň v pekárni v rušnom obchode sa Klement naučil byť spoločníkom všetkým: bohatým aj chudobným, majstrom i študentom, ženám, mužom i deťom. Ako vášnivý pozorovateľ sa naučil čítať ľudské príbehy, videl unavený úsmev sluhu, pyšný, obozretný výraz v tvári zámožného majiteľa domu, unavené správanie sa slúžky a hladné, sklopené oči žobráka. Osvojil si zručnosti sprevádzania: počúvanie, povzbudzovanie, kladenie nežnej otázky, ktorá uvoľňuje jazyk a oslobodzuje ducha. Denno-denne, rok čo rok videl tých istých ľudí a naučil sa, čo to pre nich z dlhodobého hľadiska znamená. Vytrvalosť.

Trpezlivosť je určite jednou z vlastností, ktorá je obsiahnutá v tomto balíku vlastností, ktoré sú spojené s budovaním vytrvalosti. Klement nebol svojou povahou trpezlivý človek; v skutočnosti z rôznych správ vieme, že mal ohnivú povahu a niekedy ľutoval svoju impulzívnosť. Chvíľu však trvá, kým chlieb vyrastie, a potom ho treba miesiť a nechať znova kysnúť. Tento proces nemožno urýchliť. Som si istý, že toto je lekcia, ktorú Klement postupom času využíval aj v iných oblastiach svojho života. Obmäkčiť srdce a otvoriť si myseľ vyžaduje čas. Formácia vyžaduje čas. Formovať mladého redemptoristu si vyžaduje čas. Vytvárať priateľské zväzky vyžaduje čas. Budovať komunitu vyžaduje čas. Ako pekár Klement vedel tiež to, že to, čo dnes trvá desať minút, môže trvať zajtra dvanásť minút, v závislosti od tepla v peci alebo vlhkosti vzduchu. Môžeme si naplánovať všetko, čo sa nám páči, ale práca a načasovanie sú Božie. Čakanie na Boha, aby vykonal Božie dielo, je základným prvkom vytrvalosti.

Pekári si strážia svoje recepty ako prísne tajné tajomstvá. Konkrétna bylina použitá v správnej dávke by mohla byť kľúčom k úspechu v podnikaní. Klement vedel, že na chutný bochník chleba a tiež na pútavú kázeň existuje tajný recept. Jedným z tajomstiev pre Klementa bola modlitba. Často sa rozpráva príbeh o tom, ako ho v deň smrti jeho otca Klementova matka priviedla ku krížu, poukázala na obraz nášho Vykupiteľa a povedala: Moje dieťa, odteraz je to tvoj otec. Daj pozor, aby si sledoval cestu, ktorá sa mu páči.“ David Louch, CSsR, v jednej časti zo série Jedno telo v júni 2020, napísal:

„A naozaj celý Klementov život bol charakteristický jeho neochvejnou dôverou v Boha a vernosťou Božej vôli. Jeho osobný vzťah s Bohom bol srdcom každého jeho počínania a každého slova, a to osobitne uprostred mnohých osobných a apoštolských neúspechov.”

„Vytrvalosť v modlitbe bola Klementovou „tajnou prísadou“.

Stať sa pekárskym majstrom je výsledkom mnohých pokusov a omylov. Aby bol niekto skutočne úspešný, musí často zlyhávať. Klementova púť misionárskeho učeníctva bola poznačená ohromujúcimi pastoračnými úspechmi - inštitúciami založenými vo Varšave, vynaliezavou pastoračnou iniciatívou ustavičnej misie v kostole sv. Benona, skoré rozšírenie Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa severne od Álp, rozmach laického spoločenstva oblátov. A každý z týchto úspechov nakoniec zlyhal kvôli politickým silám pozostávajúcich mimo kontroly Klementa. Zázračne, keď sa však spätne pozrieme dvesto rokov dozadu, nevidíme zlyhanie, ale úspech. Prečo? Klementova vytrvalosť je sama v sebe vnímaná jeho bratmi a sestrami za úspech, ktorí sa naňho pozerajú ako na vzor a na mentora. 

Vo svojom liste vyhlasujúcom jubileum sv. Klementa Hofbauera 15. marca 2020 P. Michael Brehl napísal: „Sv. Klement znova a znova opakoval, že evanjelium by sa malo ohlasovať nanovo, v každom veku a generácii, v jazyku, ktorému bežní ľudia rozumejú.“ Tieto slová nás stále inšpirujú prosiť Boha, aby oživil náš apoštolský život a našu misionársku charizmu v dnešnej dobe!

Kvasinky, ktoré do Kongregácie pridal sv. Klement Hofbauer, naďalej pracujú na „ceste“, oživujú nás, pridávajúc chuť a farbu, volajú nás k tvorivej misijnej odpovedi a umožňujú nám, aby sme boli skutočnými „spoločníkmi“ – chlebom na ceste pre ostatných.

Zamyslite sa a diskutujte:

1. Ktoré pasáže Svätého Písma osvetľujú vašu vlastnú reflexiu na vplyv sv. Klementa Hofbauera?
2. Ako vnímate sv. Klementa ako vášho „spoločníka“, chlieb pre vás, na vašej vlastnej ceste misionárskeho obrátenia?
3. Svätý Klement zažil situácie dramatického zlyhania a zrútenia. Napriek tomu zostal verný misii. Čo dnes znamená byť verný misii dnes? Ako sa to dá žiť dnes? Ktoré postoje a skúsenosti môžu pomôcť týmto spôsobom?

Modlitba:

Bože, náš nebeský a milujúci Otče, ďakujeme ti za to, že si našu kongregáciu obdaroval životom a príkladom sv. Klementa Maria Hofbauera. V jeho živote a spiritualite vidíme dokonalý model a príklad toho, čo si prial sv. Alfonz, aby bol každý redemptorista tým, ktorý nasleduje príklad tvojho Syna Ježiša, nášho Vykupiteľa, pri ohlasovaní Radostnej zvesti chudobným a opusteným. Modlime sa za milosť tvojho Ducha Svätého pre každého z nás v kongregácii a pre všetkých našich laických spolupracovníkov a partnerov v misii, pre naše sestry a celú redemptoristickú rodinu, aby sme vždy boli verní životu misijného zasvätenia tvojmu Synovi Ježišovi, nášmu Vykupiteľovi . Modlíme sa v jeho mene, Ježiša Krista, nášho Vykupiteľa, Amen.

Autor: Anne Walsh

Preklad: Mediálny tím redemptoristov

Zdroj: cssr.news